znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 81/03-14Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., bytom T., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1, čl. 12 ods. 1,   2   a 4   a   čl.   13   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   rozhodnutím   Sociálnej   poisťovne,   ústredia   Bratislava,   z 27.   apríla   1999, rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Trnave   vo veci   č.   k.   8   S   104/99-130   z 26. júna   2002 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 So 281/02 z 30. januára 2003 a takto   r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo   31.   marca 2003 doručené podanie V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom T., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   namieta,   že   „Protizákonným postupom   zamestnávateľskej   organizácie   a tiež   Sociálnej   poisťovne   pobočka   v Trnave a ústredím   Bratislava   a následne   všeobecnými   súdmi“   bolo   porušené   jeho   „Právo   na uplatnenie dátumu   odchodu   do   starobného   dôchodku   v zmysle   zákona   č.   100/1988   Zb. o sociálnom   zabezpečení   v znení   neskorších   predpisov“.   Sťažovateľ   v tejto   súvislosti namieta aj porušenie ústavnej zásady zakotvenej v čl. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 1 a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   porušenie   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 a § 49 až 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   preto   ústavný   súd   vyzval sťažovateľa listom z 9. apríla 2003 na jej doplnenie o požadované náležitosti v lehote 7 dní od doručenia výzvy. V poučení výzvy ústavný súd uviedol, že pokiaľ jeho sťažnosť nebude v určenej lehote doplnená o požadované náležitosti, ústavný súd ju odmietne.

Hoci sťažovateľ v určenej lehote na výzvu reagoval (doplnenie podania doručené ústavnému súdu 24. apríla 2003), svoju sťažnosť ale nedoplnil tak, že spĺňala zákonom predpísané náležitosti návrhu, ktorým by sa ústavný súd mohol zaoberať (predovšetkým nepripojil splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom z podania   vyplynulo,   že   ochranu   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov uplatnil v čase, keď porušenie už netrvalo – rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažovateľ prevzal 11. marca 2003). Preto ju ústavný súd po predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. apríla 2003