znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 808/00-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 16.   novembra   2000   predbežne   prerokoval   podnet   Mgr.   A.   K.,   bytom   S.,   vo   veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky č. 286/2000 Z. z. z 5. septembra 2000 o vyhlásení referenda a takto

r o z h o d o l :

Podnet   Mgr.   A.   K. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. októbra 2000 doručené podanie Mgr. A. K. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom S., z obsahu ktorého vyplýva, že ho podáva ako „podnet na začatie konania o výklade a súlade s Ústavou Slovenskej republiky porušenia svojho volebného práva realizovaného vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky 25. a 26. septembra 1998 referendom, vyhláseným prezidentom republiky na 11. november 2000... na základe článku 130, ods.   3   Ústavy   SR...   v súčinnosti   s článkom   127“.   Navrhovateľ   ním   okrem   iného namietal   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   30   ods.   1   až 4   (volebného   práva) rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky č. 286/2000 Z. z. z 5. septembra 2000 o vyhlásení referenda.

Ústavný   súd   vo   výzve   z 31.   októbra   2000   upozornil   navrhovateľa   na skutočnosť,   že   ako   fyzická   osoba   nie   je   oprávnený   iniciovať   konanie   o výklade ústavných   zákonov   a konanie   o súlade   právnych   predpisov.   Keďže   navrhovateľ formuloval   svoje   podanie   aj   ako   podnet,   ktorým   namietal   porušenie   označených základných práv, ústavný súd ho v súvislosti s touto časťou jeho podania vyzval, aby podľa   §   20   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) predložil   splnomocnenie   na   svoje   zastupovanie   advokátom   alebo   komerčným právnikom v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

Nakoľko   navrhovateľ   v určenej   lehote   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo komerčného právnika nepredložil, ústavný súd podnet po predbežnom prerokovaní odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.