znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 806/00 - 10

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 16.   novembra   2000   predbežne   prerokoval   ústavnú   sťažnosť   J.   L.,   bytom   P., zastúpeného advokátom Mgr. S. F., bytom P., označenú ako „Sťažnosť na rozhodnutie Okresného   úradu   v Poprade,   odbor   sociálnych   vecí“,   ktorou   žiadal   Ústavný   súd Slovenskej   republiky   o posúdenie   predmetného   rozhodnutia   a súčasne   žiadal,   aby Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   o tom,   či   zákon   č.   195/1998   Z.   z. o sociálnej pomoci porušuje Ústavu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť J. L.1.   v časti   týkajúcej   sa   posúdenia rozhodnutia   Okresného úradu v Poprade,   odboru sociálnych vecí, č. Soc. 09938/2000, DSP 2269/98 z 27. júna 2000 o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti,

2.   v časti   týkajúcej   sa   vydania   rozhodnutia   o súlade   zákona   č.   195/1998   Z.   z. o sociálnej pomoci s Ústavou Slovenskej republiky o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 7. septembra   2000   doručené   podanie   J.   L.,   bytom   P.,   (ďalej   len   „navrhovateľ“) označené ako „Sťažnosť na rozhodnutie Okresného úradu v Poprade, odbor sociálnych vecí“,   ktorým   žiadal   o posúdenie   rozhodnutia   Okresného   úradu   v Poprade,   odboru sociálnych vecí, č. Soc. 09938/2000, DSP 2269/98 z 27. júna 2000 o znížení dávky sociálnej pomoci, proti ktorému sa odvolal. Krajský úrad však odvolanie navrhovateľa svojím rozhodnutím, č. Soc. 1970/2000/08532 z 24. augusta 2000 zamietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

Navrhovateľ vo svojom podaní ďalej žiadal, aby ústavný súd rozhodol o tom, „či zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci porušuje Ústavu Slovenskej republiky.“

Keďže   k   podaniu   navrhovateľa   nebolo   pripojené   splnomocnenie   na zastupovanie advokátom alebo komerčným právnikom v konaní pred ústavným súdom tak,   ako   to   od   1.   augusta   2000   ustanovuje   §   21   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 226/2000 Z. z.   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval   navrhovateľa   na odstránenie tohto nedostatku. Ústavnému súdu bola 2. novembra 2000 doručená „plná moc“ pre Mgr. S. F., P. na zastupovanie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde, sp. zn. Rvp 1145/00, čím odstránil procesnú prekážku predbežného prerokovania veci.

Ústavný súd posúdil podanie navrhovateľa ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

II.

Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam   ústredných   a miestnych   orgánov   štátnej   správy   a orgánov   územnej samosprávy,   ktorými   boli   porušené   základné   práva   a slobody   občanov,   ak   o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

1. Prvá   časť ústavnej   sťažnosti   navrhovateľa bola   žiadosťou o posúdenie rozhodnutia   Okresného   úradu   v Poprade,   t.   j.   miestneho   orgánu   štátnej   správy. Právomoc   ústavného   súdu   na   rozhodovanie   o sťažnostiach   proti   právoplatnému rozhodnutiu miestneho orgánu štátnej správy je daná len v tom prípade, ak o ochrane práv a slobôd, ktoré boli týmto rozhodnutím porušené, nerozhoduje iný súd.

Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak zákon priznáva fyzickej osobe   oprávnenie   navrhnúť   preskúmanie   rozhodnutia   verejnej   správy   v správnom súdnictve, je vylúčená právomoc ústavného súdu (I. ÚS 69/96). Keďže rozhodnutie Okresného úradu v Poprade, ktoré navrhovateľ namieta, je preskúmateľné v správnom súdnictve, ústavný súd ústavnú sťažnosť navrhovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu svojej nepríslušnosti.

2. Druhá časť ústavnej sťažnosti smerovala k vyvolaniu konania o súlade zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci s ústavou. Ústavný súd už vo svojej judikatúre (I. ÚS 23/99, I. ÚS 29/99) uviedol, že každé z konaní pred ústavným súdom možno začať   len   ako   samostatné   konanie   a len   na   návrh   oprávnených   subjektov,   a preto žiadne   z nich   nemôže   tvoriť   súčasť   iného   druhu   konania   pred   ústavným   súdom. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom. Vychádzajúc z uvedeného za opodstatnené   návrhy   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   (vrátane   podnetov fyzických a právnických osôb) možno preto považovať len tie, o ktorých je možné konať a aj rozhodnúť v niektorom z uvedených typov konaní pred ústavným súdom ako v samostatnom konaní.

Hoci navrhovateľ pred ústavným súdom požadoval konanie o ústavnej sťažnosti (na čo je ako fyzická osoba procesne legitimovaný), predmetom tohto konania nemôže byť   otázka,   ktorú   žiadal   v tomto   konaní   od   ústavného   súdu   riešiť,   nakoľko k rozhodnutiu   o súlade   zákona   č.   195/1998   Z.   z.   o sociálnej   pomoci   s ústavou   by ústavný súd mohol dospieť len v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. a) ústavy a až v závislosti od výsledku takéhoto konania by mohol vysloviť súlad, resp. nesúlad cit. zákona s ústavou. Na toto konanie je však podľa čl. 131 ústavy daná právomoc pléna ústavného súdu a možno ho začať len na návrh aktívne procesne legitimovaných subjektov ustanovených v § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Nakoľko navrhovateľ v tejto časti ústavnej sťažnosti požadoval také konanie, ktoré ústavný súd nebol oprávnený uskutočniť, bolo treba túto časť podania po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2000