znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 80/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   K.   a V.   K.,   R.,   oboch   zastúpených   advokátkou JUDr. V. S., P., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 230/2010 z 25. augusta 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Sp 7/2010 z 2. júla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. a V. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. decembra   2011   doručená   sťažnosť   V.   K.   a V.   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou namietali porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžo 230/2010 z 25. augusta 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Sp 7/2010 z 2. júla 2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 28. decembra 2011.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že: „Rozhodnutím Správy katastra v B. zo dňa 11.   2.   2010   došlo   k   tomu,   že   návrh   na   vklad   vlastníckeho   práva   na   základe   zmluvy o prevode bytu uzavretej medzi účastníkmi predávajúcim: P. d. a kupujúcimi V. K. a jeho manželkou V. K., bol zamietnutý. Uvedená vec bola prvýkrát riešená a zamietnutá Správou katastra v B. dňa 22. 11. 2001. Pomaly 11 rokov bola uvedená vec riešená Správou katastra v B. a Krajským súdom v Prešove. V priloženom spise sú všetky rozsudky Krajského súdu v Prešove.  ...   Voči   povoleniu   vkladu   bolo   dané   odvolanie   dňa   12.   3.   2010   a tam   bolo poukázané na to, že zápis na list vlastníctva č. 1630 v katastrálnom území N. bol vykonaný na manželov M. M. a jeho manželku E. M.,...protizákonne a to z toho dôvodu, že správa katastra nemala právoplatnú listinu, na základe ktorej by mohla tento zápis v tom čase vykonať.

V uvedenej veci bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 115/00 zo dňa 23. 11. 2001 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť až dňa 26. 11. 2001. V uvedenej veci Krajský súd pod č. 2 Sp/7/2010 zo dňa 2. 7. 2010 rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie Správy katastra v B. zo dňa 11. 2. 2010 pod č. V 2659/2001. Krajský súd v Prešove si uvedené nedostatky, na ktoré sme poukazovali vysvetlil a vyložil po svojom to znamená, že plomba na nehnuteľnostiach bola vyznačená od 12. 2. 2001 až do zápisu listiny uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 10. 2001. Tento názor súdu nie je správny a to z toho dôvodu, že listina nebola vybavená pod č. Z 1778/2000. Táto listina bola   vrátená   súdu   ako   neschopná   zápisu   a   vrátila   sa   na   Krajský   súd   v   Prešove. To znamená, že opravená listina zo súdu mala byť zapísaná pod novým číslom záznamu a tento   záznam   -   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Prešove   prišlo   na   správu   katastra   až 26. 11. 2001... a podľa nášho názoru ani toto opravené uznesenie nebolo schopné zápisu, lebo neriešilo právo k pozemku. Na pozemku t. j. na parcele č. C KN 600 kat. území N. malo byť zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to ani opravné uznesenie súdu neuložilo správe katastra, aby toto právo zapísala na list vlastníctva a preto malo byť vrátené súdu na doplnenie   v zmysle   §   31   zákona   č.   163/95   Z.   z.   o   katastri   nehnuteľností   a   o   zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Správa katastra prihliada na skutkové a právne skutočnosti a tieto ani pri oprave uznesenia súdu neboli naplnené. Aj napriek týmto nezrovnalostiam bola zrealizovaná dražba a na list vlastníctva bol zapísaný nový vlastník a o návrhu na vklad sťažovateľov rozhodla správa katastra dňa 14. 11. 2001 tak, že ho zamietla, hoci neboli tam splnené podmienky na zamietnutie vkladu, keby správa katastra skúmala aj skutkové a právne skutočnosti predložených právnych listín na zápis. V uvedenej veci... sťažovatelia neboli spokojní s rozsudkom súdu a preto vo veci bolo podané odvolanie zo dňa 21. 8. 2010 na Krajský súd v Prešove. V tomto odvolaní bola podrobne vysvetlená celá situácia, ktorá nastala pri predaji dvoch bytov. V odvolaní bolo presne uvedené, že navrhovatelia - sťažovatelia boli nájomcami predmetného bytu, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva č. 1630 v kat. území N. a jedná sa o byt č. 3. na 1. poschodí bytového   domu   č.   s.   22,   S.   č.   22/10   s   podielom   na   spoločných   častiach   a   spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 7766/44432. Predmetom nebol pozemok, a to podiel na parcele C KN č. 600 zastavané plochy a nádvoria ale v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zákon o bytoch) k pozemku vzniklo na základe zákona v zmysle § 23 ods. 5 právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Krajský súd celý problém pojal po svojom a citoval v odôvodnení ust. § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), že ak vydražiteľ   zaplatil   najvyššie   podanie   a   súd   udelenie   príklepu   schválil,   tak   sa   stáva vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu vydražiteľ. Ďalšími nedostatkami, ktoré nastali   pri povoľovaní   vkladu a hlavne   pri dražbe sa   vôbec   nezaoberal a tým vo   veci pochybil a rozhodol tak, že vec sa stala na základe uvedeného rozsudku nepreskúmateľná a zmätočná.   Ústavný   súd   chceme   upozorniť,   že   okrem...   sťažovateľov   sú   tu   ešte   ďalší účastníci takého istého sporu a to je rodina K., ktorých odvolaniu vyhovel Krajský súd v Prešove pod č. 3 Sp/2/2010-43 a celá vec sa znovu vrátila na Správu katastra v B. Sú tu dve veci úplne rovnaké a sú tu dve rôzne rozsudky toho istého krajského súdu, čo spôsobuje nemalé   problémy   účastníkom   konania,   keď   sa   musia   dovolávať   svojho   práva   a   súdy rozhodujú   podľa   vlastnej   úvahy   (omylov),   ktoré   spôsobujú   to,   že   navrhovateľov   - sťažovateľov pripravia o ich zákonné vlastnícke právo a to všetko v dôsledku nesprávnych rozsudkov súdov. V uvedenej veci vydal rozsudok Najvyšší súd SR zo dňa 25. 8. 2011, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove a s týmto rozsudkom nemôžeme byť spokojní z toho dôvodu, že celú vec poriešil v zmysle exekučného konania a to § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 553 OZ). S týmto výkladom nemôžeme súhlasiť a to z toho dôvodu, že už v uznesení súdu ER 1076/97-112 Okresného súdu v Bardejove sa konštatuje, že súdny exekútor porušil procesný postup pri uskutočňovaní dražby a porušil ustanovenia zákona č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov čo v skutočnosti bola aj pravda, ale aj napriek tomuto odôvodneniu námietky zamietol....

Uvedené nepresné údaje sa dostali na správu katastra a tá v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho   zákona   mala   preskúmať   zmluvu   aj   uznesenie   Krajského   súdu   o   oprave z hľadiska   či   tieto   listiny   obsahujú   podstatné   náležitosti   zmluvy   a   podstatné   náležitosti uznesenia súdu či sú správne a dajú sa zapísať do katastra nehnuteľnosti a či sú to listiny schopné zápisu a či tu nie je porušený zákon. Či predložené úkony sú dostatočne určité a zrozumiteľné   a   či   zmluvná   voľnosť   alebo   právo   nakladať   s   nehnuteľnosťou   nie   sú obmedzené, či zmluva a uznesenie súdu neodporujú zákonu, či zákon neobchádzajú a či sa nepriečia   dobrým   mravom.   A   pri   rozhodovaní   o   vklade   a   zápise   listín   skúma   správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a zápisu listín, ktoré sú v rozpore s platným právom. Pri tomto skúmaní správa katastra mala posudzovať obidve listiny, ako aj zmluvu, tak aj uznesenie súdu o oprave. Vzhľadom k tomu, že listina Krajského súdu aj po oprave nebola schopná zápisu a to z toho dôvodu, že tam nebolo uvedené právo k pozemku mala túto listinu vrátiť ako naďalej neschopnú zápisu a mala zapísať vklad vlastníckeho práva k bytu, tým by nebola porušila zákon o bytoch, ktorý skutkovo musela riešiť pri tomto zápise týchto dvoch právnych listín. Ďalej správa katastra musela skúmať aj ustanovenia zákona o bytoch, kde sa v § 16 konštatuje, že byt ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom dohodnutí na určitý čas. V danom prípade... sťažovatelia boli nájomcami predmetného bytu a z toho dôvodu nebolo možné v dražbe tento byt predať. Predchádzajúci   P.   d.   svoje   záložné   práva   mohli   riešiť   na   inom   nehnuteľnom   majetku družstva a nie na obytnom dome, kde byty mali byť podľa zákona predané nájomcom a tým, že exekútor na uvedené nehnuteľností dal zapísať záložné právo porušil zákon, lebo uvedené bytové domy s nájomcami sú vylúčené z exekúcie.

To znamená, že Najvyšší súd si výklad zápisu vysvetlil po svojom a preto sme toho názoru, že jeho výklad nie je správny z toho dôvodu, že obchádza zákon o bytoch a prieči sa jeho výklad dobrým mravom.“

3.   Sťažovatelia   napokon   navrhli,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„ Právoplatným   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   SR   č.   k.   5   Sžo/230/2010   zo   dňa 25. 8. 2011,   právoplatným   28.   10.   2011   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Prešove   č.   k. 2 Sp/7/2010 zo dňa 2. 7. 2010 došlo k porušeniu zákona a to ich základného práva vlastniť majetok garantovaného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, práva na ochranu majetku garantovaného čl.   1   Dodatkového   protokolu...,   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy SR a preto ruší uvedené rozsudky a vec vracia ďalšie konanie.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľom   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 5.000 eur(...).

Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov konania...“.

4.   Najvyšší   súd   rozsudkom sp.   zn.   5   Sžo   230/2010   z 25.   augusta   2001   potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 2 Sp 7/2010 z 2. júla 2010, pričom v podstatnej časti odôvodnenia uviedol, že: «V prejednávanej veci je predmetom prieskumu v poradí už štvrté rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 1630 v katastrálnom území N., a to bytu č. 3 na 1. poschodí bytového domu č. 22, S. 22/10 v R. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v celkovej výške 7766/44432 prevádzaného kúpnou zmluvou uzavretou   dňa   24.   mája   2000   medzi   navrhovateľmi   ako   kupujúcimi   a P.   d.   ako predávajúcim.

Kľúčovým   problémom   v   prejednávanej   veci   je   otázka   existencie   prekážky   pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu existencie obmedzenia   vlastníckeho   práva   predávajúceho   v   dôsledku   exekúcie   predajom nehnuteľnosti....

V preskúmavanej veci navrhovatelia ako kupujúci uzavreli dňa 24. mája 2000 kúpnu zmluvu o prevode bytu s predávajúcim P. d.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu - administratívneho spisu odporkyne a spisov Krajského súdu v Prešove 2Sp/7/2010, 5Sp/53/2008, 2S/6/2002 a zberného spisu Krajského súdu v Prešove 14Co/M5/00 mal najvyšší súd za preukázané, že pred uzavretím kúpnej   zmluvy   bolo   proti   predávajúcemu   P.   d.   začaté   exekučné   konanie   za   účelom uspokojenia   pohľadávky   voči   Národnému   úradu   práce   -   Okresnému   úradu   práce   B. Konanie bolo vedené na Okresnom súde v Bardejove pod. sp. zn. Er 1078/97, poverenie na výkon exekúcie bolo vydané dňa 07. novembra 1997, exekúcia sa vykonala predajom nehnuteľností vo vlastníctve P. d., o. i. aj 1/6 obytného domu č. 22 a v ňom nachádzajúceho sa bytu č. 3 na 1. poschodí, ako aj spoločných častí a spoločných priestorov na parcele č. 600 v katastrálnom území N. (jednalo sa nesporne o nehnuteľnosť totožnú s predmetom spornej kúpnej zmluvy).

Dňa 27. novembra 1998 sa konala dražba uvedenej nehnuteľnosti a vydražiteľmi bytu   č.   3   na   1.   poschodí   obytného   domu   č.   22   a   podielu   na   spoločných   častiach   a spoločných   priestorov   obytného   domu   č.   22   v   podiele   7475/44432,   na   parcele   č.   600 v katastrálnom území N., zapísaných na liste vlastníctva č. 1630 sa stali účastníci konania M.   M.   a E.   M.   Príklep   súdneho   exekútora   bol   schválený   uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.   4Co/115/00-134 z 31.   júla 2000,   ktorým Krajský súd v Prešove zmenil uznesenie Okresného súdu v Prešove zo 14. januára 2000, č. k. Er 1078/97-112, a ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. septembra 2000 (nie 26. novembra 2001 ako tvrdia v odvolaní navrhovatelia). Dňa 25. septembra 2000 bolo toto uznesenie doručené odporkyni (v tom čase   Okresnému   úradu   B.   -   katastrálny   odbor)   na   zápis   verejnej   listiny   do   katastra nehnuteľností pod č. Z 1778/2000. Dňa 12. februára 2001 vrátil okresný úrad - katastrálny odbor pod č. X 13/2001 verejnú listinu Krajskému súdu v Prešove za účelom úpravy výroku rozhodnutia   tak,   aby nehnuteľnosť   bola   presne   špecifikovaná   v súlade   s ustanoveniami zákona   NR   SR   č.   182/1993   Z.   z.   o   vlastníctve   bytov   a   nebytových   priestorov   v   znení neskorších   predpisov.   Krajský   súd   v   Prešove   uznesením   z 24.   októbra   2001   sp.   zn. 4Co/115/00   výrok   uznesenia,   č.   k.   4Co/115/00-134   zo   dňa   31.   júla   2000   v   súlade s ustanovením § 164 OSP v spojení s § 211 OSP opravil podľa požiadavky Okresného úradu   B.   -   katastrálneho   odboru   tak,   že   presne   určil   predmet   prevodu.   V súlade   s ustanovením § 44 katastrálneho zákona v znení platnom v čase doručenia verejnej listiny (uznesenia   krajského   súdu)   vyznačil   katastrálny   úrad   plombu   o   zmene   práva   k nehnuteľnosti.

Ďalej bolo v konaní preukázané, že uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3K/75/01-5 z 10. mája 2001 bol na predávajúceho P. d. vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája 2001. Dňa 14. júna 2001 bola správe katastra doručená žiadosť o vyznačenie konkurzu v katastri nehnuteľností, v ktorej správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. žiadal o vyznačenie konkurzu na majetok P. d. na nehnuteľnosti   zapísané   v   katastrálnom   území   B.,   L.,   A.   a V.;   nehnuteľnosti v katastrálnom území N. v žiadosti neuviedol, z čoho vyplýva, že ich do konkurznej podstaty ani nezahrnul.

Návrh   na   vklad   zmluvy   uzavretej   medzi   navrhovateľmi   a P.   d.   bol   odporkyni doručený 14. novembra 2001....

V preskúmavanej veci je od počiatku nesporné, že príklep bol súdom právoplatne schválený bez ohľadu na vydanie opravného uznesenia ešte pred vyhlásením konkurzu na predávajúceho   P.   d.   a   je   taktiež   nesporné,   že   právo   predávajúceho   P.   d.   nakladať s predmetnou   nehnuteľnosťou   bolo   obmedzené   už   v   čase   uzavretia   kúpnej   zmluvy s navrhovateľmi pre prebiehajúce exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn. Er 1078/97. Takto potom sporná kúpna zmluva, vkladu ktorej sa navrhovatelia domáhajú, nemohla byť platne uzavretá. V tomto smere možno poukázať aj na výpoveď A. H. na ústnom pojednávaní pred krajským súdom dňa 02. júla 2010 (č. 1. 16), z ktorej taktiež   vyplýva,   že   predmetný   byt   daný   do   exekučnej   dražby   už   pred   podpisom   kúpnej zmluvy, a že bol vydražený.

Ďalej bolo z obsahu pripojeného spisového materiálu zistené, že v čase podania návrhu na vklad kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľmi bol už podaný návrh na zápis verejnej listiny týkajúci sa tej istej nehnuteľnosti, pričom v čase, keď bol Správe katastra B. dňa 14.   novembra 2001 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode   nehnuteľnosti   uzavretej   dňa   24.   mája   2000   medzi   predávajúcim   P.   d. a kupujúcimi V. K. a V. K., bola v katastri nehnuteľností vyznačená pod číslom Z 1778/2000 plomba z dôvodu doručenia záznamovej listiny na zápis vlastníckeho práva, manželov M. k bytu č. 3 na prvom poschodí obytného domu č. s. 22 a podielu na spoločných častiach a spoločných priestoroch 7475/44432 obytného domu č. s. 22 s príslušenstvom, na parcele KN   600   v   kat.   území   N.   na   základe   uznesenia   Krajského   súdu   v Prešove   podreg.   č. 4Co/115/00-134 zo dňa 31. júla 2000, ktoré bolo dodatočne opravené uznesením Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 4Co/115/00 zo dňa 24. októbra 2001.

Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov, tzn. že údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona)....

V prejednávanej veci malo dôjsť k zmene vlastníka nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Zmluvný prevod vlastníckeho práva v zásade pozostáva z dvoch fáz (§ 133 zákona č. 40/1964   Zb.   Občiansky   zákonník   -   „OZ“),   pričom   sa   rozlišuje   právny   dôvod (iustus titulus) a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (modus adquirendi dorminii). Vlastná zmluva ako právny dôvod prevodu vlastníctva osebe nemá translačný (prevodný) účinok, ale   len   účinok   obligačný.   Právnym   spôsobom   nadobudnutia   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   je   jeho   vklad   do   katastra   nehnuteľností.   Na   to,   aby   došlo   k   platnému   a úplnému   prevodu   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti   sa   vyžaduje   platnosť   a   účinnosť príslušných právnych úkonov, resp. aktov, prislúchajúcich jednotlivým fázam (napr. platná a   účinná   zmluva   o prevode   vlastníckeho   práva   a   právoplatné   rozhodnutie   príslušného orgánu katastra o povolení vkladu).

Jednou z podmienok platného prevodu vlastníckeho práva je, že dispozičné právo pôvodného vlastníka nie je nijakým spôsobom obmedzené, t. j. neviaznu na ňom ťarchy brániace slobodnému scudzeniu nehnuteľnosti inej osobe.

Správa katastra ako správny orgán je pri svojom rozhodovaní viazaná správnym poriadkom.   Jej   rozhodnutie   teda   musí   byť   v   súlade   so   zákonmi   a   ostatnými   právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku), je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). V konaní je tiež viazaná základnými pravidlami správneho konania zakotvenými v § 3 a § 4 správneho poriadku. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže správa katastra ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ako už bolo uvedené vyššie, katastrálny zákon ukladá správe katastra povinnosť skúmať   v   rámci   konania   o   vklade   vlastníckeho   práva   zmluvu   z   hľadiska,   či   obsahuje podstatné   náležitosti   zmluvy,   či   je   úkon   urobený   v   predpísanej   forme,   či   je   prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje   zákonu,   či   zákon   neobchádza,   a   či   sa   neprieči   dobrým   mravom,   a   pri rozhodovaní o vklade tiež prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať   vplyv   na   povolenie   vkladu   (§   31   ods.   1   katastrálneho   zákona).   Skutočnosti preskúmavané   správou   katastra   zároveň   predstavujú   podmienky,   ktorých   splnenie   je nevyhnutné pre to, aby správa katastra mohla pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej   zo   zákonom   ustanovených   podmienok,   postupovala   by   v   rozpore   s   Ústavou Slovenskej republiky, pričom by mohla vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Z   vyššie   uvedených   skutkových   okolností,   ako   aj   z   citovaných   ustanovení katastrálneho zákona, Exekučného poriadku a zákona o konkurze a vyrovnaní je zrejmé, že námietky   navrhovateľov   vznesené   v   odvolaní   neboli   spôsobilé   preukázať   nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani postupu, ktorý mu predchádzal. Najvyšší súd zároveň nezistil vady správneho konania, následkom ktorých by bolo namieste rozhodnutie zrušiť. Najvyšší súd poznamenáva, že za zákonné čo do výroku bolo treba považovať už prvé rozhodnutie odporkyne (vtedy Okresného úradu B. - katastrálneho odboru) č. V 2659/2001 z 22.   novembra   2001,   ktorým   táto   zamietla   návrh   na   vklad   kúpnej   zmluvy   do katastra nehnuteľností   z   dôvodu,   že   prevodca   nie   oprávnený   nakladať   s   nehnuteľnosťou v katastrálnom území R. na liste vlastníctva č. 1630 bytom č. 3 na 1. poschodí obytného domu   č.   22   na   parcele   č.   600   nemožno   pritom   opomenúť,   že   Krajský   súd   v   Prešove rozsudkom z 27. septembra 2004, č. k. 2S/2/02-43 rozhodnutie odporkyne zrušil viac menej iba   z   formálnych   dôvodov,   rovnako   ako   zrušil   rozsudkom   z   11.   marca   2008,   č.   k. 5Sp/4/2007-43 pre zmätočnosť rozhodnutie odporkyne č. V 2659/2001 z 05. decembra 2006 a ďalším rozsudkom z 25. septembra 2009, č. k. 5Sp/53/2009-39 rozhodnutie odporkyne č. V 2659/2001 z 03. januára 2005.

S ohľadom na uvedené skutočnosti sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom odporkyne i krajského súdu, že nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej   zmluvy   z   dôvodu   existencie   obmedzenia   práva   predávajúceho   nakladať s nehnuteľnosťou, a to zákazu dispozície s nehnuteľnosťou vydanom v exekučnom konaní. Navyše ku dňu začatia katastrálneho konania (podania návrhu na vklad - § 22 ods. 5 katastrálneho zákona a § 18 ods. 2 správneho poriadku) 14. novembra 2001 bola už na Správu katastra B. doručená záznamová listina (25. septembra 2000) - rozhodnutie súdu o schválení príklepu udeleného súdnym exekútorom na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom spornej   kúpnej   zmluvy,   v   prospech   vydražiteľov   M.   M.   a E.   M.   Bez   ohľadu   na   túto skutočnosť, v zmysle § 14a ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona o konkurze a vyrovnaní platilo, že ak súd schváli udelenie príklepu, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu   udelenia   príklepu.   Taktiež   v súlade   s §   34   a   nasl.   katastrálneho   zákona   nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností je úkon správy katastra plniaci evidenčnú funkciu, ktorý nemá vplyv na vznik zmenu ani na zánik práva k nehnuteľnosti. Správa katastra záznam vykoná na základe verejných a iných listín, pričom sa   neposudzuje   ich   vecná   správnosť,   ale   len   chyby   v   písaní,   počítaní   a   iné   zrejmé nesprávnosti,   náležitosti podľa   § 42 katastrálneho zákona a súlad s § 34 ods.   2 a 36a katastrálneho zákona.

Takto   potom   námietky   navrhovateľov   vznesené   v   odvolaní   týkajúce   sa   najmä porušenia   zákona   o   konkurze   a   vyrovnaní   a   katastrálneho   zákona   nemajú   oporu v skutočnom stave veci.

K námietkam navrhovateľov najvyšší súd poukazuje i na to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje a že „práva patria len bdelým“ (pozorným,   ostražitým,   opatrným,   starostlivým),   teda   tým,   ktorí   sa   aktívne   zaujímajú o ochranu   a   výkon   svojich   práv   a   ktorí   svoje   procesné   oprávnenia   uplatňujú   včas a s dostatočnou   starostlivosťou   a   predvídavosťou.   V   slobodnej   spoločnosti   je   totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných práv v exekučnom konaní či v konkurznom konaní, prípadne v konaní občianskoprávnom, nakoľko sa javí, že navrhovatelia uzavretím neplatnej kúpnej zmluvy mohli aj utrpieť ujmu na svojich právach, napriek tomu, že ich právo nájmu k bytu by zostalo nedotknuté.

Na   základe   uvedeného   dospel   najvyšší   súd   k   záveru,   že   napadnuté   rozhodnutie odporkyne v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda krajský   súd   rozhodol   správne,   ak   toto   rozhodnutie   potvrdil.   Odvolanie   navrhovateľov neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, než ako ho posúdil krajský   súd   (§   220   a   §   221   v   spojení   s   §   246c   ods.   1   veta   prvá   OSP).   Najvyšší   súd Slovenskej republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie potvrdil.»

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. V časti namietaného porušenia základných a iných práv rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Sp 7/2010 z 2. júla 2010 ústavný súd konštatuje, že rozsudok krajského súdu bol preskúmaný   najvyšším   súdom   na   základe   dostupného   riadneho   opravného   prostriedku (prípustného odvolania), ktorý sťažovatelia aj využili, a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

7. Ústavný súd považuje sťažnosť v časti namietaného porušenia základných a iných práv sťažovateľov rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 230/2010 z 25. augusta 2011 za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani   právne   názory   všeobecného   súdu,   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky.   Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia   a aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   o ľudských   právach   a základných   slobodách.   Posúdenie   veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak   by   závery,   ktorými   sa   všeobecný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   riadil,   boli   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).

8. Z námietok uvedených v ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia sa zo strany ústavného súdu domáhajú prehodnotenia záverov najvyššieho súdu spôsobom, ktorý by mal nasvedčovať opodstatnenosti ich právneho názoru, t. j. neodôvodnenosti odmietnutia zápisu vkladu   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti   do   katastra   nehnuteľností,   s ktorými   sa   už najvyšší súd vysporiadal, čím stavajú ústavný súd do role ďalšej odvolacej inštancie, ktorá mu neprislúcha.

9. Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad najvyššieho súdu (bod 4) nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu   možno   považovať   za   dostatočné   a presvedčivé.   Skutočnosť,   že   sťažovatelia   sa s názorom najvyššieho súdu   nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia najvyššieho súdu.

Najvyšší súd   jasným   a zrozumiteľným   spôsobom   na   základe   predložených dôkazných prostriedkov vyhodnotil, prečo považoval v poradí už štvrté rozhodnutie správy katastra   o zamietnutí   návrhu   na   vklad   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   za   zákonné, dokonca s aprobáciou už prvého rovnakého rozhodnutia správy katastra. Závery najvyššieho súdu,   podľa   ktorých   nebolo   možné   povoliť   vklad   vlastníckeho   práva   na   základe sťažovateľmi   uzavretej   kúpnej   zmluvy   z dôvodu   existencie   obmedzenia   práva predávajúceho nakladať s nehnuteľnosťou [(i) zákaz dispozície s nehnuteľnosťou vydaným v exekučnom konaní, ako aj (ii) záznamu o schválení príklepu v čase začatia katastrálneho konania, t. j. pred dňom podania návrhu na vklad], sa javia ako logické a presvedčivé, a preto nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľov o zásahu do základných a iných práv.  

10. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012