znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 8/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., zastúpeného advokátkou JUDr. M. L., vo veci namietaného porušenia čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v   konaní   vedenom   Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. E 803090094614, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a   3   písm.   c)   a   čl.   8   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 8 T 8/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Č.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra 2014 doručená sťažnosť R. Č. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. E 803090094614, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 listiny, ako aj čl. 3, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu   v Košiciach   sp.   zn. 8 T 8/2005.   Sťažnosť bola odovzdaná   na poštovú prepravu 27. novembra 2014.

Zo   sťažnosti   podanej   osobne   a   z   jej   doplnenia   z   29.   decembra   2014   podaného právnou   zástupkyňou   a   doručeného   ústavnému   súdu   30.   decembra   2014   vyplýva,   že uznesením vyššieho súdneho úradníka Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 T 8/2005-714 z 25. januára 2010 bola obhajcovi sťažovateľa priznaná odmena vo výške 9 046,50 €.

Uznesením vyššieho súdneho úradníka Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 T 8/2005-728   zo   17.   januára   2011   bola   sťažovateľovi   uložená   povinnosť   nahradiť   štátu   trovy trestného konania vo výške 9 046,50 € pozostávajúce z odmeny priznanej ustanovenému obhajcovi sťažovateľa.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 T 8/2005 z 23. novembra 2012, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 5. decembra 2012, bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo 17. januára 2011.

Uznesením   súdnej   tajomníčky   Krajského   súdu   v   Bratislave   (justičná   pokladnica) sp. zn.   E   8030904614   z   22.   septembra   2014   bol   nariadený   výkon   rozhodnutia   na uspokojenie prednostnej pohľadávky 9 046,50 € zrážkami z pracovnej odmeny sťažovateľa, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 T 8/2005-728 zo 17. januára 2011, ktoré sa stalo vykonateľným 8. decembra 2012.

Sťažovateľ podal 8. októbra 2014 odvolanie spojené so žiadosťou o trvalé upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy. Poukázal na nezákonnosť vymáhania pohľadávky a zdôraznil aj jej nevymožiteľnosť vzhľadom na svoju nemajetnosť, finančnú situáciu a výšku príjmu zo zárobkovej činnosti vo výkone trestu, ktorý   nedosahuje   hranicu   životného   minima,   ale   ani   základnej   sumy   nepostihnuteľnej v rámci   výkonu   rozhodnutia.   Upozornil   aj   na   zdravotné   problémy,   resp.   na   zdravotné postihnutie.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 20. októbra 2014, doručeným sťažovateľovi 27. októbra 2014, bolo uznesenie súdnej tajomníčky potvrdené ako vecne správne.

Keďže uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2014 bolo sťažovateľovi doručené 27. októbra 2014, považuje sťažnosť ústavnému súdu za včas podanú. Sťažovateľ požiadal   Centrum   právnej   pomoci   o   právnu   pomoc   v   súvislosti   s   podaním   ústavnej sťažnosti.

Uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ako aj Krajského súdu v Bratislave považuje sťažovateľ za porušenie ním označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Uznesenia oboch   súdov   sa   javia   ako   nepochopiteľné   a   neakceptovateľné.   Sťažovateľ   je   totiž nemajetný, jeho príjmy nedosahujú ani zďaleka hranicu životného minima a má zdravotné problémy   ovplyvňujúce   jeho   schopnosť   zarobiť   si.   Jeho   jediným   príjmom   je   pracovná odmena   vo   výkone   trestu   a   táto   nestačí   na   úhradu   vymáhanej   pohľadávky.   V   prípade sťažovateľa malo ísť o bezplatnú obhajobu, na ktorú mal a má ako obvinený v trestnom konaní   právo.   Krajský   súd   v   Košiciach   však   uviedol,   že   sťažovateľ   nepreukázal oprávnenosť nároku na bezplatnú obhajobu, resp. na obhajobu za zníženú odmenu. S týmto záverom sa nemožno stotožniť, pričom Krajský súd v Košiciach sa nevysporiadal dôsledne so   sťažovateľovou   konkrétnou   argumentáciou   týkajúcou   sa   jeho majetkovej   a   finančnej situácie.   Dokonca   ten   istý   sudca   Krajského   súdu   v   Košiciach   neskôr   v   súvislosti s dovolaním akceptoval ustanovenie bezplatného obhajcu pre sťažovateľa.

Sťažovateľ žiada vydať nález v tomto znení:

„1. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, v konaní vedenom pod sp. zn.: E8030904614   /ako   súdu   odvolacieho/   a   jeho   uznesením   sp.   zn.:   E8030904614   zo   dňa 20.10.2014, svojím konaním a postupom porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, práva na súdnu ochranu, práva na zákonné a preskúmateľné rozhodnutie zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38 ods. 2 Listiny…, článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa na zachovanie   ľudskej   dôstojnosti   a   osobnej   cti   zaručené   /článkom   19   ods.   1   Ústavy   SR, článkom   10   ods.   1   Listiny…,   článkom   8   ods.   1   Dohovoru.../,   porušil   základné   právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu zaručené /článkom 16 ods. 2 Ústavy SR,   článkom 7 ods.   2 Listiny...,   článkom 3 Dohovoru.../

2. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, v konaní vedenom pod sp. zn.: E803094614   a   jeho   uznesením   zo   dňa   22.9.2014,   svojím   konaním   a   postupom   porušil základné   právo   sťažovateľa   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti   a   osobnej   cti   zaručené /článkom 19 ods. 1 Ústavy SR, článkom 10 ods. 1 Listiny..., článkom 8 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu zaručené /článkom 16 ods. 2 Ústavy SR, článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../

3.   Krajský súd v Košiciach,   v konaní vedenom pod sp.   zn. 8T/8/2005 /ako súdu sťažnostného/ a jeho uznesením sp.   zn.: 8T/8/2005 zo dňa 23.11.2012, svojím konaním a postupom porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, práva na súdnu ochranu, práva na zákonné a preskúmateľné rozhodnutie, práva na prejednanie veci nestranným a nezávislým súdom zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38 ods. 2 Listiny..., článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa na obhajobu, právo na obhajobu bezplatnú zaručené /článkom 50 ods. 3 Ústavy SR, článkom 40 ods. 3 Listiny..., článkom 6 ods. 3 písm. c Dohovoru.../, porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti   a   osobnej   cti zaručené /článkom 19 ods. 1 Ústavy SR, článkom 10 ods. 1 Listiny.., článkom 8 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa nebyť podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu   zaobchádzaniu   alebo   trestu   zaručené   /článkom   16   ods.   2   Ústavy   SR, článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../

4.   Krajský súd v Košiciach,   v konaní vedenom pod sp.   zn.: 8T 8/05-728 a jeho uznesením   zo   dňa   17.1.20111,   svojím   konaním   a   postupom   porušil   základné   právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené /článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, článkom 36 ods. 1, článkom 38 ods. 2 Listiny..., článkom 6 ods. 1 Dohovoru.../, porušil základné právo sťažovateľa na obhajobu, právo na bezplatnú obhajobu zaručené /článkom 50 ods. 3 Ústavy SR, článkom 40 ods. 3 Listiny..., článkom 6 ods. 3 písm. c Dohovoru.../,   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti a osobnej cti zaručené /článkom 19 ods. 1 Ústavy SR, článkom 10 ods. 1 Listiny…, článkom 8   ods.   1   Dohovoru.../,   porušil   základné   právo   sťažovateľa   nebyť   podrobený   krutému, neľudskému   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   alebo   trestu   zaručené   /článkom   16   ods.   2 Ústavy SR, článkom 7 ods. 2 Listiny..., článkom 3 Dohovoru.../

5.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave,   Justičná   pokladnica,   spisová   značka E8030904614 /ako súdu odvolacieho/ zo dňa 20.10.2014 sa zrušuje,

6.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave,   Justičná   pokladnica,   spisová   značka E8030904614 zo dňa 22.9.2014 sa zrušuje,

7. Uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   spisová   značka   8T/8/2005   /ako   súdu sťažnostného/ zo dňa 23.11.2012 sa zrušuje,

8.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   spisová   značka   8T   8/05-728   zo   dňa 17.1.2011 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie,

9.Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   prikazuje   porušovateľovi   Krajskému   súdu v Košiciach obnoviť stav pred porušením práva,

10.   Sťažovateľovi   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   finančné zadosťučinenie   v   sume   1   000,-   Eur   /slovom   tisíc   euro/;   za   porušenie   práv,   spôsobené nariadením výkonu rozhodnutia a vymáhaním súdnej pohľadávky od nemajetného, ktoré mu Krajský súd v Bratislave,   Justičná pokladnica,   povinná   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu,

11.   Sťažovateľovi   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   finančné zadosťučinenie v sume 11 046,50 Eur /slovom jedenásťtisíc štyridsaťšesť 50/100 euro/; za porušenie   práv,   spôsobené   uložením   povinnosti   uhradiť   štátu   trovy   trestného   konania vo výške   sumy   9   046,50   Eur,   pozostávajúce   priznanej   sumy   odmeny   ustanovenému obhajcovi,   napriek   tomu,   že   išlo   o   bezplatnú   obhajobu   vyžadovali   si   to   záujmy spravodlivosti, ako aj z dôvodu nemajetnosti obžalovaného resp. obvineného, ktoré mu je Krajský   súd   v   Košiciach   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu,

12. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, je povinná zaplatiť náhradu trov konania   na   účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   podľa   záverečného   vyčíslenia   a   to   do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ sa domáha aj náhrady trov právneho zastúpenia advokátkou v celkovej výške 697,47 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 8 T 8/2005 (uznesenie č. k. 8 T 8/2005-728 zo 17. januára 2011 v spojení s uznesením   sp.   zn.   8   T   8/2005 z 23.   novembra 2012)   treba považovať za   oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ako sťažovateľ sám uvádza, uznesenia sa stali právoplatnými a vykonateľnými ešte 8.   decembra   2012.   Znamená   to,   že   sťažnosť   ústavnému   súdu   odovzdaná   na   poštovú prepravu   27.   novembra   2014   bola   podaná   oneskorene,   takmer   dva   roky   po   uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 22. septembra 2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 22. septembra 2014,   ktoré   vydala   súdna   tajomníčka,   bolo   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný prostriedok,   a   preto   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam   sťažovateľa   mal sudca,   resp.   senát   Krajského   súdu   v   Bratislave.   Tým   je   zároveň   v   uvedenom   rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľ právo podať odvolanie aj využil.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu   Krajského súdu   v Bratislave sp. zn. E 8030904614 z 20. októbra 2014 je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   navrhovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (m.   m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani   právne   názory   všeobecného   súdu,   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky.   Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Posúdenie   veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak   by   závery,   ktorými   sa   všeobecný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   riadil,   boli   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).  

Jadro argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdení, že vzhľadom na jeho majetkové a zárobkové   pomery   mu   mala   byť   priznaná   obhajoba   zo   strany   ustanoveného   obhajcu bezplatne, a keďže sa tak nestalo, vymáhanie pohľadávky spočívajúcej v odmene za právne služby ustanoveného obhajcu považuje za porušenie označených práv.

Z pohľadu ústavného súdu treba zdôrazniť, že pokiaľ bol sťažovateľ presvedčený o tom, že spĺňa podmienky na ustanovenie bezplatného obhajcu, potom sa mal domáhať ochrany   svojich   práv   na   ústavnom   súde   v   zákonnej   dvojmesačnej   lehote   počítanej   od doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2012. Sťažovateľ však takto nepostupoval, a preto záver Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého je povinný za právne služby ustanoveného obhajcu zaplatiť v plnej výške, treba považovať za konečný a záväzný. Právoplatné uznesenie Krajského súdu v Košiciach predstavuje exekučný titul, ktorého správnosť a opodstatnenosť už nie je možné v rámci výkonu rozhodnutia vedeného na jeho základe   znova   skúmať,   resp.   nanovo   otvárať.   Tým   je zároveň   dané,   že postup a rozhodovanie   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   rámci   výkonu   rozhodnutia   nemožno považovať   za   arbitrárny   či   zjavne   neodôvodnený.   Na   tomto   závere   nič   nemení   to,   že sťažovateľ má na vec odlišný názor.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2015