znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 80/2010-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja Horvátha a zo sudcov   Sergeja Kohuta a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 50/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 50/08 p o r u š i l základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bánovce nad Bebravou   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 373,14 € (slovom tristosedemdesiattri eur a štrnásť centov), ktoré   j e   Okresný súd Bánovce nad Bebravou p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   Z.   Č.,   B., do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 80/2010-17 zo 16. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 50/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 5. októbra 2007 podal na okresnom súde návrh na zvýšenie výživného pre svoju dcéru. S týmto konaním bolo zároveň spojené aj konanie   o návrhu   matky   maloletej   na zmenu   zverenia   starostlivosti   o maloletú,   ako   aj na určenie výživného. Prvé pojednávanie v tomto napadnutom konaní bolo nariadené na 17. marec   2009,   ktoré   bolo   z dôvodu   vykonania   dokazovania   výsluchom   účastníkov a účastníkmi navrhnutých svedkov odročené na 29. apríl 2009.

K následnému   postupu   okresného   súdu   sťažovateľ   uviedol,   že „Hoci   vykonaním dokazovania   svedeckými   výpoveďami   a   výsluchom   účastníkov   konania   na   pojednávaní odročenom na deň 29. 04. 2009 bolo dostatočne preukázané, že nedošlo k zmene pomerov, ktoré   by   odôvodňovali   zmenu   rozhodnutia   o   zverení   maloletej(...) bolo   pojednávanie nariadené   na   deň   29.   04.   2009 bezúčelne   odročené na   ďalší   termín,   a   to   na   deň 29. 05. 2009.

Pojednávanie vytýčené na deň 29. 05. 2009 ani po 7,5 hodinovom trvaní neviedlo k ukončeniu veci, namiesto toho súd uložil účastníkom zúčastniť sa troch konzultácií na referáte   poradensko-psychologických   služieb   Úradu   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny v približne týždňových intervaloch.

Ani po vykonaní týchto troch konzultácií súd ďalšie pojednávanie vo veci nevytýčil ale nariadil ďalšie konzultácie.

(...) Výsledkom toho všetkého je udržiavanie právnej neistoty účastníkov, ale najmä nerešpektujúc   záujmy   maloletej(...), podieľanie   sa   na   pretrvávaní   obáv   u   maloletej(...) z toho, že môže byť vytrhnutá z jej známeho prostredia a od ľudí, ktorých ľúbi, a jej ďalšie vystavovanie stresujúcim situáciám negatívne vplývajúcim na jej zdravý fyzický a psychický vývoj. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že príslušný súd   svojim   konaním prispieva   k   vzniku   prieťahov   v   súdnom   konaní   a   k   porušeniu základného práva jednotlivca na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Nesprávnym postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v právnej veci(...) vedenej(...) pod sp. zn. 3P/50/2008, bolo porušené nasledovné ústavné právo sťažovateľa: Podľa   článku   48   ods.2)   vety   prvej   Ústavy(...),   každý   má   právo   aby   sa   jeho   vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa článku 6 veta prvá Dohovoru(...) má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou v konaní sp. zn. 3P/50/2008 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,-€ /slovom   dvadsaťtisíc   eur/, ktoré   je   Okresný   súd   Bánovce   nad   Bebravou   povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bánovce nad Bebravou je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré v prípade úspechu sťažovateľ vyčísli.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 282/2010 z 11. júna 2010   a právna   zástupkyňa sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného súdu z 24. júna 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že v predmetnej veci bol 18. decembra 2009 vyhlásený rozsudok, ktorý bol 20. mája 2010 rozsudkom Krajského súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   potvrdený.   Okrem   podrobnej   chronológie úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci uviedla, že: „Vec starostlivosti súdu o maloletú(...), v ktorej sťažovateľ namieta porušenie práva podľa článku 48 ods. 2 vety prvej   Ústavy(...)   bola   pôvodne   vedená   na   Okresnom   súde   Trenčín   (odovzdávajúci   súd, sp. zn. 32P/92/2007). Následne od roku 2008 bola pridelená na konanie a rozhodnutie pod novou sp. zn. 3P/50/2008 v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na základe zákona č. 511/2007 Z. z. na novozriadený Okresný súd Bánovce nad Bebravou(...)

Uznesením   Okresného   súdu   Bánovce   nad   Bebravou   č.   k.   3P/50/2008-61   zo   dňa 25. 02. 2008   súd   rozhodol   o   spojení   vecí,   a   to   konanie   začaté   dňa   07.   03.   2007   na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 32P/92/2007 (návrh matky mal. o zverenie mal. do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného a návrh na úpravu styku), vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3P/50/20O8 u konanie začaté dňa 05. 10. 2007 na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31P/327/2007 (návrh otca o zvýšenie výživného na mal.), vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 31P/48/2008.

Súd   vo   veci   starostlivosti   súdu   o mal.   Kristínu   sp.   zn.   3P/50/2008   rozhodol   dňa 18. 12. 2009. Proti rozsudku bolo podané odvolanie matkou mal. Kristíny. Odvolací súd o odvolaní   rozhodol   dňa   20.   05.   2010   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trenčíne   č.   k. 9CoP/23/2010 - 474   zo   dňa   20.   5.   2010,   tak   že   rozsudok   Okresného   súdu   Bánovce   nad Babravou č. k. 3P/50/2008-438 potvrdil. Účastníkom konania bolo rozhodnutie odvolacieho súdu expedované dňa 31. 05. 2010.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   tomto   súdnom   konaní   došlo   porušeniu   práva sťažovateľa, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov uvádzam, že vec po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej, v ktorej bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, a to vzhľadom na skutočnosť, že ide konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, na návrh matky o zmenu zverení mal. dieťaťa, ktorý podala 07. 03. 2007, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Taktiež konštatujem, že v roku 2006 podala matka mal. Kristíny návrh na úpravu styku s maloletou. Na zistenie skutkového stavu súd nariadil znalecké dokazovanie (nakoľko Okresný súd Bánovce nad Bebravou konal a rozhodoval po roku 2008 a pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenie rozhodnutia), ktorý bol nariadený práve v konaní o úprave styku, kde sa mal ustanovený znalec vyjadriť či pripadá v tomto štádiu do úvahy prípadná zmena zverenia mal. Kristíny do výchovy i opatery matky, (návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v tomto rozsahu v konaní o úpravu styku sp. zn. 3P/105/2008 navrhol zástupca sťažovateľa) čo bolo aj predmetom konania vo veci sp. zn. 3P/50/2008. Táto skutočnosť mala za následok predĺženie predmetného konania vo veci starostlivosti o maloletú. Rozsiahlejšie a časovo náročnejšie dokazovanie si vyžiadali samotní účastníci konania.   V   konaní   boli   vypočúvaní   svedkovia,   ktorých   v   priebehu   konania   navrhli   tak matka maloletej ako i sťažovateľ. Som toho názoru, že vzhľadom na nutnosť vykonania dokazovaniu,   vypočutím   účastníkov   a   vykonaním   ďalších   dôkazov   navrhnutých   tak sťažovateľom   i   ostatnými   účastníkmi   konania   možno   považovať   predmetné   konanie   za vecne zložitejšie. V tejto o súvislosti poukazujem na ust. § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať i bez návrhu, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Predmetom konania je vec, v ktorom konanie podľa ust. § 81 ods. 1 O. s. p. môže začať i bez návrhu. (...)

V predmetnej veci sú plynule vykonávané úkony od februára 2009, kedy boli súdom vykonané úkony za účelom prípravy pojednávania, boli vo veci nariadené pojednávania a uskutočnené pojednávanie, vykonávané ďalšie úkony súdu za účelom úplného zistenia stavu veci potrebného pre rozhodnutie. Taktiež súd rozhodoval o návrhu účastníka (matky mal. dieťaťa) o predbežnom opatrení, o ktorom súd rozhodol bez zbytočných prieťahov. Väčší časový odstup   pri   jednotlivých úkonoch (určenia   termínu   pojednávania)   bol   spôsobený zaťaženosťou   sudkyne   (pri   vzniku   funkcie   je   boli   pridelene   veci   opatrovanské   a   veci starostlivosti   súdu   o   maloletých,   trestné   veci,   obchodné   veci,   dedičské   veci   a   veci o úschovách) v jej oddelení, pričom následne sa už vo veci konalo. Tieto skutočnosti boli sťažovateľovi   oznámené   v   odpovedi   zo   dňa   23.07.2009   na   jeho   sťažnosť   na   prieťahy v konaní, ktorú sťažovateľ dňa 25. 06. 2009 podal predsedovi súdu. Po prešetrení tejto sťažnosti vzhľadom na charakter prejednávanej veci bolo predsedom súdu k veci vydané dňa 23. 07. 2009 upozornenie vybavovať vec plynulo bez zbytočných prieťahov, vo veci zákonná sudkyňa konala,   ktorá skutočnosť vyplýva   z rozpisu úkonov   a v   súčasnosti   je predmetná vec rozhodnutá. Mám za to, že v konaní nedošlo k subjektívnym prieťahom zo strany tunajšieho súdu. Sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou žiada prikázať Okresnému súdu   Bánovce   nad   Bebravou   vo   veci   konať   bez   prieťahov   navrhujem   zamietnuť,   lebo konanie, ako bolo uvedené vyššie, bolo fakticky skončené (v súčasnosti súd už doručuje rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozsudok okresného sudu potvrdil) a navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že pravo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi nim žiadané finančné odškodnenie a náhradu trov konania.“

2.3   Právna zástupkyňa sťažovateľa   v reakcii   na uvedené   vyjadrenie predsedníčky okresného súdu uviedla, že návrhy sťažovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania, ako aj   iné   návrhy   účastníkov   konania   na   vykonanie   dokazovania,   ktoré   súd   považuje   za skutočnosti, ktoré mali prispieť k celkovej dĺžke konania, „neospravedlňuje súd v tom, že on sám neviedol konania tak, aby rešpektoval záujem jednotlivca na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a chránil záujmy maloletej“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 3 P 50/08:

Dňa   7.   marca   2007   matka   maloletého   dieťaťa   v pozícii   navrhovateľky   podala Okresnému súdu Trenčín (ďalej aj „súd“) návrh na zmenu zverenia a určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca maloletej (sťažovateľa) registrovaný pod sp. zn. 32 P 92/07.Dňa   16.   apríla   2007   súd   vydal   uznesenie   o   ustanovení   kolízneho   opatrovníka maloletej.

Dňa 2. októbra 2007 súd určil termín pojednávania na 9. november 2007.Dňa 5. októbra 2007 sťažovateľ podal návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa (konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31 P 327/07, vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3 P 48/2008).

Dňa 9. novembra 2007 pojednávanie bolo odročené na účely vykonania návštevy na referáte poradensko-psychologických služieb.

Dňa   12.   novembra   2007   súd   uznesením   rozhodol   o povinnosti   rodičov   maloletej uskutočniť návštevu referátu poradensko-psychologických služieb.

Dňa   25.   februára   2008   okresný   súd   rozhodol   o   spojení   vecí,   konanie   začaté   na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 32 P 92/07, vedené na okresnom súde pod sp. zn. 3 P 50/08 a konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31 P 327/07, vedené na okresnom súde pod sp. zn. 3 P 48/2008 sa spojilo na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 3 P 50/07.

Dňa 16. februára 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 17. marec 2009 a zároveň si vyžiadal správy potrebné k ďalšiemu priebehu konania.

Dňa 17. marca 2009 okresný súd odročil pojednávanie na 29. apríl 2009 na účely predvolania matky, jej právneho zástupcu a svedkov.

Dňa 29. apríla 2009 okresný súd odročil pojednávanie na 29. máj 2009 na účely predvolania svedkov a doplnenia ďalšieho dokazovania.

Dňa 29. mája 2009 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito na účely vykonania návštevy rodičov s dieťaťom na referáte poradensko-psychologických služieb a vyžiadania ďalších   písomných   správ,   zároveň   bol   podaný   návrh   matky   maloletej   na   nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa   5.   júna   2009   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   matky   dieťaťa   na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 19. júna 2009 okresný súd si vyžiadal správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P.

Dňa   25.   júna   2009   sťažovateľ   podal   návrh   na   začatie   disciplinárneho   konania a zároveň namietal zaujatosť konajúcej sudkyne.

Dňa   1.   júla   2009   okresný   súd   zaslal   vyjadrenia   sťažovateľa   na   vedomie   matke maloletej, právnemu zástupcovi matky maloletej a kolíznemu opatrovníkovi

Dňa 9. júla 2009 okresný súd si vyžiadal správy potrebné na ďalší priebeh konania.Dňa   9.   júla   2009   okresný   súd   predložil   vec   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti.

Dňa 22. júla 2009 bol vrátený spis z krajského súdu spolu s rozhodnutím, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 23. júla 2009 bolo vydané opatrenie predsedníčky okresného súdu o povinnosti rozhodovať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Dňa 10. septembra 2009 okresný súd vyzval Okresný súd Bratislava II a riaditeľa ZŠ, na zaslanie správ.

Dňa   12.   októbra   2009   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   návrh   na   vykonanie dokazovania.

Dňa 20. novembra 2009 okresný súdu určil termín pojednávania na 18. december 2009 a vyžiadal správy potrebné pre ďalší priebeh konania.  

Dňa 18. decembra 2009 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci.Dňa 10. februára 2010 matka maloletej podala odvolanie proti rozsudku.Dňa   1.   marca   2010   okresný   súd   po   vykonaní   úkonov   týkajúcich   sa   podaného odvolania predložil vec krajskému súdu. Dňa 20. mája 2010 krajský súd rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 50/08 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, dĺžka napadnutých konaní podľa   názoru ústavného   súdu   nebola   závislá   od   zložitosti   veci. Vec   z právneho   hľadiska   nemožno považovať   za   zložitú,   veď   ide   o bežnú   agendu   všeobecných   súdov,   a ani   po   skutkovej stránke nebola vec zložitá, i keď spojením viacerých vecí do jedného konania (návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa spojený s určením výživného, ako aj návrh na zvýšenie výživného)   si   vyžadovalo   zložitejšie   dokazovanie.   Táto   samotná   okolnosť   však   nebola takého charakteru, aby mohla byť dôvodom zbytočného predlžovania konania.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria, teda   správania   sťažovateľa v preskúmavaných   konaniach,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím správaním k prieťahom v konaní, povinnosti   uložené súdmi plnil v stanovených lehotách, nepožiadal o odročenie   pojednávania   z dôvodov   na   jeho   strane.   Sťažovateľom   podaná   námietka zaujatosti proti zákonnej sudkyni mohla do určitej miery spôsobiť predĺženie konania, no vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu ani nie mesiac od jej doručenia, táto okolnosť nemala   zásadný   vplyv   na   celkovú   dĺžku   konania.   Navyše,   využitie   možností   daných sťažovateľovi   procesnými   predpismi   (napr.   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku)   na uplatňovanie   a presadzovanie   jeho   práva   v občianskom   súdnom   konaní   spôsobuje   síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol vo veci nečinný v období od 16. apríla 2007 do 2. októbra 2007   (šesť   mesiacov)   a v období   od   25.   februára   2008   do   16.   februára   2009   (dvanásť mesiacov, keď vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Uvedenú   nečinnosť   nie   je   možné   ospravedlniť   skutočnosťami   uvádzanými vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, pričom vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej povahu a jej význam pre sťažovateľa. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva už zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej   súdu“   (pozri   H.   v.   Spojené   kráľovstvo,   rozsudok   z 8.   júla   1987,   §   85). Vo svetle tejto požiadavky sa   potom   podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej   veci   vo   vzťahu   k právu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, účelom ktorého je, aby sa   čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).

S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3 P 50/08 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 18. decembra 2009 bol v predmetnej veci na okresnom súde vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, z dôvodu,   že „príslušný   súd(...)   zasahuje   do   zdravého   vývoja   maloletej(...),   ktorá   je vystavovaná stresujúcim situáciám, nakoľko(...) má obavy, že bude vytrhnutá z prostredia, v ktorom vyrastá od malička(...)“ a zároveň príslušný súd zasahuje do práva sťažovateľa na ochranu súkromia a práva na pokojný rodinný život.

S   prihliadnutím   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na povahu veci považuje za primerané priznať v sume 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia – splnomocnenie z 11.   septembra   2009,   spísanie   sťažnosti   zo 17.   septembra   2009,   vyjadrenie   z 24.   júna 2010). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 €, za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume dvakrát   po   120,23   €,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   sumu 352,03 €. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 6,95 € v roku 2009, 1 x 7,21 € v roku 2010) tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 373,14 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2010