znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 80/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu   22. novembra 2001 predbežne prerokoval podanie Pravej slovenskej národnej strany, zastúpenej JUDr. K. G., komerčným právnikom so sídlom v Ž., ktorým žiada vysloviť porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 v spojení s čl. 30 a 29 a čl. 69, ako aj čl. 46 a 48 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. 6 Sž 185/01 a zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo   14. novembra 2001, sp. zn. 6 Sž 185/01, a takto

r o z h o d o l :

1. Podanie Pravej slovenskej národnej strany v časti, v ktorej žiada :

a) vysloviť porušenie čl. 29 a 30 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2, čl. 48 a čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   zrušiť   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   zo 14.   novembra   2001, sp.   zn. 6 Sž 185/01,   p r i j í m a   na ďalšie konanie,

b) vysloviť porušenie čl. 46 a čl. 69 Ústavy Slovenskej republiky, o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Pozastavuje účinky uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. 6 Sž 185/01, ktorým sa nariadil odklad výkonu rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 203/2-2001/07372 z 2. októbra 2001 do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. novembra 2001   doručené   podanie   Pravej   slovenskej   národnej   strany,   zastúpenej   JUDr.   K.   G., komerčným právnikom so sídlom v Ž., (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým navrhovateľ žiada zrušiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. 6 Sž   185/01,   ktorým   nariadil   odklad   výkonu   rozhodnutia   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky   č.   203/2-2001/07372   z 2.   októbra   2001   až   do   rozhodnutia   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

Navrhovateľ pritom vychádzal z toho, že „zámery odporcu v napadnutom rozhodnutí nie sú správne (sú protiprávne i protiústavné), pretože:

1) podľa doterajšej teórie i praxe (môže byť nedokonalá, ale je zatiaľ platná), na žalobu je aktívne legitimovaný len ten, kto bol účastníkom správneho konania (o registrácii strany), ust. paragrafu 250 ods. 2 O. s. p. ako lex specialis, vo vzťahu k paragrafu 247 ods.   1   O.   s.   p.   zužuje účastenstvo   len   na   tie   prípady,   v ktorých   bolo   konané aj v správnom   konaní ako s účastníkom   konania (arg.   „nebolo konané, hoci konané malo byť“), takže ak zo SNS ako s „účastníkom“ malo byť konané, potom to musel stanoviť právny predpis, keď v pôvodnom konaní o registráciu politickej strany - navrhovateľky - nebola účastníkom konania, a to sa zreteľne nestalo.

2) Najvyšším   súdom   SR   v doterajšom   konaní,   je   aj   zreteľná   (a   teda   ničím neodôvodnená) favorizácia SNS oproti PSNS, alebo aj pre SNS hľadá argumenty aj mimo zákon - napr. pre aktívnu legitimáciu či odklad vykonateľnosti rozhodnutia a pod. - pre navrhovateľku to už neplatí, keď s ňou ako s účastníčkou konania tento súdny proces vôbec nevedie, hoci zreteľnejšie zasiahol do jej práv, než Ministerstvo vnútra SR do „práv“ SNS a naviac v otázke odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o jej registrácii zjavne porušil zákon (viď nižšie),

3) Za vykonateľné nemožno totiž považovať akékoľvek rozhodnutia správneho orgánu (viď   m.   Mazanec:   Správni   soudnictví,   Linde   1996,   str.   183   a pod.),   lebo „vykonateľnosťou   rozhodnutia“   treba   rozumieť   exekučnú   „prevediteľnosť“   či exekvovateľnosť napadnutého rozhodnutia. Preto odklad vykonateľnosti je pojmove vylúčený   v celom   rade   prípadov   správneho   súdnictva,   ako   napr.   v statusových rozhodnutiach   a pod.,   medzi   ktoré   možno   zahrnúť   aj   rozhodnutie   o registrácii navrhovateľky   na   Ministerstve   vnútra   SR,   ako   novej   politickej   strany   v našom právnom prostredí (území SR).

4) SNS a jej prisluhovateľovi - predsedovi senátu Najvyššieho súdu SR - však ide len o to,   aby   navrhovateľke   absolútne   zamedzili   pôsobeniu   právnych   dôsledkov vyplývajúcich   z napadnutého   rozhodnutia,   s cieľom   vylúčiť   ju   z volieb   do   VÚC a tým aj manipulovania volieb v prospech seba, či iných politických strán a hnutí, pre ktoré   sa   takouto   nezákonnou   a   neústavnou   cestou   otvára   širší   priestor,   než predpokladá zákon a Ústava SR.“.

Navrhovateľ sa nazdáva, že napadnutým rozhodnutím bola porušená ústava v týchto ustanoveniach:„- čl. 1 v tom, že SR už nie je právnym štátom, keď neuznáva a nedodržiava všeobecné pravidlá   medzinárodného   práva,   lebo   orgán   (súd)   ich   nerešpektoval,   keď   vydal   také rozhodnutie pár dní pred voľbami,

- čl.2 ods. 2, keď súd nekonal na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (napr. O. s. p. a pod.),

- čl. 12 ods. 1, 2 v spojení s čl. 30 a 29 a čl. 69, keď členov a sympatizantov P SNS poškodil ako voličov i volených (doslova ich vylúčil z volieb),

- čl. 46 a 48, keď súd navrhovateľku zbavil fair procesu, a to možnosti zúčastniť sa začatého súdneho konania (aj keď ešte neskončeného) a jeho pokračovania

- keď medzi porušenými označenými ústavnými právami členov i sympatizantov P SNS a nezákonným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR je zreteľná príčinná súvislosť.“.

II.

Ústavný   súd   posúdil   podanie   navrhovateľa   podľa   §   26   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako naliehavé a predbežne ho prerokoval mimo poradia, v akom došlo, čím vyhovel žiadosti navrhovateľa jeho „sťažnosť“ prednostne prerokovať.

Navrhovateľ označil podanie ako „návrh (podnet) na začatie konania so žiadosťou o predmetné prerokovanie sporu podľa čl. 130 ods. 1 písm. f) Ústavy SR“.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posúdil podanie navrhovateľa podľa jeho obsahu   a uzavrel,   že   na   konanie   o ňom   je   príslušný   podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v spojení   s čl.   1   a príslušnými   článkami   ústavy,   ktoré upravujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v rozsahu a spôsobom, ktorý bol ústavne dovolený a konštatne judikovaný do 1. júla 2001.

1.   Ústavný   súd   prijal   podanie   navrhovateľa   na   ďalšie   konanie   v časti,   v ktorej namieta porušenie čl.29 a 30 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 ústavy, a čl. 48 ústavy, ďalej čl. 1 a čl.   2   ods.   2   ústavy,   avšak   len   v spojení   s článkami,   ktorými   sa   namieta   porušenie základných práv a slobôd a v ktorej žiada   zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Podanie navrhovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie čl. 69 ústavy, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, nakoľko čl.69 ústavy neupravuje základné práva   a slobody,   ktoré   mali   byť   namietaným   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky porušené.

Čo sa týka porušenia čl. 46 ústavy, navrhovateľ svojím podaním namieta nezákonný a neústavný postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak nepreukázal vo svojom podaní, že mu toto právo na súdnu ochranu bolo   znemožnené. Namietaný postup súdu navrhovateľom nie je preto v príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tak, ako to požaduje navrhovateľ. Z tohto dôvodu ústavný súd podanie navrhovateľa v tejto časti odmietol taktiež z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2.   Pri   predbežnom   prerokovaní   podania   ústavný   súd   v súvislosti   so   žiadosťou navrhovateľa prerokovať vec prednostne posúdil vec ako naliehavú a vzhľadom na túto skutočnosť tiež skúmal, či táto naliehavosť nezakladá dôvod na aplikáciu § 55 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   uzavrel,   že   nie   je   v rozpore   s dôležitým   verejným   záujmom,   a to s vyhlásenými voľbami do orgánov samosprávnych krajov (1. decembra 2001) a vzhľadom na závažnosť právnych a s nimi spojených politických a ekonomických dopadov v súvislosti s blížiacimi sa voľbami   primerane použiť § 55 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu prijatia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade výkonu rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ústavný súd   dospel k záveru, že boli splnené materiálne podmienky pre primerané použitie § 55 ods. 2 zákona o ústavnom súde (termín konania volieb, registrácia   politickej   strany   a jej   príprava   na tieto voľby) a je v záujme zabezpečenia nerušeného priebehu vyhlásených volieb a účasti na nich všetkých subjektov, ktoré   boli   riadne   zaregistrované,   aby   sa   pozastavili   účinky   napadnutého   uznesenia Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky.   Tento   postup   ústavného   súdu   na   poskytnutie ochrany ústavnosti pozastavením účinkov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa   §   55   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   je   v súlade   s ustanovenou   právomocou ústavného súdu vo veci konať podľa čl. 124 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a príslušnými článkami   ústavy,   ktorými   sa   upravujú   základné   práva   a slobody   fyzických   osôb a právnických osôb.

Výrok v bode 2. tohto uznesenia znamená, že dňom rozhodnutia ústavného súdu uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   14.   novembra   2001,   sp.   zn.   6   Sž 185/01   stráca   účinky   na   právne   vzťahy,   ktorých   sa   dotkol,   a to   do   času   nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.