znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 805/2014-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   H.,   t.   č.   vo   väzbe, zastúpeného   advokátom   JUDr.   Jurajom   Gavalcom,   Advokátska   kancelária,   Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Nitre   sp.   zn. 1 To 27/2014 z 3. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť I. H. t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods.   1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To 27/2014 z 3. júla 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Sťažovateľ sa domnieva, že je obmedzený na osobnej slobode v rozpore so zákonom a   Ústavou   Slovenskej   republiky,   pretože   dĺžka   väzby   v   jeho   prípade   už   presiahla   60 mesiacov, čo je v rozpore s ustanovením§ 76a posl. veta Tr. por...

Nezapočítanie lehoty trvania väzby pre prekážku uvedenú v § 77 ods. 1 Tr. por. do lehoty   väzby   podľa   §   76a   Tr.   por.   zákon   nedovoľuje,   napriek   tomu   súd   nerešpektoval citované zákonné ustanovenie a urobil tak so spätnými účinkami až v čase plynutia lehoty väzby predĺženej podľa § 76a Tr. por., teda ide o rozhodnutia, na ktoré nemožno prihliadať, prednosť musí mať ústavne konformný výklad chrániaci právo na osobnú slobodu... Zároveň sťažovateľ namieta, že napriek tomu, že vo veci väzby súd rozhodol v prvom stupni, nepripustil proti svojmu rozhodnutiu opravný prostriedok, čo je pri tak závažnom práve, ako je právo na osobnú slobodu, podľa názoru sťažovateľa neprípustné, a každé takéto rozhodnutie musí podliehať preskúmaniu nadriadeným súdom.

V   dôsledku   právnej   úpravy,   ktorá   je   v   rozpore   s   Ústavou   Slovenskej   republiky, sťažnosť proti rozhodnutiu sťažovateľ nemôže podať a domáha sa preto jeho preskúmania Ústavným súdom Slovenskej republiky, a to nielen vzhľadom na vyššie uvedené, ale aj z pohľadu dôvodnosti ďalšieho predlžovania jeho väzby pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov.

Sťažovateľ   tiež   namieta,   že   sa   až   z   uznesenia   Krajského   súdu   v   Nitre   č.k. 1To/27/2014-7001 zo dňa 3.7.2014 dozvedel, že tento súd mu ide predlžovať väzbu, súd ho nevypočul v súvislosti s týmto rozhodovaním, čo znamená predovšetkým to, že sťažovateľ nemal možnosť predložiť argumenty a stanoviská proti zamýšľanému postupu súdu (napr. III. ÚS 108/06).

Tvrdenie súdu, že nebol schopný výsluchu nie je pravdivé.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 1To/27/2014-7001 zo dňa 3.7.2014 porušil ústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods.4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 1To/27/2014-7001 zo dňa 3.7.2014 porušil tiež ústavné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky a ústavné právo na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie článku 8 ods.   2   a   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   a   najmä   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.).

Uznesenie Krajského súdu v Nitre 1To/27/2014-7001 zo dňa 3.7.2014 sa zrušuje a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/08, III. ÚS 198/07).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru a práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny označeným uznesením krajského súdu.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho pozbavenia slobody   a   nariadil   prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 8 ods. 2 listiny

Z uznesenia krajského súdu vo vzťahu k námietkam sťažovateľa ústavný súd zistil:„V priebehu trestného stíhania v konaní pred súdom prvého stupňa bolo rozhodnuté o nezapočítaní určitej doby do celkovej lehoty väzby u obžalovaného:

-   uznesením   Okresného   súdu   Nitra   z   12.07.2013   sp.   zn.   2T/76/2013   v   spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 30.07.2013 sp. zn. 1Tos/93/2013, doby od 23.01.2013 do 12.07.2013,

-   uznesením   Okresného   súdu   Nitra   z   29.11.2013   sp.   zn.   2T/76/2013   v   spojení s uznesením   Krajského   súdu   v   Nitre   z   16.12.2013   sp.   zn.   1   Tos/148/2013,   doby   od 12.07.2013 do 06.08.2013.

Z uvedených rozhodnutí teda vyplýva, že do celkovej lehoty väzby u obžalovaného nebola zarátaná doba v trvaní 6 mesiacov 15 dní, ktorú je potrebné počítať od dátumu do kedy bola väzba predĺžená, t.j. od 20.12.2013 a jej koniec teda pripadá na 04.07.2014... Proti   obžalovanému   je   vedené   trestné   stíhanie   pre   obzvlášť   závažný   zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, d/, f/,   i/   Tr.   zák.,   z   ktorého   bol   uznaný   aj   vinným   rozsudkom   Okresného   súdu   v   Nitre z 29.11.2013 sp. zn. 2T/76/2013 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a bol   mu   uložený   ochranný   dohľad   na   3   roky.   Proti   tomuto   rozsudku   podal   odvolanie obžalovaný   a   spis   bol   predložený   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   tomto   odvolaní. Odvolací súd vo veci určil termín verejného zasadnutia za účelom rozhodnutia o odvolaní na deň 28.05.2014. Toto verejné zasadnutie však nemohlo byť vykonané z dôvodu prekážky na   strane   obžalovaného,   pretože   obžalovaný   sa   dňa   22.05.2014   pokúsil   vo   väzbe o samovraždu,   v   dôsledku   čoho   bol   premiestnený   do   Nemocnice   pre   obvinených a odsúdených v Trenčíne a jeho eskorta na verejné zasadnutie vykonaná nebola. Na základe lekárskej správy o tom,   že obžalovaný je schopný eskorty bol   určený termín verejného zasadnutia na deň 15.07.2014. Z hlásenia ÚVTOS a ÚVV... vyplýva, že obžalovaný dňa 23.06.2014 zahájil hladovku, ktorej dôvod uviedol psychické problémy, na základe čoho bol opätovne premiestnený do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne...

Odvolací súd s poukazom aj na § 1 a § 238 odsek 2 Trestného poriadku rozhodol opakovane o predĺžení celkovej lehoty väzby na maximálne možnú dobu, t.j. do 04.10.2014, čím   nedôjde   u   obžalovaného   k   presiahnutiu   celkovej   lehoty   väzby   v   trvaní   šesťdesiat mesiacov. Odvolací súd záverom uvádza, že o väzbe rozhodol bez výsluchu obžalovaného, pretože jeho zdravotný stav neumožňoval v čase rozhodovania jeho výsluch a z dôvodu, že konal ako súd druhého stupňa.“

Ústavný   súd   na   tomto   mieste   uvádza,   že   v   zásade   nezasahuje   do   rozhodovacej činnosti   všeobecných   súdov.   Výnimkou   sú   prípady,   keď   rozhodnutím   alebo   postupom všeobecného súdu dochádza k porušeniu základných práv a slobôd garantovaných ústavou, resp. práv a slobôd zaručených dohovorom ako kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Právo na osobnú slobodu garantované tak ústavou, ako aj dohovorom zaujíma v hierarchii základných   práv   a   slobôd   (ľudských   práv   a   základných   slobôd)   popredné   miesto.   Pod osobnou slobodou sa rozumie voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť (III. ÚS 204/02).

Každé pozbavenie osobnej slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený osobnej slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02, ale aj II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07).

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu nevybočilo z medzí stanovených označeným článkom ústavy a uznesením krajského súdu nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa označených v jeho sťažnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažnosť bolo potrebné v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu   označených práv sťažovateľa podľa čl.   46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny

V tejto časti namietaného porušenia označených práv sťažovateľa odmietol ústavný súd   sťažnosť   ako   zjavne   neopodstatnenú   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým uznesením krajského súdu a uvedenými právami zaručenými v ústave, v dohovore a v listine týkajúcimi sa predovšetkým trestného konania vo veci samej.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy je osoba vo väzbe oprávnená na preskúmanie procesných a hmotných podmienok, ktoré sú   predpokladom   pre jej „zákonnosť“,   pričom   požiadavka preskúmania hmotných podmienok   väzby   zahŕňa   povinnosť   preskúmať   okolnosti   svedčiace   pre   a   proti   väzbe a rozhodnúť, s poukazom na právne kritériá, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu, alebo prepustiť   osobu   na   slobodu,   pokiaľ   také   dôvody   neexistujú   (pozri   III.   ÚS   38/01, III. ÚS 79/02 a III. ÚS 135/04).

Na druhej strane, konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej   osoby)   a   ani   konaniami   o   právach   alebo   záväzkoch   občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07).

V rámci svojej judikatúry už ústavný súd vyslovil, že na konanie a rozhodovanie o väzbe je potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúce sa práva na osobnú slobodu, ktoré v sebe zahŕňajú aj právo na súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou, na rozdiel od čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré je všeobecným ustanovením   zakotvujúcim   právo   na   súdnu   ochranu.   S   prihliadnutím   na   povahu   a   účel konania o väzbe je preto   na konanie a   rozhodovanie súdu   o   väzbe potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, ktoré zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania práve s prihliadnutím na povahu a účel konania   o   väzbe.   Obdobný   záver   je   potrebné   vyvodiť,   aj   pokiaľ   ide   o   posúdenie vzájomného vzťahu čl. 36 ods. 1 listiny a ustanovení čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy v prípadoch konania a rozhodovania všeobecného súdu o väzbe.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014