znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 801/2014-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Ladislava   Orosza   prerokoval   sťažnosť   O.   F.,   zastúpeného   advokátom JUDr. Richardom Bauerom, Advokátska kancelária Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. F. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2014 doručená   sťažnosť   O.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:«... sťažovateľ podal návrh na začatie konania „... o neplatnosť darovacej zmluvy...“, v ktorom dochádza k prieťahom v konaní okresnému súdu dňa 19. augusta 2011 (ďalej len „návrh“).,   pričom   podľa   zistení   advokáta   namietané   konanie   nie   je   ku   dňu   doručenia sťažnosti ústavnému súdu...   právoplatne skončené,   je poznačené neefektívnou činnosťou okresného súdu,   ako aj jeho nečinnosťou,   čo v konečnom dôsledku spôsobuje zbytočné prieťahy v namietanom konaní. Predmet namietaného konania nie je podľa sťažovateľa skutkovo, a ani právne zložitý. Konanie svedčí o nespôsobilosti porušovateľa konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť podľa možností, už na prvom pojednávaní.

Sťažovateľ   súčasne   s   návrhom   vo   veci   samej,   doručil   okresnému   súdu   dňa 19. augusta 2011 aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, pričom žiadal o oslobodenie od platenia   súdnych   poplatkov.   Dňa   15.   septembra   2011   okresný   súd   Uznesením   č.   k. 45C/155/2011-15   návrh   sťažovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia   zamietol   a   dňa 9. decembra 2011 Uznesením č. k. 45C/155/2011 vyrubil sťažovateľovi súdny poplatok za návrh   vo   veci   predbežného   opatrenia.   Sťažovateľ   podal   proti   predmetnému   uzneseniu odvolanie, pričom okresný súd Uznesením č. k. 45C/155/2011-45 zo dňa 26. marca 2012 sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov aj napriek tomu, že sťažovateľ preukázal   oslobodenie   v   inom   konaní   a   preukázal   jeho   celkovo   nepriaznivé   osobné a materiálne pomery, ktoré sú podľa sťažovateľa porušovateľovi dlhodobo známe aj z iných konaní vedených pred porušovateľom. Sťažovateľ následne podal dňa 3. augusta 2012 proti predmetnému uzneseniu odvolanie...

Uznesením č. k. 5Co 385/2012-61 zo dňa 31. augusta 2012 rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“) a to tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zo spisového materiálu vedeného okresným súdom v namietanom konaní vyplýva skutkový stav, a to že sťažovateľ na prvom pojednávaní, ktoré porušovateľ uskutočnil až

27. mája 2013 teda po 21 mesiacoch žiadal vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to z dôvodu, že odporcovia sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili. Sťažovateľ sa dostal do konfliktu   so   zákonnou   sudkyňou,   ktorá   podľa   vyjadrení   sťažovateľa   nebola   spôsobilá rozhodnúť   na   tomto   prvom   pojednávaní   v   záujme   zachovania   jeho   práv.   Okresný   súd Bratislava II pojednávanie uznesením odročil na 25. september 2013.

Predmetné pojednávanie bolo následne prípisom zákonnej sudkyne bez označenia dňa jeho vydania zrušené a odročené na termín 14. október 2013. Dňa 12. júna 2013, teda takmer po 24 mesiacoch od podania návrhu sťažovateľa vo veci samej, žalovaný v 1. rade doručil porušovateľovi svoje vyjadrenie k návrhu.

Pojednávanie určené na deň 14. október 2013 bolo zákonnou sudkyňou odročené na neurčito, pričom následne bola sťažovateľovi bezdôvodne uložená poriadková pokuta a spis po   podaní   odvolania   voči   poriadkovej   pokute   predložený   krajskému   súdu,   následne okresnému súd.

Nakoľko   však   nedošlo   zo   stany   okresného   súdu   k   vykonaniu   akéhokoľvek   úkonu smerujúceho k nariadeniu efektívneho pojednávania a v konečnom dôsledku k skončeniu veci   a   vydaniu   minimálne   kontumačného   rozsudku   podal   dňa   24.   júla   2013   sťažovateľ v predmetnom konaní v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť k rukám predsedníčky   okresného   súdu.   Prípisom   Spr.   2098/2013   zo   dňa   14.   augusta   2013   bola sťažnosť sťažovateľa vyhodnotená zo strany predsedníčky okresného súdu ako nedôvodná. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy aj dňa 11. septembra 2013 k rukám podpredsedníčky krajského súdu, pričom prípisom Spr. 2275/13 zo dňa 17. septembra 2013 bola vybavená spôsobom, že o sťažnosti sa nebude konať kým sťažovateľ, ktorý je dlhodobo v hmotnej núdzi nezaplatí poplatok 6,-EUR.

Podľa   sťažovateľa   po   doručení   prípisu   predsedníčky   okresného   súdu   nič nenasvedčuje tomu, že by činnosť okresného súdu smerovala k skončeniu veci a vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Vec sa k dňu 15. máj 2014 nachádza podľa zistení právneho zástupcu sťažovateľ na okresnom súde a bude predložená na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

K uvedenému považuje sťažovateľ za potrebné uviesť, že okresný súd v časovom období od podania návrhu dňa 19. augusta 2011 do dňa podania sťažnosti, teda 15. mája 2014 teda v období takmer 33 mesiacov v skutkovo a právne jednoduchej veci nielenže meritórne nerozhodol, ale ani neuskutočnil riadne prvé pojednávanie vo veci.   Uvedené nesvedčí   o   schopnosti   okresného   súdu   konať   plynule,   bez   zbytočných   prieťahov   za súčasného odstránenia právnej neistoty sťažovateľa a vo veci rozhodnúť. Navyše v tomto časovom období zjavným pochybením zo strany okresného súdu, a to jeho nesústredenou činnosťou pri rozhodovaní a zisťovaní a rozhodovaní o oslobodení od platenia súdnych poplatkov   a   platenia   poriadkových   pokút   okresný   súd   zavinil   neprimerané   predĺženie namietaného konania čím spôsobil zbytočné prieťahy v namietanom konaní...

Sťažovateľ   uvádza,   že   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom... Sťažovateľ sa v namietanom súdnom konaní domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy.

Nateraz je ťažké vyčísliť celkovú možnú majetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľovi neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní, no už teraz možno konštatovať, že ani prípadný rozsudok vo veci samej v namietanom súdnom konaní, ktorý by vyhovoval sťažovateľovi, už nemusí splniť svoj účel poskytnutia účinnej právnej ochrany   oprávneným   záujmom   sťažovateľa   vo   vzťahu   k   náhrade   majetkovej   ujmy,   aj s ohľadom na časový odstup.

Sťažovateľ žiada, aj s prihliadnutím na predmet namietaného konania, o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   5.000   EUR   z   dôvodov   uvedených v sťažnosti,   nakoľko okresný súd   svojou nečinnosťou a neefektívnou   činnosťou   spôsobil a neustále   spôsobuje   sťažovateľovi   majetkovú   ujmu   značne   prevyšujúcu   sumu požadovaného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľovi   v   priamej   súvislosti   s   odopieraním   poskytnutia   spravodlivosti a včasného   prejednania   jeho   veci   v   namietanom   konaní   vzniká   teda   nemajetková   ujma spočívajúca najmä v pocitoch totálnej neistoty a bezmocnosti zo stavu nielen v namietanom konaní, ale už aj v iných konaniach pred okresným súdom a reálneho vynesenia rozsudku o neplatnosti darovacej zmluvy, ktoré trvá neprimeranú dobu takmer 33 mesiacov, pričom sa v namietanom konaní nejedná o skutkovo a ani právne zložitú vec, keď príslušný súd v namietanom konaní o jeho nároku k dnešnému dňu právoplatne nerozhodol a podľa jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti a nečinnosti, čím mu nepriamo bráni v reálnom uplatnení a reálnom vymožení ním uplatnených práv.

Vzhľadom   k   uvedenému   sťažovateľ   žiada   ústavný   súd   o   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia, a to s cieľom dovŕšenia ochrany porušených namietaných práv v posudzovanom prípade, pretože má za to, že v namietanom konaní k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Sťažovateľ rovnako žiada aby ústavný súd pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal dôrazne zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.»

Sťažovateľ   tiež   uviedol,   že   rozhodnutím   Centra   právnej   pomoci   –   kancelária Bratislava,   sp.   zn.   11/2014-KaBA   (8814/2013)   zo   6.   marca   2014   mu   bol   za   právneho zástupcu vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011 ustanovený JUDr. Richard Bauer.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa O. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 45C/155/2011 porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 45C/155/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva O. F. finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-EUR, ktoré jej mu Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť O. F., trovy právneho zastúpenia v sume 876,87 Eur (slovom osemstosedemdesiatšesť eur a osemdesiatsedem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Richarda Bauera, Štúrova 27, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu,   ktorý   si   zapožičal   na   účely   predbežného   prerokovania predmetnej ústavnej sťažnosti, zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 45 C 155/2011:

Dňa   19.   augusta   2011   sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde   žalobu   o   neplatnosť darovacej   zmluvy   proti   odporcom   J.   F.   a   Úradu   geodézie   a kartografie   Slovenskej republiky. Žalobca súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 45 C 155/2011.Dňa   15.   septembra   2011   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   45   C   155/2011   návrh na nariadenie   predbežného   opatrenia   zamietol   (právoplatnosť   nadobudlo   3.   novembra 2011).Dňa 9.   decembra   2011   okresný   súd   uznesením   vyzval sťažovateľa   na   zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 € a na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33,00 € (lehota 10 dní).

Dňa   9.   januára   2012   sťažovateľ   doručil   odvolanie   proti   uzneseniu   o   vyrubení súdneho poplatku za návrh na predbežné opatrenie.

Dňa   7.   februára   2012   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   tlačivo   na   potvrdenie osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Vyplnené žiadal doručiť v lehote 10 dní.Dňa   7.   februára   2012   okresný   súd   požiadal   Správu   katastra   hlavného   mesta Bratislava   (ďalej   len   „Správa   katastra“)   o   oznámenie,   či   je   sťažovateľ   vlastníkom nehnuteľnosti.

Dňa   7.   februára   2012   okresný   súd   požiadal   Krajský   dopravný   inšpektorát v Bratislave o oznámenie, či je sťažovateľ vlastníkom motorového vozidla.

Dňa   24.   februára   2012   Správa   katastra   oznámila,   že   sťažovateľ   je   vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/4 v katastrálnom území...

Dňa 6. marca 2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave oznámilo, že sťažovateľ   nie   je   vlastníkom   motorového   vozidla.   V   ten   istý   deň   sťažovateľ   doručil vyplnený formulár o jeho zárobkových pomeroch.

Dňa   26.   marca   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   45   C   155/2011-45   nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd mu rozhodnutie doručoval na...   ulicu   č.   54,   zásielka   však   bola   vrátená,   opätovne   okresný   súd   uznesenie   zaslal z 26. marca   2012   na...   ulicu   č.   15,   odtiaľ   bola   zásielka   vrátená   s   poznámkou:   adresát neznámy, preto okresný súd zisťoval adresu bydliska sťažovateľa prostredníctvom registra obyvateľov.

Dňa 4. mája 2012 konajúci sudca upravil kanceláriu zistiť cez register obyvateľov adresu trvalého a prechodného bydliska sťažovateľa a cez ústrednú evidenciu väzňov, či nie je vo výkone väzby alebo trestu.

Dňa   21.   mája   2012   ústredná   evidencia   väzňov   oznámila,   že   sťažovateľ   nie   je vo výkone trestu ani väzby.

Dňa 24. mája 2012 register obyvateľov oznámil, že sťažovateľ má adresu:... B.Dňa 6. júna 2012 okresný súd požiadal Slovenskú poštu (ďalej len „pošta“), aby v lehote 7 dní oznámila presnú adresu, na ktorú sťažovateľ žiadal doposielať zásielky.Dňa 27. júna 2012 pošta oznámila, že sťažovateľ má domovú listovú schránku na..., B., a doposielať poštu nežiadal.

Dňa 27. júna 2012 konajúci sudca upravil kanceláriu opätovne doručiť obsah obálky č. l. 49 sťažovateľovi na adresu..., B.

Dňa   3.   augusta   2012   sa   sťažovateľ   odvolal   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 26. marca 2012 o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh a predbežné opatrenie.Dňa 20. augusta 2012 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 5 Co 385/2012.

Dňa   7.   septembra   2012   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   sp.   zn. 5 Co 385/2012   z   31.   augusta   2012.   Odvolací   súd   zmenil   uznesenie   okresného   súdu z 26. marca   2012   tak,   že   navrhovateľovi   priznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2012). Sťažovateľ zásielku prevzal na... ulici. Dňa 8. novembra 2012 okresný súd uznesením priznal Slovenskej pošte poplatok za informáciu vo výške 3 €.

Dňa 25. marca 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. máj 2013. Odporcovi nariadil vyjadriť sa k žalobe.

Dňa 3. mája 2013 odporca J. F. oznámil, že zásielku prevzal až 18. apríla 2013 a 11. mája 2013 dostal termín na nahliadnutie do spisu, preto požiadal o predĺženie termínu na vyjadrenie.

Dňa 23. mája 2013 advokátska kancelária JUDr. Ignácovej oznámila, že prevzala zastupovanie J. F., a požiadali o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Dňa 27. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný, žalovaní neboli   prítomní.   Bolo   odročené   na   25.   september   2013.   Konajúcou   sudkyňou JUDr. Novotnou   bol   spísaný   úradný   záznam,   že   sťažovateľ   pred   pojednávaním   kričal na sudkyňu, ktorá musela privolať justičnú stráž.

Dňa 11. júna 2013 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu 300 € za urážlivé výroky (právoplatnosť nadobudlo 1. februára 2014).

Dňa 12. júna 2013 bolo doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade. Sťažovateľovi bolo doručené 18. júla 2013.

Dňa 19. júna 2013 bol zrušený termín pojednávania určený na 25. september 2013. Bol určený nový termín na 14. október 2013.

Dňa 10. júla 2013 bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o uložení pokuty.

Dňa   9.   augusta   2013   bol   zrušený   termín   pojednávania   a   nový   bol   nariadený na 14. október 2013 z dôvodu predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti poriadkovej pokute.

Dňa 15. augusta 2013 bol spis doručený krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 Co 474/13.

Dňa 23. septembra 2013 predseda krajského súdu opatrením rozhodol, že namiesto JUDr. Gažovičovej, ktorej vec napadla pôvodne a ktorá sa vylúčila, lebo sa so sťažovateľom pozná osobne, sa bude rozhodovať náhodným výberom.

Dňa 25. septembra 2013 bolo zmenené zloženie senátu vo veci sp. zn. 8 Co 474/13.Dňa   10.   decembra   2013   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   8   Co   474/2013   potvrdil rozhodnutie o uložení pokuty.

Dňa 17. marca 2014 JUDr. Gazová oznámila, že vypovedala plnú moc odporcovi.Dňa 19. marca 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) doručil okresnému súdu podanie – dovolanie proti uzneseniu okresného súdu z 11. júna 2013 o uložení pokuty sťažovateľovi vo výške 300 €, (sťažovateľ ho podal do podateľne najvyššieho súdu 27. februára 2014).

Dňa   27.   marca   2014   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   v   lehote   10   dní splnomocnil advokáta na dovolacie konanie alebo preukázal, že má právnické vzdelanie.Dňa 31. marca 2014 úradný záznam: „JUDr. Bauer doručil Rozhodnutie Centra právnej pomoci zo 6. marca 2014, ČRZ 1217/14, ktorým Centrum právnej pomoci priznalo sťažovateľovi   nárok   na   poskytnutie   právnej   pomoci   a   určilo   JUDr.   Bauera   jeho zastupovaním v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 45 C 155/2011.“Dňa 14. apríla 2014 sťažovateľ doručil doklad, že má právnické vzdelanie.Dňa 16. mája 2014 bol spis doručený najvyššiemu súdu (sp. zn. 1 Cdo 130/2014) na rozhodnutie o dovolaní.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie tvrdenia sťažovateľa, ktorý vyčíta   okresnému   súdu,   že   jeho   nečinnosťou   a   neefektívnym   postupom   v   namietanom konaní   porušil   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   najmä   preto,   že „prvé   pojednávanie   uskutočnil   až 27. mája 2013, teda po 21 mesiacoch“ od podania žaloby a „v období takmer 33 mesiacov v skutkovo a právne jednoduchej veci nielenže meritórne nerozhodol ale ani neuskutočnil riadne prvé pojednávanie vo veci“. Namieta aj nesústredenú činnosť okresného súdu pri rozhodovaní o oslobodení od platenia poriadkových pokút.

Z prehľadu procesných úkonov v spisovom materiáli, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že okresný súd od podania návrhu sťažovateľa (19. augusta 2011) do nariadenia prvého pojednávania (27. mája 2013) vykonával úkony smerujúce k zisteniu osobných, majetkových   a   zárobkových   pomerov   a   rozhodovaniu   o   sťažovateľovej   žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. V tomto období okresný súd konal priebežne, pre prekážky v doručovaní na strane sťažovateľa mu však bolo uznesenie o zamietnutí jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych   poplatkov doručované od apríla 2012 do   júla 2012. Po odvolaní   sa   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z   26.   marca   2012   sa   spis od 20. augusta 2012 do 7. septembra 2012 nachádzal na krajskom súde. Krajský súd zmenil rozhodnutie   okresného   súdu   tak,   že   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov priznal. Okresnému súdu je teda možné vytknúť istú mieru nesústredenosti pri rozhodovaní o sťažovateľovom návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, tak ako mu to sťažovateľ vytýka.   Postup   okresného   súdu   v   období   od   27.   mája   2013   do   19.   marca   2014,   keď sťažovateľ podal dovolanie proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty, bol plynulý. Skutočnosť,   že   v   tomto   období   okresný   súd   nekonal   v   merite   veci,   možno   považovať za legitímnu a prieťahy v konaní v tomto období možno v plnej miere pripísať na vrub sťažovateľovi,   ktorý   urážlivými   výrokmi   proti   konajúcej   sudkyni   sám   dal   dôvod   pre konanie o sankcii voči nemu.

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Je   nesporné,   že   k   predĺženiu   konania   prispel   aj   samotný   sťažovateľ.   Postup okresného   súdu,   aj   keď   nebol   vždy   bez   prieťahov,   sa   zjavne   nevyznačuje   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu (a iný   súd   sťažovateľ   nenamietal)   v   napadnutom   konaní po   prípadnom   prijatí   sťažnosti na ďalšie   konanie kvalifikovať ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle čl. 127 ústavy.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014