znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 80/06-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29. marca 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   S.,   bytom   Maďarská   republika,   ktorou   namietala porušenie jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 18/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. S. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2006 doručená   sťažnosť   E.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v   ktorej   namietala   porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 18/00.

Zo   sťažnosti   okrem   iného   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   účastníčkou   konania v dedičskej veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 21 D 1141/98, pričom dedičské konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené „z dôvodu prebiehajúceho konania o žalobe o určenie otcovstva, ktoré konanie je vedené pred OS Bratislava IV pod č. k. 11 C 18/00 a od ktorého konania závisí rozhodnutie vo vyššie citovanej dedičskej veci“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „Ja sťažovateľka preto žiadam, aby Ústavný súd prijal túto sťažnosť na konanie, aj keď ja nie som účastníčkou v tomto konaní, ale som poškodená   v mojich   právach   (podotýkam,   že   majetok,   ktorý   je   predmetom   dedičstva, je doposiaľ neusporiadaný a chátra), nakoľko od rozhodnutia v tejto veci (č. k. 11 C 18/00) závisí rozhodnutie v dedičskej veci (č. k. 21 D 1148/98) (správne má byť č. k. 21 D 1141/98, pozn.)...

V závere   sťažnosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   konštatoval,   že   v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 11 C 18/00 došlo k porušeniu jej základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   a aby   jej   bolo   priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   „každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo (...) prejednaná (...) súdom (...)“.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   takého nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd zo sťažnosti a k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľka nie je účastníčkou napadnutého konania, ktorého sa týka námietka porušenia jej základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na túto skutočnosť poukázala napokon samotná sťažovateľka vo svojej sťažnosti.

Článok 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytujú ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu (II. ÚS 10/01, I. ÚS 55/02). Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

K   rozhodnutiu   o odmietnutí   sťažnosti   je potrebné ešte poznamenať, že ak by aj sťažovateľka bola účastníčkou napadnutého konania, sťažnosť by musela byť odmietnutá vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 18/00 bolo právoplatne   skončené   rozsudkom   z   26. októbra 2005,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 17. januára 2006.

Súčasťou   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04, IV. ÚS 102/05), že ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte   trvalo.   Ak   v   čase,   keď   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   doručená,   už   nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006