znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 805/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bánošom,Parková 1287/4, Fiľakovo, ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačenýchzákladných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v bližšieneoznačenom konaní, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. októbra2015 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bánošom, Parková 1287/4,Fiľakovo, označené ako„Sťažnosť“, ktorú podľa záhlavia i obsahu možno kvalifikovať akosťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo vecinamietaného porušenia jeho bližšie neoznačených základných práv a slobôd postupomKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačenom konaní.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavenínavrhovateľa v 1. rade účastníkom konania vedeného Okresným súdom Rimavská Sobota(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 202/2006 o vypratanie nehnuteľnostía o vzájomnom návrhu odporcov na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Okresnýsúd rozsudkom sp. zn. 8 C 202/2006 zo 7. mája 2013 rozhodol vo veci samej. Proti tomutorozsudku podal sťažovateľ spolu s navrhovateľkou v 2. rade odvolanie a následnepísomným podaním z 30. mája 2013 i doplnenie odvolania. Vec bol predložená krajskémusúdu na rozhodnutie o odvolaní.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Krajský súd Banská Bystrica vo veci odvolania sťažovateľa a spol. vykazuje nečinnosť. V primeranej lehote vo veci odvolania sťažovateľa a spol. právoplatné nerozhodol, napriek skutočnosti, že bývala predsedníčka odvolacieho senátu ⬛⬛⬛⬛ /t. č. sudkyňa NS/ na naše telefonické urgencie aby vo veci sťažovateľa rozhodla napriek prísľubom nerozhodla a to celkom bezdôvodne v odvolacom konaní nebolo rozhodnuté a týmto došlo k a dochádza k preťahom v odvolacom konaní malo a pernamentne dochádza k porušeniu základného práva preťahmi v konaní vrátane nečinnostou porušovateľa základného práva. Prečo dochádza k preťahom v odvolacom konaní sťažovateľovi nie sú známe.“

V záverečnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že„... požaduje od US je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde aby ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľa rozhodol, že v odvolacom konaní pred KS B. Bystrica došlo a dochádza k preťahom...

Sťažovateľ sa zároveň domáha aj nároku na náhradu trov konania v celkovej výške 753,53 EUR s tým, že KS Banská bystrica je povinný zaplatiť v lehote do jedného mesiaca na účet práv. zástupcu.“.

⬛⬛⬛⬛

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatuje, žesťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade § 18ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinnýdôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmyklienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnejslužby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilévyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na tosplnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorýobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde. Ak ide o sťažnosť podľačl. 127 ods. 1 ústavy, ako to je aj v prípade sťažovateľa, musí obsahovať jednak všeobecnénáležitosti uvedené v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti uvedenépredovšetkým v § 50 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh narozhodnutie (petit) vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde.

Z hľadiska predbežného prerokovania sťažnosti je podstatný najmä § 20 ods. 3zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konaniaokrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhomna začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorejsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súdev spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde), čím zároveňvymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky naposkytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktoréhooznačil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľzastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľav predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavnýsúd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatky sa vzťahujú na sťažovateľom formulovanýnávrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 56 zákonao ústavnom súde, keďže v ňom nie sú uvedené základné práva alebo slobody, ktoré mali byťpostupom krajského súdu porušené, a taktiež v ňom nie je označené konanie, v ktorom mádochádzať k porušeniu základných práv a slobôd.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ v petite sťažnosti uvádza, že„v odvolacom konaní pred KS B. Bystrica došlo a dochádza k preťahom“, avšak bližšie totokonanie ani základné práva a slobody, ktorých porušenie namieta, neoznačil. Ide o takýnedostatok, aký ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýpostup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdoma publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzujenedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, žesťažnosť sťažovateľa, ktorý je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovanýmprávnym zástupcom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej sťažnosti, ktoré by zodpovedalipožiadavkám vyvoditeľným z § 20 a § 50 v spojení s § 56 zákona o ústavnom súde.Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právnehovýznamu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015