znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 807/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Š. M. – B., zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, Advokátska kancelária, Baštová 5/A, Bardejov, vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach sp. zn. 8 CoP 225/2014 z 30. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. M. – B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2014 doručená   sťažnosť   Š.   M.   –   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. Svätoslavom   Vaškom,   Advokátska   kancelária,   Baštová   5/A,   Bardejov,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na súdnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoP 225/2014 z 30. júla 2014 (ďalej aj „namietané konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:«... Uznesením zo dňa 14.4.2014 Okresný súd Košice I v konaní o úpravu styku a výkonu   rodičovských   práv   a   povinností   pod   sp.   zn.   22P/193/2012-113,   uložil matke/navrhovateľke   povinnosť   zaplatiť   otcovi/sťažovateľovi   sumu   vo   výške   100,00   € titulom   peňažného   nároku,   ktorý   si   uplatnil   sťažovateľ   podľa   §   147a   ods.   2   OSP   voči protistrane   za   to,   že   na   súdne   pojednávanie   vytýčené   na   deň   21.3.2014   sa navrhovateľka/matka   ani   jej   advokátka   nedostavili,   pričom   boli   riadne   a   včas   na   toto pojednávanie predvolaní. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o ich návrhu na prerušenie konania...

...   Voči   tomuto   uzneseniu   podala   odvolanie   matka/navrhovateľka,   ktorá   ho odôvodnila tým, že v žiadosti o odročenie pojednávania uviedla dôležitý dôvod na jeho odročenie,   a tým   bolo to,   že prvostupňový   súd   nerozhodol o   jej procesnom návrhu   na prerušenie   konania...   navrhla,   aby   odvolací   súd/porušovateľ   prvostupňové   rozhodnutie zrušil.... Porušovateľ - Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn. 8CoP/225/2014 zo dňa 30.7.2014 si osvojil právny názor odvolateľky a rozhodol tak, že zrušil prvostupňové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v zmysle § 147a ods. 3 OSP, sa súd pri ukladaní pokuty musí dostatočne zaoberať tým, či neospravedlnená neúčasť účastníka bola jediným dôvodom na odročenie pojednávania, resp. či by k jeho odročeniu došlo aj vtedy, ak   by   sa   účastník   alebo   jeho   právny   zástupca   na   pojednávanie   dostavili.   Podľa porušovateľa bolo nepochybné, že prvostupňový súd by pojednávanie odročil bez ohľadu na prítomnosť matky a jej právnej zástupkyne. A preto, ako porušovateľ uvádza, „odvolací súd na   základe   nepochybného   zistenia,   že   dôvodom   odročenia   pojednávania   nariadeného na 21.3.2014   bola   pracovná   neprítomnosť   konajúcej   sudkyne   JUDr.   Edity   Klapáčovej podľa   §   221   ods.   1   písm.   i)   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   zo   dňa   14.4.2014   č.k. 22P/193/2012-113 zrušil ako nedôvodné“.

...   Sťažovateľ   považuje   za   nezákonné   toto   rozhodnutie/uznesenie   porušovateľa   - Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 8CoP/225/2014 zo dňa 30.7.2014...

S   právnym   názorom   porušovateľa   sťažovateľ   nesúhlasí.   Sťažovateľ   považuje rozhodnutie porušovateľa za arbitrárne. Arbitrárnosť vyplýva z nesprávnej interpretácie právnej   normy,   ktorá   je   v   rozpore   s   princípom   spravodlivosti.   S   poukazom   na   vyššie citované   ustanovenia   OSP,   ďalej   s   poukazom   na   zásady   súdneho   konania,   je   toto rozhodnutie arbitrárne a tým nezákonné...

Sťažovateľ namieta interpretáciu/výklad porušovateľa ohľadom dôvodu odročenia súdneho   pojednávania   prvostupňovým   súdom.   Jediným   dôvodom   odročenia   súdneho pojednávania   dňa   21.3.2014   bola   neprítomnosť   navrhovateľky/matky   a   jej   advokátky. V súlade s § 119 OSP, súd by mal určiť konkrétny dátum pre konanie nového pojednávania. Keďže tak nemohol urobiť, to znamená, že nemohol vytýčiť konkrétny termín pojednávania z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne do starobného dôchodku, musel odročiť pojednávanie na   neurčito,   to   znamená   odročiť   pojednávanie   s   neurčením   konkrétneho   dátumu.   Teda odchod   zákonnej   sudkyne   do   starobného   dôchodku   bol   len   dôvodom   nestanovenia konkrétneho   dátumu   nového   pojednávania   a   jeho   odročenia   na   neurčito.   Primárnym... dôvodom odročenia súdneho pojednávania bola neprítomnosť navrhovateľky/matky a jej advokátky, pričom odchod zákonnej sudkyne do starobného dôchodku bol dôvodom pre nestanovenie konkrétneho dátumu nového pojednávania (z dôvodov pridelenia spisu novej sudkyni a nového vytýčenia termínu pojednávania)...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 8CoP/225/2014 z 30. júla 2014 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 8CoP/225/2014 z 30. júla 2014, ktorým   bolo   zrušené   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   14.   apríla   2014   č.   k. 22P/193/2012-113, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 340,89 € na účet právneho zástupcu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedol: «Súd prvého stupňa uznesením zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012-113 uložil matke povinnosť zaplatiť otcovi 100,- € s odôvodnením, že zavinila odročenie pojednávania určeného na 21. 03. 2014 na tom základe, že ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní doručila súdu   19.   03.   2014,   t.   j.   dva dni pred termínom   pojednávania,   a   odôvodnenie neúčasti matky a jej právnej zástupkyni preto, že im nebolo doručené rozhodnutie súdu o návrhu na prerušenie konania, nepovažoval za dostatočné.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s tým, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že právna   zástupkyňa   doručila   prvostupňovému   súdu   žiadosť   o   odročenie   predmetného pojednávania,   v ktorej uviedla dôležitý dôvod,   pre ktorý navrhla odročiť pojednávanie, pričom týmto dôvodom bolo pochybenie na strane prvostupňového súdu, ktorý nedoručil jej ani   jej   právnej   zástupkyni   písomné   vyhotovenie   uznesenia   o   zamietnutí   návrhu   na prerušenie   konania,   ktorý   podala   17.   októbra   2013,   v   dôsledku   čoho   sa   proti   tomuto rozhodnutiu nemohla odvolať, a preto ani nebolo právoplatne rozhodnuté o jej návrhu na prerušenie konania. V žiadosti o odročenie pojednávania zároveň požiadala prvostupňový súd,   aby jej doručil písomné vyhotovenie uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania   z   21.   októbra   2013   a   v   záujme   hospodárnosti   a   efektívnosti   konania   navrhla pojednávanie odročiť. V zápisnici o pojednávaní z 21. 03. 2014 je jednoznačne uvedené, že k odročeniu pojednávania na neurčito nedošlo výlučne z dôvodu jej neprítomnosti a jej právnej   zástupkyne,   ale   aj   z   dôvodu   odchodu   sudkyne   do   starobného   dôchodku. Je nepochybné, že pojednávanie by bolo odročené bez ohľadu na to, či by ona so svojou právnou zástupkyňou bola prítomná na tomto pojednávam alebo nie, pretože ako jeden z dôvodov   odročenia   je   v   zápisnici   uvedený   odchod   zákonnej   sudkyne   do   starobného dôchodku.   Zdôraznila,   že   podala   žiadosť   o   odročenie   pojednávania,   ktorá   obsahovala uvedenie dôležitého dôvodu pre odročenie (nedoručenie písomného vyhotovenia uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), pričom tento dôvod spôsobil prvostupňový súd, a nakoniec prvostupňový súd odročil pojednávanie na neurčito tak z dôvodu neprítomnosti jej a jej právnej zástupkyne, ako aj z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne do starobného dôchodku, z čoho nepochybné ako dôsledok vyplýva, že dôvody pre odročenie pojednávania boli na strane prvostupňového súdu. Navrhla, aby odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský   súd   v   Košiciach...   preskúmal   rozhodnutie   Okresného   súdu   Košice   I zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a napadnuté uznesenie zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p.

Podľa § 147 ods. 1 O. s. p., [správne má byť § 147a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   len   „OSP“),   pozn.] ak   súd   rozhodol   o odročení   nariadeného   pojednávania   na základe   žiadosti   účastníka   z   dôležitého   dôvodu   na   jeho   strane,   ktorý   zvinil   alebo   je výsledkom   náhody,   ktorá   sa   mu   prihodila,   má   účastník   vystupujúci   v   konaní   ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15,- €. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100,- €. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia, právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa   odseku   2   vznikne   účastníkovi,   zastúpenému   advokátom,   ktorý   sa   dostavil   na nariadené   pojednávanie,   aj   v   prípade,   že   dôvodom   jeho   odročenia   je   neospravedlnená neprítomnosť   zástupcu   z   radov   advokátov   účastníka   vystupujúceho   v   konaní   ako protistrana.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak súd ukladá pokutu za to, že sa jeden z účastníkov, alebo jeho zástupca nedostavil na pojednávanie podľa odseku 3, musí sa dostatočne zaoberať tým, či neospravedlniteľná neúčasť účastníka bola jediným dôvodom na odročenie pojednávania, resp. či by k jeho odročeniu došlo aj vtedy, ak by sa účastník alebo jeho právny zástupca na pojednávanie dostavili. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že neúčasť matky a jej právnej zástupkyne nebola jediným dôvodom, pre ktorý súd odročoval pojednávanie 21. 03. 2014 bez prejednania veci, pretože zo zápisnice o pojednávaní je nepochybné, že k odročeniu pojednávania došlo aj z dôvodu odchodu sudkyne do starobného dôchodku, nota   bene   pojednávanie by   súd   odročil   bez ohľadu   na   prítomnosť   matky a   jej právnej zástupkyne.   Odvolací   súd   na   základe   nepochybného   zistenia,   že   dôvodom   odročenia pojednávania nariadeného na 21. 03. 2014 bola pracovná neprítomnosť konajúcej sudkyne JUDr.   Edity   Klapáčovej   podľa   §   221   ods.   1   písm.   i)   uznesenie   súdu   prvého   stupňa zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113 zrušil ako nedôvodné.»

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani   právne   názory   všeobecného   súdu,   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky.   Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Posúdenie   veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak   by   závery,   ktorými   sa   všeobecný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   riadil,   boli   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa „Odchod   zákonnej   sudkyne   do   starobného   dôchodku nemožno považovať za dôvod, pre ktorý je treba odročiť súdne pojednávanie.“.

Krajský súd tým, že tento jeho názor neakceptoval, porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 147a ods. 1 OSP ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

Podľa § 147a ods. 2 OSP účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré   bolo   odročené   z dôvodu   podľa   odseku   1   na strane zástupcu   protistrany,   ktorý   je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

Podľa § 147a ods. 3 OSP právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia   je   neospravedlnená   neprítomnosť   zástupcu   z   radov   advokátov   účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.

V namietanom konaní krajský súd rozhodoval o odvolaní matky maloletého dieťaťa, ktorej okresný súd uložil povinnosť zaplatiť podľa ustanovenia § 147a ods. 2 OSP pokutu 100 €, pretože svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnila dva dni pred termínom pojednávania. Okresný súd dôvody jej neprítomnosti, ktorými zdôvodnila svoju neprítomnosť   (nerozhodnutie   o   jej   návrhu   na   prerušenie   konania),   nepovažoval za dostatočné na odročenie pojednávania.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 22 P 193/2012 podal odvolanie sťažovateľ a žiadal ho ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd sa v napadnutom uznesení zaoberal odvolaním sťažovateľa, posudzujúc postup   okresného   súdu   pri   ukladaní   pokuty   z   hľadiska   správneho   skutkového   zistenia i aplikácie právnej normy. Zo zápisnice z pojednávania konaného 21. marca 2014 krajský súd zistil, že k odročeniu pojednávania došlo nielen z dôvodu neprítomnosti navrhovateľky, ale   nepochybne   sa   tak   stalo   aj   z   dôvodu   odchodu   konajúcej   sudkyne   do   starobného dôchodku.   Neprítomnosť   navrhovateľky   teda   nebola   jediným   dôvodom   pre   odročenie pojednávania. Zohľadňujúc túto skutočnosť, uznesenie okresného súdu o uložení pokuty zrušil.

Ústavný   súd   preskúmal   uznesenie   krajského   súdu   z   hľadiska   ústavnoprávnej akceptovateľnosti postupu krajského súdu, pričom zistil, že výklad a aplikácia ustanovenia § 147a ods. 3 OSP krajským súdom, ktorý v odvolacom konaní preskúmal, či bola splnená podmienka   uloženia   pokuty   podľa   odseku   2   citovaného   právneho   predpisu   –   a   síce odročenie pojednávania z jediného dôvodu, a to neprítomnosti navrhovateľky – sa nejaví z pohľadu   označených   článkov   dohovoru   a   ústavy   ako   arbitrárny   ani   ako   zjavne neodôvodnený.   Niet preto   žiadnej   príčiny,   aby   ústavný   súd   do   záverov   krajského   súdu v napadnutom rozhodnutí zasiahol.

Navyše, ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje   proti   rozhodnutiu,   v   ktorom   ide   zjavne   o   bagateľnú   sumu,   poskytnutie ústavnoprávnej   ochrany   sťažovateľovi   prichádza   do   úvahy   len   v   celkom   výnimočných prípadoch,   v   ktorých   došlo   k   porušeniu   základných   práv   alebo   slobôd   v   mimoriadne závažnom   rozsahu   [intenzite   (IV.   ÚS   414/2010,   IV.   ÚS   79/2011,   IV.   ÚS   251/2011)]. Posudzovaná vec takúto intenzitu zjavne nedosahuje, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (m. m. II. ÚS 297/2013, IV. ÚS 94/2014).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014