znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 8/2013-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta o prijatej sťažnosti P. H., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., P., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 248/96 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   P.   H.   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 248/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 248/96 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. P. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. H. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,06 € (slovom štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov),   ktorú j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   Ch.,   P.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 8/2013-33 zo 16. januára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. H., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 248/96.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) 19. augusta 1996 proti sťažovateľovi a spol. je na okresnom súde v tejto veci vedené trestné konanie pod sp. zn. 7 T 248/96, ktoré je   podľa   sťažovateľa   poznačené   zo   strany   okresného   súdu   neodôvodnenými   prieťahmi, v dôsledku ktorých za celú dobu trvania konania, t. j viac ako 16 rokov, nebol vo veci vyhlásený   ani   jeden   rozsudok.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   aj   napriek   ním podanej sťažnosti   na   prieťahy   v predmetnom   konaní   predsedovi   okresného   súdu,   ktorý listom sp. zn. Spr. 2454/09 z 2. augusta 2009 túto sťažnosť uznal za čiastočne dôvodnú, je postup okresného súdu   naďalej poznačený zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa odďaľuje právoplatné skončenie tohto konania, a tým sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:«... treba poukázať aj na smutné udalosti, ktoré sa udiali počas osemnásť ročného priebehu tohto trestného konania a to jednak na úmrtie dvoch advokátov obhajujúcich spoluobžalovaného, na úmrtie svedkov a najmä dvoch, ktorých svedectvo je v tejto trestnej veci obzvlášť závažné.

Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005 (t. j. kedy došlo k zmene   senátu)   pri   pokračovaní   v   odročenom   hlavnom   pojednávaní   oznámi   predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu; to neplatí ak obžalovaný súhlasí so zmenou prísediaceho v zložení senátu. Z uvedenej právnej úpravy teda jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa zmenilo zostavenie senátu tak, že došlo k zmene sudcu, v každom prípade za takéhoto stavu je potrebné hlavné pojednávanie vykonať znovu, od začiatku a to aj v prípade, ak by obžalovaný so zmenou sudcu súhlasil. V konaní v tejto trestnej veci sťažovateľa došlo k zmene v senáte minimálne trikrát, pri zmene predsedu senátu,   pričom   sťažovateľ   nemá   vedomosť   koľkokrát   došlo   k   zmene   členov   senátu. Sťažovateľ nebol ani oslovený, teda ani nemohol vysloviť súhlas, či nesúhlas so zmenou sudcu, či senátu. Dňa 18. 01. 2006 bola vec pridelená sudcovi JUDr. M. Ž., ktorý až dňa 02. 10. 2012 rozhodol podľa § 219 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005, i keď   je   nesporné,   že   sudca,   ako   predseda   senátu   dňa   07. 12. 2009   rozhodol   a zastavil trestné stíhanie obžalovaných pre neúčelnosť. Sťažovateľovi však nie je jasné, aký priebeh bude mať hlavné pojednávanie vykonané znovu, keď od niektorých skutkov, ktoré obžaloba kladie za vinu obžalovaným,   prešlo 19 až 21 rokov (rok 1993-1991) a naviac niektorí zo svedkov navrhnutých obžalobou sú mŕtvi....

Konštatujem,   že   skutkov,   z   ktorých   je   sťažovateľ   P.   H.   obžalovaný   sa   mali   stať v rokoch   1991   až   1993,   teda   skoro   pred   dvadsaťjeden   rokmi.   Uznesenie   o   vznesení obvinenia je dátumované dňom 24. 11. 1994, teda pred osemnástimi rokmi. Obžaloba bola podaná na súde dňa 19. 08. 1996, teda pred viac ako šestnástimi rokmi. Ku dňu podania tejto sťažnosti nie je v trestnej veci proti sťažovateľovi P. H. právoplatne súdom rozhodnuté a   naviac   konajúci   súd   rozhodol   podľa   §   219   ods.   2   Trestného   poriadku   účinného do 31. 12. 2005....

K   uvedenému   si   dovoľujem   poukázať,   ako   obhajca   sťažovateľa,   na   nespornú skutočnosť,   že   som   bol   ustanovený   za   obhajcu   sťažovateľa   dňa   06. 12. 1994,   teda pred 18 rokmi. Otázka znie, je spravodlivé vyžadovať od mňa, ako obhajcu sťažovateľa, aby som pracoval osemnásť rokov bez nároku na odmenu, naviac znášal všetky náklady spojené s obhajobou sťažovateľa?...

Sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške   1.000 € za   každý   rok   počnúc rokom 1994,   teda   spolu 18.000   €,   ktorý návrh odôvodňuje tým, že sa mnohokrát na hlavné pojednávanie dostavil zbytočne, počas výkonu väzby   sa   stal   bezdomovcom   (jeho   dve   sestry   predali   rodičovský   dom,   v   ktorom   býval) a ako bezdomovec si nevedel zaobstarať prácu a na svoju škodu sa dopustil aj konania, ktoré bolo v rozpore so zákonnom, za ktoré konanie t. č. spravodlivo vykonáva jemu udelený trest odňatia slobody. Z dôvodu zavineného konania orgánov činných v trestnom konaní bolo   porušené   jeho   právo   na   obhajobu,   trestné   stíhania   neukončené   ani   po   uplynutí dvadsaťjeden   rokoch   od   spáchania   skutkov   a   „nekonečný“   rad   hlavných   pojednávaní bez výsledku. Sťažovateľ, i keď pripúšťa v spravodlivý výsledok v tomto trestnom konaní, nemôže sa zbaviť pocitu krivdy a nespravodlivosti, pretože nie je preukázaná jeho vina a vzhľadom na odstup času a úmrtia niekoľkých svedkov nevidí ukončenie tohto trestného konania v primeranej dobe. Sťažovateľ po ocitnutí sa v pozícii bezdomovca bol často chorý, mal   depresie,   je   psychicky   zničený.   Všetky   stresujúce   udalosti   vyplývajúce   z   dĺžky rozhodovania o jeho vine, či nevine zapríčinili jeho nižšiu psychickú odolnosť, náklonnosť k nervozite, k unáhlenému konaniu a fyzicky ho vyčerpávajú tak, že jeho organizmus menej odolný voči chorobám, samozrejmosťou je k tonuto prirátaný vek sťažovateľa, keď v roku 1991 mal 35 rokov a teraz v roku 2012 má už 56 rokov. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu,   najmä   na   bezdôvodnú   nečinnosť   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   a   súdu, považuje sťažovateľ navrhované finančné zadosťučinenie vo výške 18.000 € za primerané.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa P. H... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v trestnej veci vedenej pod č. k.: 7 T/248/1996 porušené bolo. Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.: 7 T/248/1996 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sťažovateľa P. H... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 18.000 €, ktoré mu je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Trnava   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   sťažovateľa   P.   H...   trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. 1 SprV 129/2013 zo 6. marca 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 20. marca 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu okrem stručného prehľadu vybraných procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní vo svojom vyjadrení uviedla:

„Keďže   spis   7   T   248/1996   bol   na   Ústavný   súd   SR   predložený,   predpokladám, že Ústavný súd SR zistil, že na termíny hlavných pojednávaní sa sťažovateľ dostavoval iba v prípadoch, keď sa nachádzal vo väzbe alebo vo výkone trestu v tejto prejednávanej veci alebo v iných veciach a taktiež jeho spoluobžalovaný L. H. sa na hlavné pojednávania dostavoval iba v prípadoch, že bol na pojednávania predvedený eskortou. Taktiež niekoľko termínov hlavných pojednávaní bolo zrušených alebo odročených z dôvodu neprítomnosti advokáta   sťažovateľa   a   advokátov   ostatných   obžalovaných,   Z   tohto   dôvodu   považujem sťažnosť P. H. za absolútne nedôvodnú. Z týchto dôvodov taktiež považujem za absolútne neprimerané, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.

Zároveň upozorňujem na skutočnosť, že Okresný súd Trnava ešte v r. 2009 zastavil trestné stíhanie práve z dôvodov, ktoré sťažovateľ uvádza v sťažnosti, teda že konanie trvá už   niekoľko   rokov,   avšak   Krajský   súd   v   Trnave   toto   rozhodnutie   zrušil   a   prikázal Okresnému súdu Trnava vo vecí ďalej konať a rozhodnúť, a keďže Okresný súd Trnava je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto konaní odvolacím súdom, musí vo veci ďalej konať. Vzhľadom na veľmi dlhý čas, ktorý uplynul od skutkov, ktoré sú obžalovaným kladené   za   vinu,   a   vzhľadom   na   nespoluprácu   obžalovaných,   ako   aj   poškodených, je konanie a rozhodnutie vo veci veľmi skomplikované. To sú tiež dôvody, prečo som toho názoru, že Okresný súd Trnava nie je zodpovedný za vznik prieťahov v tomto konaní. Na   záver   uvádzam,   že   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho prejednania veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu uviedol:

«...   súhlasíme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania v tejto veci....

Som toho názoru, že úlohou obhajcu v trestnom konaní je predovšetkým zabezpečiť pre svojho klienta a to či už ho zastupuje na základe plnej moci alebo ex offo, zákonný a spravodlivý proces. Opakujem, bol som ustanovený ako obhajca P. H. dňa 06. 12. 1994 a v   ten   istý   deň   mi   bolo   doručené   uznesenie   o   vznesení   obvinenia   proti   obv. P.   H. K tvrdeniam   pani   predsedníčky   Okresného   súdu   Trnava   mi   nedá   nenapísať,   že   toto vyjadrenie   považujem   za   jednostranné   a   za   nie   príliš   profesionálne,   pretože   napr. v samostatnom odseku píše na str. 2: „Sťažovateľ sa na hlavné pojednávanie 2. 06. 2011 nedostavil“. Sťažovateľ bol vtom čase už vo výkone trestu odňatia slobody a súd zrejme opomenul   na   túto   skutočnosť   a   predvolanie   nedoručil   do   ÚVTOS.   Áno,   aj   na   strane obžalovaných   boli   absencie   na   hlavných   pojednávaniach,   ale   za   18   rokov   od   podania obžaloby sa   v živote vyskytnú   rôzne   situácie,   ktoré nedovolia,   alebo zabránia splneniu si povinnosti. Ale, nech mi je dovolené opakovať, je spravodlivé odo mňa vyžadovať 100 % a dochvíľne plnenie si „pracovných úloh“, keď už pomaly dvadsať (20) rokov nedostávam odmenu za prácu. Trestnoprávne predpisy dávajú dostatočnú právomoc súdom, aby konali bez zbytočných prieťahov a ak sa vyskytnú obštrukcie, či vyhýbanie sa konaniu na súdoch u účastníkov,   súd   má   zákonné   možnosti   vykonať   kroky,   aby   zabránil   takémuto   konaniu a bez zbytočných prieťahov spravodlivo a zákonne rozhodol.

... Dovolím   si   vyjadriť   svoj   názor,   že   tvrdenie   zo   strany   súdu,   keď   uvádza niekoľko zmarených   hlavných   pojednávaní   sťažovateľom,   resp.   dvakrát   aj   v   jeho obhajcom, za neetické   zo   strany   súdu,   rovnako   aj   o   dostavovaní   sa   sťažovateľa resp. spoluobžalovaného   na   hlavné   pojednávania.   Treba   pripomenúť,   že   od   spáchania skutkov, ktoré obžaloba kladie za vinu obom obžalovaným prešlo viac ako dvadsať rokov a ako som už uviedol počas tejto doby zomreli dva kolegovia advokáti (aj pre ich úmrtie bolo odročené hlavné pojednávanie), zomreli niektorí dôležití svedkovia a trestné konanie sa podľa § 219 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005 začína od začiatku. Sťažovateľ   má   právo   na   spravodlivý   proces   v   primeranej   dobe,   preto   navrhujem, aby Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyjadrenie   Okresného   súdu   Trnava   zo   dňa 06. 03. 2013 nebral do úvahy, pretože je jednostranné a podľa tohto vyjadrenia za prieťahy môže len a len sťažovateľ, spoluobžalovaný a obhajca sťažovateľa, nie však súd.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 T 248/96:

- 19. august 1996 – prokurátor Okresnej prokuratúry T. zaslal okresnému súdu obžalobu sp. zn. 2 Pv 1694/94 za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona a trestný   čin   sprenevery   podľa   §   248   ods.   1   a   2   Trestného   zákona   na   obvineného sťažovateľa (právny zástupca JUDr. Ch.), ako aj obžalobu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona a pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na obvineného H. (ďalej len „spoluobžalovaný 1“) spolu s oznámením, že spoluobžalovaný 1 podal žiadosť o prepustenie z väzby, ktorej prokurátor nevyhovel,   takže   okresný   súd   mal   rozhodnúť   aj   o   nej,   a napokon   podal   aj obžalobu pre trestný   čin   nedovoleného   ozbrojovania   podľa   §   185   ods.   1   Trestného   zákona na obvineného Č. (ďalej len „spoluobžalovaný 2“, spolu ďalej len „sťažovateľ a spol.“),

- 16. september 1996 – okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 10. október 1996 a súčasne   nariadil   aj   neverejné   zasadnutie   na   účely   prerokovania   žiadosti spoluobžalovaného 1 o prepustenie z väzby na 25. september 1996,

- 25. september 1996   –   okresný   súd   uznesením   č. k.   7 T 248/96-706   žiadosť spoluobžalovaného 1 o prepustenie z väzby zamietol,

-   30.   september   1996   –   jeden   z   poškodených   (spoločnosť   K.,   a. s.)   ospravedlnil   svoju neprítomnosť   na   hlavnom   pojednávaní   a   žiadal,   aby   sa   rozhodlo   aj   o   jeho   nároku   na náhradu škody, ktorú si uplatnil už v prípravnom konaní,

- 7. október 1996 – ďalší z poškodených (spoločnosť S.) ospravedlnil svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiadal, aby sa rozhodlo aj o jeho nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil už v prípravnom konaní,

- 8. október 1996 – spoluobžalovaný 1 podal odvolanie proti uzneseniu z 25. septembra 1996,

-   9.   október   1996   –   jeden   z   predvolaných   svedkov   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť na hlavnom   pojednávaní   a   súčasne   brat   spoluobžalovaného   1   žiadal   o   jeho   prepustenie z väzby, napokon jeden z poškodených (spoločnosť C. s. r. o.) si uplatnil nárok na náhradu škody, - 10. október 1996 – uskutočnilo sa hlavné pojednávanie (sťažovateľ neprítomný, prítomný bol iba jeho obhajca, pozn.), na ktorom zo 16 predvolaných poškodených boli prítomní štyria a z 11 predvolaných poškodených spoločností bolo prítomných iba päť spoločností, pričom   po   vznesení   námietky   zaujatosti   spoluobžalovaným   1   proti   zákonnej   sudkyni bolo pojednávanie   odročené   na   neurčito   z dôvodu   postúpenia   veci   Krajskému   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

- 14. október 1996 – spis bolo predložený krajskému súdu,

- 24.   október   1996   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   6   Nt   11/96   rozhodol,   že   zákonná sudkyňa   okresného   súdu   nie   je   vylúčená   z prerokovania   a   rozhodnutia   veci   vedenej pod sp. zn. 7 T 248/96,

- 20. november 1996 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

-   25. november 1996   – spis bol predložený krajskému   súdu   na rozhodnutie o odvolaní spoluobžalovaného 1 z 8. októbra 1996 (v skutočnosti malo ísť o sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, pozn.),

-   5. december 1996   –   krajský   súd   uznesením   sp. zn.   6 To 308/96   sťažnosť spoluobžalovaného 1 proti uzneseniu okresného súdu z 25. septembra 1996 o neprepustení z väzby zamietol,

- 19. december 1996 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

- 31. január 1997 – spoluobžalovaný 1 žiadal o prepustenie z väzby a súčasne ponúkol svoj písomný sľub,

- 7. február 1997 – okresný súd nariadil neverejné zasadnutie na 18. február 1997,

-   18.   február   1997   –   okresný   súd   uznesením   zamietol   žiadosť   spoluobžalovaného   1 na prepustenie z väzby a súčasne neprijal jeho písomný sľub,

- 17. marec 1997 – spoluobžalovaný 1 žiadal o prepustenie z väzby,

- 19. marec 1997 – okresný súd nariadil neverejné zasadnutie na 27. marec 1997,

-   27.   marec   1997   –   okresný   súd   uznesením   zamietol   žiadosť   spoluobžalovaného 1 o prepustenie z väzby,

-   14.   apríl   1997   –   spoluobžalovaný   1   podal   sťažnosť   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 27. marca 1997,

- 23. apríl 1997 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 29. apríl 1997 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 To 136/97 sťažnosť spoluobžalovaného 1 zamietol,

- 6. máj 1997 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

- 9. máj 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. jún 1997,

- 5. jún 1997 – pojednávanie po tom, ako spoluobžalovaný 1 podal žiadosť o prepustenie z väzby, a po tom, ako okresný súd túto žiadosť uznesením zamietol a spoluobžalovaný 1, jeho   právny   zástupca,   ako   aj   prokurátor   sa   vzdali   práva   podať   proti   tomuto   uzneseniu sťažnosť, bolo odročené na 19. jún 1997 (sťažovateľ aj jeho právny zástupca boli prítomní, pozn.),   okrem   tohto   okresný   súd   uznesením   rozhodol   aj   o   vylúčení   trestnej   veci spoluobžalovaného 2 na samostatné konanie,

- 19. jún 1997 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí sťažovateľa – odmietol vypovedať,   a   tak   bola   prečítaná   jeho   výpoveď   zo   zápisnice   z   prípravného   konania (bol prítomný   aj   právny   zástupca   sťažovateľa,   pozn.),   ako   aj   po   vypočutí spoluobžalovaného 1 bolo odročené na 15. júl 1997 na účely predvolania svedkov,

-   15.   júl   1997   –   po   tom,   ako   okresný   súd   rozhodol   o   žiadosti   spoluobžalovaného   1 predloženej na pojednávaní, ktorou sa domáhal prepustenia z väzby, tak, že ju zamietol, bolo pojednávanie kvôli neprítomnosti sťažovateľa (jeho právny zástupca bol prítomný, pozn.) a svedkov odročené na 14. august 1997,

-   28.   júl 1997   –   právna   zástupkyňa spoluobžalovaného 1   oznámila,   že sa   vzdáva   jeho právneho   zastupovania,   a   preto   sa   na   najbližšom   pojednávaní   už   nezúčastní,   súčasne okresný súd ustanovil spoluobžalovanému 1, ktorý bol vo väzbe, právneho zástupcu,

- 6. august 1997 – prokurátor Krajskej prokuratúry v T. (ďalej len „krajský prokurátor“) postúpil okresnému súdu na ďalšie konanie podanie spoluobžalovaného 1, ktorým žiadal o preskúmanie celého spisu z hľadiska dodržania zákonnosti postupu,

- 12. august 1997 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na najbližšom pojednávaní z dôvodu hospitalizácie,

- 13. august 1997 – okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 14. august 1997 a súčasne písomným dopytom zisťoval, či je sťažovateľ skutočne hospitalizovaný,

- 26. august 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. september 1997,

-   18.   august   1997   –   okresnému   súdu   bola   doručená   správa   príslušného   obvodného oddelenia policajného zboru o zisťovaní miesta bydliska sťažovateľa,

- 20. august 1997 – okresnému súdu bola doručená správa o hospitalizácii sťažovateľa,

- 21. august 1997 – sťažovateľ oznámil, že z dôvodu hospitalizácie sa nemôže pojednávania zúčastniť a súhlasí, aby sa konalo len v prítomnosti jeho obhajcu,

- 28. august 1997 – spoluobžalovaný 1 žiadal o prepustenie z väzby,

- 9. september 1997 – okresný súd na neverejnom zasadnutí uznesením zamietol žiadosť spoluobžalovaného 1 o prepustenie z väzby a súčasne neprijal jeho písomný sľub,

- 16. september 1997 – kvôli neprítomnosti sťažovateľa okresný súd odročil pojednávanie na 7. október 1997 na účely jeho predvedenia políciou,

- 6. október 1997 – okresný súd kvôli ospravedlneniu sa svedkov z neúčasti na nariadenom pojednávaní zmenil termín pojednávania zo 7. októbra 1997 na 28. október 1997,

- 28.   október   1997   –   po   tom,   ako   bol   vypočutý   sťažovateľ,   ktorý   odmietol   vypovedať a zotrval na svojich vyjadreniach z prípravného konania, a tiež po tom, ako bol vypočutý aj spoluobžalovaný 1 a jeden svedok, bolo pojednávanie odročené na 25. november 1997 na účely   predvolania   ďalších   svedkov,   pričom   okresný   súd   súčasne   rozhodol o na pojednávaní   podanej   žiadosti   spoluobžalovaného   1   o   prepustenie   z   väzby,   ktorú zamietol,

- 17. november 1997 – spoluobžalovaný 1 podal sťažnosť proti uzneseniu z 28. októbra 1997 o neprepustení z väzby,

- 19. november 1997 – spis bol predložený krajskému súdu a súčasne okresnému súdu bola doručená správa polície o nedoručení predvolania pre svedka,

-   25.   november   1997   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   3   To   341/97   sťažnosť spoluobžalovaného 1 zamietol,

- 24. november 1997 – svedkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní,

- 27. november 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. december 1997,

- 16. december 1997 – dvaja svedkovia ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní,

- 16. december 1997 – pojednávanie bolo odročené kvôli námietke zaujatosti uplatnenej spoluobžalovaným 1 proti zákonnej sudkyni, súčasne spoluobžalovaný 1 žiadal o výmenu ustanovenej obhajkyne,

- 29. december 1997 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 20. január 1998 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 Nt 22/97 rozhodol, že zákonná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia predmetnej trestnej veci,

- 22. január 1998 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 26. január 1998 – okresný súd vyzval spoluobžalovaného 1 oznámiť, či si zvolí sám nového obhajcu,

- 29. január 1998 – okresný súd spracoval návrh na predĺženie väzby u spoluobžalovaného 1,

-   5.   február 1998   –   návrh   okresného   súdu   bol   doručený   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

- 7. február 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. marec 1998,

-   11.   február   1998   –   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   Ntv   II-6/98   rozhodol, že spoluobžalovanému 1 sa predlžuje väzba do 31. augusta 1998,

- 13. február 1998 – spoluobžalovaný 1 žiadal, aby mu bol ustanovený nový obhajca,

- 26. február 1998 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

- 12. marec 1998 – spoluobžalovaný 1 žiadal o prepustenie z väzby,

-   17.   marec   1998   –   okresný   súd   uznesením   zamietol   žiadosť   spoluobžalovaného   1 o prepustenie z väzby,

- 19. marec 1998 – z dôvodu PN zákonnej sudkyne bolo pojednávanie odročené na 16. apríl 1998,

- 1. apríl 1998 – okresný súd ustanovil spoluobžalovanému 1 nového obhajcu,

-   16.   apríl   1998   –   kvôli   neprítomnosti   právneho   zástupcu   sťažovateľa   (sťažovateľ   bol na pojednávaní prítomný) bolo pojednávanie odročené na 12. máj 1998,

-   12.   máj   1998   –   po   vypočutí   sťažovateľa   a   spol.,   ako   aj   po   vypočutí   svedkov   bolo pojednávanie odročené na 14. máj 1998 na účely dopytu príslušnej banky o stave účtu sťažovateľa,

-   14.   máj   1998   –   po   vypočutí   sťažovateľa   a   spol.,   ako   aj   po   vypočutí   svedkov   bolo pojednávanie   odročené   na   neurčito   z dôvodu   postúpenia   spisu   krajskému   súdu na rozhodnutie   o   sťažnosti   proti   na   pojednávaní   vyhlásenému   uzneseniu   o   zamietnutí na pojednávaní predloženej žiadosti spoluobžalovaného 1 o prepustenie z väzby,

-   25.   máj   1998   –   spoluobžalovaný   1   podal   sťažnosť   proti   uzneseniu   okresného   súdu zo 14. mája 1998 o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby,

- 28. máj 1998 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 23. jún 1998 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 To 130/98 sťažnosť spoluobžalovaného 1 zamietol,

- 29. jún 1998 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

- 7. júl 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. júl 1998,

- 13. júl 1998 – právny zástupca spoluobžalovaného 1 žiadal o zmenu nariadeného termínu pojednávania z dôvodu zahraničnej dovolenky,

- 15. júl 1998 – okresný súd zmenil termín pojednávania z 23. júla 1998 na 6. august 1998,

-   27.   júl   1998   –   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   o   zmenu   nariadeného   termínu pojednávania z dôvodu zahraničnej dovolenky,

- 3. august 1998 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania,

-   6.   august   1998   –   na   okresný   súd   boli   políciou   predvedení   predvolaní   svedkovia, avšak bolo im oznámené, že pojednávanie bolo zrušené,

- 12. august 1998 – zákonná sudkyňa okresného súdu predložila najvyššiemu súdu návrh na predĺženie väzby u spoluobžalovaného 1,

- 19. august 1998 – najvyšší súd uznesením sp. zn. Ntv II 43/98 rozhodol o predĺžení väzby u spoluobžalovaného 1 do 20. februára 1999,

- 24. august 1998 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

- 2. september 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 1998,

- 21. september 1998 – okresnému súdu bola doručená správa o povesti spoluobžalovaného 1, súčasne jeden z poškodených ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti,

- 24. september 1998 – ďalší poškodený ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti,

- 28. september 1998 – ďalší svedok ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní,

-   29.   september   1998   –   po   vypočutí   sťažovateľa,   ktorý   nemal   k   veci   čo   dodať, ako aj po vypočutí spoluobžalovaného 1 a svedkov a potom, ako okresný súd uznesením zamietol na pojednávaní uplatnenú žiadosť spoluobžalovaného 1 o prepustenie z väzby, bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   na   účely   predloženia   spisu   krajskému   súdu na rozhodnutie   o   odvolaní   spoluobžalovaného   1   proti   zamietajúcemu   uzneseniu, ako aj z dôvodu o ním podanej námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni okresného súdu,

- 21. október 1998 – spis bol predložený krajskému súdu,

-   27.   október   1998   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   3   To   245/98   zamietol   sťažnosť spoluobžalovaného 1 proti zamietajúcemu uzneseniu okresného súdu z 29. septembra 1998 a súčasne uznesením sp. zn. 3 Nt 12/98 rozhodol, že zákonná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia predmetnej trestnej veci,

- 28. október 1998 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

- 25. november 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 1998,

- 14. december 1998 – „prísediaca“ sa ospravedlnila z účasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu   PN   a   okresný   súd   zrušil   nariadené   pojednávanie   a   nový   termín   nariadil na 21. január 1999,

-   21.   január   1999   –   kvôli   neospravedlnenej   neprítomnosti   sťažovateľa,   ktorého   právny zástupca bol však prítomný, bolo pojednávanie bez ďalšieho (t. j. bez vypočutia siedmich zo 14 predvolaných svedkov, pozn.) odročené na 26. január 1999, pričom spoluobžalovaný 1 predložil do spisu námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni okresného súdu, ako aj proti celému okresnému súdu a tiež predložil aj žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej okresný súd rozhodol v ten istý deň tak, že túto žiadosť uznesením zamietol,

- 22. január 1999 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu nutnosti predložiť spis krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

-   1.   február   1999   –   spoluobžalovaný   1   podal   sťažnosť   proti   zamietavému   uzneseniu okresného súdu z 21. januára 1999,

- 15. február 1999 – po vyjadrení sa všetkých sudcov okresného súdu k námietke zaujatosti bol spis predložený krajskému súdu,

- 23. február 1999 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 Nt 2/99 rozhodol, že zákonná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodovania v danej veci,

- 5. marec 1999 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

- 8. marec 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. apríl 1999,

- 19. marec 1999 – okresnému súdu bola doručená správa o povesti sťažovateľa a spol.,

- 22. marec 1999 – okresný súd zisťoval v centrálnej evidencii obyvateľov miesto bydliska jedného zo svedkov,

-   13.   apríl   1999 – kvôli neprítomnosti   sťažovateľa a spol. (sťažovateľ ani jeho právny zástupca   neboli   prítomní,   pričom   mali   vykázané   doručenie   predvolania,   pozn.)   bolo pojednávanie odročené na 24. máj 1999 (na pojednávaní boli prítomní traja svedkovia, pozn.),

- 14. apríl 1999 – okresnému súdu bola doručená správa o povesti sťažovateľa,

-   24. máj 1999 – kvôli neprítomnosti sťažovateľa a spol. (sťažovateľ a spol. mali byť predvedení, ale neboli, pretože pri šetrení políciou sa v mieste bydliska nezdržiavali, právny zástupca sťažovateľa tiež nebol spočiatku prítomný a dostavil sa až na konci pojednávania po jeho odročení, pozn.) bolo pojednávanie odročené na 22. jún 1999 s tým, že sťažovateľ a spol. budú predvedení (na pojednávaní boli prítomní traja svedkovia, pozn.),

- 22. jún 1999 – kvôli neprítomnosti sťažovateľa, ktorý nebol políciou predvedený a svoju neprítomnosť   ospravedlnil   telefonicky   z   dôvodu   hospitalizácie   v   nemocnici,   ako   aj   pre neprítomnosť jeho právneho zástupcu, ktorý sa dostavil až po odročení pojednávania, bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že kriminálna polícia bude požiadaná o zistenie miesta pobytu sťažovateľa,

- 29. jún 1999 – okresnému súdu bolo na jeho dopyt oznámené, že sťažovateľ je naozaj hospitalizovaný, a to do 30. júna 1999,

- 16. júl 1999 – okresnému súdu bolo Všeobecnou zdravotnou poisťovňou na jeho dopyt oznámené, kto je ošetrujúcim lekárom sťažovateľa,

- 27. júl 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. september 1999,

- 28. september 1999 – po zistení okresným súdom, že prísediacej z ľudu uplynula lehota, na ktorú   bola do   tejto   funkcie   ustanovená,   ako   aj   z dôvodu   neprítomnosti   sťažovateľa, ktorý mal byť predvedený políciou, avšak nebol, pretože nebol zastihnutý v mieste svojho bydliska, bolo pojednávanie odročené na neurčito, avšak v ten istý deň okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 1999,

- 29. september 1999 – okresným súdom bolo zistené, že pôvodná prísediaca z ľudu bola opätovne ustanovená do tejto funkcie,

- 4. november 1999 – pojednávanie bolo kvôli neprítomnosti sťažovateľa a spol. odročené na   30.   november   1999,   pričom   pri   mene   sťažovateľa   v   zápisnici   z   pojednávania nie je uvedené, či   mu bolo predvolanie doručované,   a ani v spise   nie je nič evidované (napr. doručenka alebo vrátená zásielka a pod., právny zástupca sťažovateľa bol prítomný, pozn.),   na sťažovateľa mal byť vydaný zatykač podľa   § 69 ods.   1   Trestného poriadku a ostatní spoluobžalovaní, ako aj neprítomní svedkovia mali byť predvedení políciou,

- 15. november 1999 – ošetrujúcim lekárom spoluobžalovaného 1 bolo okresnému súdu oznámené, že spoluobžalovaný 1 je spôsobilý zúčastniť sa pojednávania,

- 30. november 1999 – pojednávanie bolo kvôli neprítomnosti sťažovateľa a spol. odročené na 1. február 2000,

-   27.   december   1999   –   sťažovateľ   bol   zatknutý   a   okresný   súd   rozhodol   o   jeho   vzatí do väzby, pričom proti tomuto uzneseniu sťažovateľ hneď podal sťažnosť,

- 11. január 2000 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 18. január 2000 – krajský súd uznesením sp. zn. 4 To 6/00 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby zamietol,

- 19. január 2000 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

- 20. január 2000 – okresný súd dal súhlas na povolenie výsluchu sťažovateľa v inej trestnej veci na 21. január 2000,

- 1. február 2000 – kvôli neprítomnosti troch spoluobžalovaných, ktorí mali byť predvedení políciou,   ale   neboli,   pretože   neboli   zastihnutí   v   mieste   svojich   bydlísk   (sťažovateľ   bol jediný prítomný, pozn.), a kvôli neprítomnosti člena senátu bolo pojednávanie odročené na 24. február 2000 s tým, že spoluobžalovaní budú predvedení políciou,

-   24.   február   2000   –   kvôli   neprítomnosti   troch   spoluobžalovaných,   ktorí   mali byť predvedení, políciou avšak v spise nie je evidovaný žiadny doklad o tom, že by ich okresný   súd   dal   predviesť   (jediný   sťažovateľ   bol   prítomný,   pozn.),   bolo   pojednávanie odročené na 30. marec 2000 s tým, že spoluobžalovaní budú opäť predvedení políciou,

- 30. marec 2000 – kvôli neprítomnosti troch spoluobžalovaných, ktorí mali byť predvedení políciou, ale neboli, pretože neboli zastihnutí v mieste svojich bydlísk (jediný sťažovateľ bol prítomný, pozn.), bolo pojednávanie odročené na 4. máj 2000 s tým, že spoluobžalovaní budú opäť predvedení políciou,

-   4.   máj   2000   –   kvôli   neprítomnosti   troch   spoluobžalovaných,   ktorí   mali   byť predvedení políciou, ale neboli, pretože neboli zastihnutí v mieste svojich bydlísk (jediný sťažovateľ bol   prítomný,   pozn.),   bolo   pojednávanie   odročené   na   15.   jún   2000   s   tým, že spoluobžalovaní budú opäť predvedení políciou,

- 1. jún 2000 – okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 15. jún 2000 z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na školení a nový termín bol nariadený na 13. júl 2000,

- 13. júl 2000 – kvôli neprítomnosti prísediacej bolo pojednávanie odročené na 24. august 2000,

- 17. august 2000 – prísediaca z ľudu ospravedlnila svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti,

- 21. august 2000 – okresný súd zrušil pôvodný termín pojednávania a nové pojednávanie nariadil na 5. október 2000,

-   4.   október   2000   –   okresný   súd   z   dôvodu   PN   zákonnej   sudkyne   zrušil   nariadené pojednávanie,

- 9. október 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. november 2000,

- 20. november 2000 – z dôvodu „neprítomnosti predsedníčky senátu“ okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 28. november 2000 a nový termín nariadil na 25. január 2001,

- 24. január 2001 – prísediaca z ľudu ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu   PN   a   súčasne   okresný   súd   zrušil   pojednávanie   nariadené na 25.   január 2001 a nový termín nariadil na 15. marec 2001,

- 15. marec 2001 – kvôli neprítomnosti troch spoluobžalovaných, ktorí mali všetci riadne vykázané doručenie predvolania (jediný sťažovateľ bol prítomný, pozn.), bolo pojednávanie odročené na 19. apríl 2001 s tým, že spoluobžalovaní budú opäť predvedení políciou,

- 19. apríl 2001 – kvôli neprítomnosti troch spoluobžalovaných, ktorí mali byť predvedení políciou, ale neboli, pretože neboli zastihnutí v mieste svojich bydlísk (jediný sťažovateľ bol   prítomný,   pozn.),   bolo   pojednávanie   odročené   na   14.   jún   2001   s   tým, že spoluobžalovaní budú opäť predvedení políciou,

-   14.   jún   2001   –   kvôli   neprítomnosti   spoluobžalovaného 1,   ktorý   mal   byť predvedený políciou,   ale   nebol,   pretože   nebol   zastihnutý   v   mieste   svojho   bydliska,   pričom už v minulosti (3. apríl 2000, č. l. 1220, pozn.) bolo políciou okresnému súdu oznámené, že menovaný   sa   v   byte   zdržiaval,   ale   neotváral   (sťažovateľ   a   dvaja   spoluobžalovaní boli prítomní,   pozn.),   bolo   pojednávanie   odročené   na   23.   august   2001   s   tým, že spoluobžalovaný   1   bude   predvedený   políciou   a   tiež   bude   vykonané   zisťovanie v súvislosti s jeho zamestnaním a poberaním sociálnych dávok,

- 20. jún 2001 – okresnému súdu bola doručená správa o miestnom šetrení v mieste bydliska spoluobžalovaného 1, podľa ktorého sa menovaný na tejto adrese zdržiaval, ale úmyselne sa vyhýbal kontaktu s políciou (rovnaká správa bola okresnému súdu zaslaná už 3. apríla 2000, pozn.),

- 21. jún 2001 – okresnému súdu bola doručená správa o miestnom šetrení v mieste bydlísk ďalších   dvoch   spoluobžalovaných,   ktorí   opätovne,   ako   už   viackrát   v minulosti,   neboli v mieste svojich bydlísk zastihnutí, preto neboli na posledné pojednávanie predvedení,

-   28.   jún   2001   –   okresnému   súdu   bolo   oznámené,   že   spoluobžalovaný   1   je   vedený v evidencii nezamestnaných,

-   29. jún 2001 – okresnému súdu   bolo oznámené, že spoluobžalovaný 1 nie je trestne stíhaný v inej trestnej veci,

- 15. august 2001 – sťažovateľ žiadal o prepustenie z väzby,

-   23.   august   2001   –   po   vypočutí   sťažovateľa,   ktorý   nemal   k   veci   viac   čo   dodať, ako aj po vypočutí   spoluobžalovaného   1   bolo pojednávanie   v   neprítomnosti   ostatných obžalovaných   odročené   na   9.   október   2001,   pričom   okresný   súd   súčasne   uznesením rozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby a prijal jeho písomný sľub,

- 9. október 2001 – kvôli neprítomnosti spoluobžalovaného 1 a obhajcu sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 29. november 2001 (sťažovateľ a ďalší dvaja obžalovaní boli prítomní,   pozn.),   pričom   v   spise   je   z   tohto   dňa   aj   úradný   záznam,   že   po   pojednávaní sa dostavil   na   okresný   súd   aj spoluobžalovaný   1   s ospravedlnením,   že   na   pojednávanie nestihol prísť, pretože mal poruchu na aute,

- 16. november 2001 – okresný súd z dôvodu PN zákonnej sudkyne zrušil pojednávanie nariadené na 29. november 2001,

- 26. november 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. február 2002,

- 25. január 2002 – okresnému súdu bolo oznámené, že sťažovateľ mal úraz a má obe nohy v sadre, preto sa mal nachádzať v účelovom doliečovacom zariadení, kde mu mali byť doručované zásielky,

-   28.   január   2002   –   okresný   súd   z   dôvodu   PN   sťažovateľa   zrušil   nariadený   termín pojednávania a dopytoval sťažovateľa, kto je jeho ošetrujúcim lekárom,

- 6. február 2002 – sťažovateľ oznámil meno svojho lekára,

-   19.   február   2002   –   okresný   súd   dopytoval   ošetrujúceho   lekára   sťažovateľa   na   jeho zdravotný stav,

- 27. február 2002 – okresnému súdu bolo lekárom oznámené, že sťažovateľ sa bude môcť pojednávania zúčastniť zrejme o 2 mesiace,

- 10. apríl 2002 – sťažovateľov lekár okresnému súdu na jeho dopyt oznámil, že sťažovateľ je schopný chôdze s oporou, a okresný súd nariadil pojednávanie na 11. júl 2002,

-   11.   júl   2002   –   kvôli   neprítomnosti   sťažovateľa   a   spol.   (všetci   obžalovaní   okrem sťažovateľa   mali   vykázané   doručenie   predvolania,   pričom   jeden   z   obžalovaných sa ospravedlnil z dôvodu PN, sťažovateľ nebol predvedený, pretože sa nezdržiaval v mieste svojho bydliska, pozn.) bolo pojednávanie odročené na 15. október 2002,

-   15.   október   2002   –   kvôli   neprítomnosti   sťažovateľa   a   spol.   (dvaja   z   obžalovaných sa dostavili   až   po   pojednávaní,   pozn.)   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   s   tým, že bude vydaný zatykač na sťažovateľa a spoluobžalovaného 1,

- 14. november 2002 – okresný súd vydal zatykač na sťažovateľa a spoluobžalovaného 1,

- 29. november 2002 – na okresný súd sa dostavil spoluobžalovaný 1 a oznámil adresu svojho pobytu,

- 2. december 2002 – okresný súd zrušil príkaz na zatknutie spoluobžalovaného 1,

- 10. december 2002 – došlo k zatknutiu sťažovateľa, ktorý bol rozhodnutím okresného súdu vzatý do väzby (sťažovateľ pri výsluchu uviedol, že na adrese bydliska sa nezdržiava, je bezdomovec a spí pod mostom, pozn.),

- 2. január 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. február 2003,

- 17. február 2003 – prísediaca z ľudu oznámila, že z rodinných dôvodov sa nebude môcť zúčastniť na pojednávaní konanom 18. februára 2003,

-   18.   február   2003   –   kvôli   neprítomnosti   členky   senátu   bolo   pojednávanie   odročené na 28. apríl 2003,

-   7.   marec   2003   –   z   dôvodu   uplynutia   lehoty   väzby   okresný   súd   uznesením   rozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby,

-   28.   apríl   2003   –   kvôli   neprítomnosti   sťažovateľa,   ktorý   nemal   vykázané   doručenie predvolania,   bolo   pojednávanie   odročené   na   4.   september   2003   s   tým,   že   na   ďalšie pojednávanie bude sťažovateľ predvedený políciou,

- 4. september 2003 – z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa a spol. (sťažovateľ PN, pozn.) bolo pojednávanie odročené na 13. január 2004,

- 12. január 2004 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu svojej hospitalizácie,

- 13. január 2004 – kvôli neprítomnosti sťažovateľa a spol. bolo pojednávanie odročené na 13. máj 2004,

-   12.   máj   2004   –   okresný   súd   dopytom   u   ošetrujúceho   lekára   zistil,   že   sťažovateľ už nie je PN,

- 13. máj 2004 – z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa, ktorý nemal vykázané doručenie predvolania, ako aj z dôvodu neprítomnosti dvoch obžalovaných (spoluobžalovaný 1 bol prítomný,   pozn.)   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   bude   dožiadaná kriminálna polícia na zistenie miesta pobytu sťažovateľa,

- 26. apríl 2004 – okresný súd zisťoval, či dvaja obžalovaní nie sú vo výkone trestu,

-   17.   máj   2004   –   okresnému   súdu   bolo   oznámené,   že   ním   dopytovaní   obžalovaní nie sú vo výkone trestu,

- 18. máj 2004 – okresnému súdu bolo oznámené, že sťažovateľ nie je vo výkone trestu,

- 10. jún 2004 – okresnému súdu bolo oznámené, že sťažovateľ sa nezdržiava v účelovom zariadení mesta P.,

- 23. jún 2004 – okresnému súdu bolo oznámené, že sťažovateľovi je vyplácaná dávka sociálnej pomoci,

-   6.   júl   2004   –   kriminálnou   políciou   bolo   okresnému   súdu   oznámené   miesto   pobytu sťažovateľa,

- 26. júl 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. november 2004,

-   10.   november   2004   –   jeden   z   obžalovaných   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu PN,

-   11.   november   2004   –   kvôli   ospravedlnenej   neprítomnosti   jedného   obžalovaného a nedoručeniu predvolania sťažovateľovi bolo pojednávanie odročené na 3. marec 2005,

- 17. február 2005 – obhajca sťažovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu svojho pobytu mimo územia Slovenskej republiky a žiadal nariadiť nový termín (predvolanie   na   pojednávanie   bolo   doručené   všetkým   obžalovaným   aj   sťažovateľovi, pozn.), pričom   okresný súd zrušil nariadené pojednávanie a nové pojednávanie nariadil na 12. júl 2005,

- 3. marec 2005 – na okresný súd sa dostavil sťažovateľ, pretože mu nebolo oznámené zrušenie   pojednávania,   a   súčasne   spresnil   adresu,   na   ktorej   sa   zdržiaval,   a   zanechal aj telefonický kontakt,

- 12. júl 2005 – z dôvodu nevykázania doručenia predvolania spoluobžalovanému 1 bolo pojednávanie odročené na 8. november 2005,

- 2. november 2005 – okresný súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu PN zákonnej sudkyne,

- 24. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. marec 2006, pričom okresný súd súčasne zistil, že sťažovateľ bol v inej trestnej veci vedenej Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd 2“) pod sp. zn. Tp 420/05 vzatý do väzby,

-   10.   február   2006   –   okresný   súd   žiadal   od   okresného   súdu   2   povolenie   na   eskortu sťažovateľa na nariadené pojednávanie,

- 1. marec 2006 – okresnému súdu bola doručená správa o povesti dvoch obžalovaných,

-   2.   marec   2006   –   okresnému   súdu   bolo   políciou   oznámené,   že   sa   nepodarilo   doručiť predvolanie na pojednávanie pre spoluobžalovaného 1, pretože nebol zastihnutý v mieste svojho bydliska,

- 30. marec 2006 – z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti spoluobžalovaného 1, ktorý bol PN (sťažovateľ a ďalší dvaja obžalovaní boli prítomní, pozn.), bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že okresný súd vyzve spoluobžalovaného 1 a jeho ošetrujúceho lekára, aby oznámili skončenie jeho PN,

- 12. apríl 2006 – ošetrujúci lekár okresnému súdu oznámil, že predpokladaná doba liečenia spoluobžalovaného 1 je 5 – 7 týždňov a že ukončenie jeho PN oznámi okresnému súdu, okresný súd súčasne uznesením rozhodol, že trestná vec dvoch obžalovaných sa vylučuje z predmetného konania na samostatné trestné konanie,

- 15. marec 2007 – okresný súd zisťoval, či sťažovateľ a spoluobžalovaný 1 nie sú trestne stíhaní v inej veci,

- 29. marec 2007 – okresnému súdu bolo oznámené, že sťažovateľ a spoluobžalovaný 1 nie sú   trestne   stíhaní,   súčasne   boli   okresnému   súdu   doručené   správy   o   povesti   oboch označených,

- 6. júl 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2007,

- 7. september 2007 – sťažovateľ sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu PN,

- 20. september 2007 – okresný súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu PN sťažovateľa a súčasne dopytoval Sociálnu poisťovňu, dokedy bude táto PN trvať,

- 24. september 2007 – jeden z poškodených (spoločnosť S. spol. s r. o.) okresnému súdu oznámil, že už v minulosti 18. septembra 1998 dal okresnému súdu na vedomie, že o jeho nároku   voči   sťažovateľovi   bolo   už   právoplatne   rozhodnuté   v   civilnom   konaní,   a teda že z tohto dôvodu sa k trestnému konaniu nepripája,

- 16. október 2007 – Sociálna poisťovňa okresnému súdu oznámila, že sťažovateľ bol PN do 14. októbra 2007,

- 11. február 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. marec 2008,

-   26.   marec   2008   –   po   konštatovaní,   že   okresný   súd   nemôže   konať   v   neprítomnosti sťažovateľa,   ktorý   mal   vykázané   doručenie   predvolania,   avšak   na   pojednávaní sa bez ospravedlnenia   nezúčastnil,   bolo   pojednávanie   s   odvolaním   sa   na   §   66   ods.   1 Trestného poriadku odročené na 7. máj 2008 s tým, že okresný súd súčasne uznesením uložil   sťažovateľovi   poriadkovú   pokutu   v   sume   5   000   Sk,   avšak   v   ten   istý   deň   bolo okresnému súdu poštou doručené ospravedlnenie sťažovateľa z neúčasti na pojednávaní z dôvodu PN, a to aj s doloženým potvrdením,

- 29. apríl 2008 – ošetrujúci lekár sťažovateľa okresnému súdu oznámil, že sťažovateľ je PN a   nebude   sa   môcť zúčastniť ani na pojednávaní nariadenom   na 7.   máj 2008   z dôvodu plánovaného vyšetrenia,

- 7. máj 2008 – okresný súd z dôvodu PN sťažovateľa zrušil nariadený termín pojednávania,

-   25.   júl   2008   –   okresný   súd   dopytoval   ošetrujúceho   lekára   sťažovateľa,   aby   oznámil, aký je jeho zdravotný stav,

- 11. august 2008 – okresnému súdu bolo oznámené, že zdravotný stav mu po 1. septembri 2008 nebráni zúčastniť sa na pojednávaní,

- 20. august 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. október 2008,

- 21. október 2008 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo kvôli neprítomnosti sťažovateľa, ktorý bol hospitalizovaný, odročené na neurčito,

- 23. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. máj 2009,

- 12. máj 2009 – kvôli neprítomnosti prísediaceho a sťažovateľa, ktorý nemal vykázané doručenie   predvolania, bolo pojednávanie odročené na 24. jún 2009   s tým,   že   obhajca sťažovateľa navrhol trestné stíhanie voči sťažovateľovi zastaviť, pretože nebolo skončené v primeranej   dobe   s   poukazom   na   §   11   ods.   1   písm.   h)   Trestného   poriadku   v   spojení s dohovorom,

-   23.   jún   2009   –   obhajca   spoluobžalovaného   1   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť na pojednávaní kvôli zhoršeniu zdravotného stavu,

- 24. jún 2009 – okresný súd vo veci nepojednával a na výveske iba oznámil nový termín pojednávania na 22. september 2009 (v spise nie je žurnalizovaný žiadny záznam o zrušení pojednávania   a   o   nariadení   nového   pojednávania   v   novom   termíne   ústavný   súd   usúdil iba zo zápisnice, v spise nie sú žurnalizované ani doručenky, žeby na nový termín boli predvolávaní účastníci konania, pozn.)

- 25. jún 2009 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní 24. júna 2009 z dôvodu dlhodobej PN,

-   22.   september   2009   –   kvôli   neprítomnosti   sťažovateľa,   svedkov   a   obhajcu spoluobžalovaného 1 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že bude vykonané šetrenie o pobyte sťažovateľa, pretože spoluobžalovaný 1 uviedol, že na pôvodnej adrese sa sťažovateľ nezdržiava, a tiež uviedol, že sťažovateľ je dlhodobo PN kvôli trombóze, preto okresný súd nariadil aj dopyt na ošetrujúceho lekára sťažovateľa,

- 9. október 2009 – ošetrujúci lekár sťažovateľa oznámil, že sťažovateľ je dlhodobo PN a bol aj hospitalizovaný, pričom kvôli nasadenej liečbe sa nemôže zúčastňovať pojednávaní, s tým, že zmenu oznámi okresnému súdu,

- 15. október 2009 – okresnému súdu bola doručená správa o šetrení pobytu sťažovateľa,

-   20.   november   2009   –   ošetrujúci   lekár   oznámil,   že   sťažovateľ   sa   už   môže   zúčastniť na pojednávaní,

- 3. december 2009 – okresný súd nariadil neverejné zasadnutie na 7. december 2009,

-   7.   december   2009   –   okresný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   trestné   stíhanie   proti sťažovateľovi a spol. zastavil podľa § 231 ods. 1, § 223 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005,

- 28. január 2010 – okresný prokurátor podal sťažnosť proti uzneseniu zo 7. decembra 2009,

- 15. apríl 2010 – obhajca sťažovateľa sa vyjadril k sťažnosti okresného prokurátora,

- 17. jún 2010 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 28. jún 2010 – krajský súd vrátil spis späť okresnému súdu ako predčasne predložený z dôvodu nepredloženia kompletného spisu,

- 10. november 2010 – spis bol opätovne predložený krajskému súdu,

- 16. november 2010 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 To 136/2010 zrušil uznesenie okresného súdu vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- 30. november 2010 – spis bol vrátený späť okresnému súdu,

-   17.   december   2010   –   okresný   súd   dopytoval   ošetrujúceho   lekára   sťažovateľa   o   jeho zdravotnom stave a tiež žiadal políciu o prešetrenie pobytu sťažovateľa,

- 30. december 2010 – okresnému súdu bola doručená správa o šetrení pobytu sťažovateľa,

- 3. január 2011 – okresnému súdu bola doručená správa o zdravotnom stave sťažovateľa,

- 14. apríl 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. jún 2011,

-   2.   jún   2011   –   konalo   sa   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   sú   zistil   neprítomnosť sťažovateľa   z   dôvodu   jeho   nastúpenia   na   výkon   trestu   odňatia   slobody,   ktorý   mu   bol uložený okresným súdom 2 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 91/07, okresný súd z tohto dôvodu pojednávanie odročil na 20. september 2011,

- 16. august 2011 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu zmien v rozvrhu práce a súčasne žiadal hodnotenie sťažovateľa od ústavu, kde vykonával trest odňatia slobody,

- 24. august 2011 – okresnému súdu bolo doručené žiadané hodnotenie sťažovateľa,

-   7.   november   2011   –   okresný   súd   uznesením   ustanovil   spoluobžalovanému   1   nového obhajcu,

- 30. november 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. február 2012,

- 13. január 2012 – okresnému súdu boli doručené správy o povesti sťažovateľa a spol.,

- 2. február 2012 – spoluobžalovaný 1 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu po návrate z nemocnice,

- 2. február 2012 – kvôli neprítomnosti spoluobžalovaného 1 bolo pojednávanie odročené na 6. marec 2012,

- 6. marec 2012 – z dôvodu neprítomnosti obhajcu sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 5. apríl 2012,

-   7.   marec   2012   –   obhajca   sťažovateľa   prišiel   ospravedlniť   na   okresný   súd   svoju neprítomnosť na pojednávaní 6. marca 2012 z dôvodu, že do diára si zaznačil nesprávny dátum,

- 12. marec 2012 – obhajca sťažovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 5. apríl 2012 z dôvodu kolízie pojednávaní,

- 13. marec 2012 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania a nové pojednávanie nariadil na 10. máj 2012, - 10. máj 2012 – z dôvodu „... neodkladných záležitostí súvisiacich s výkonom nariadenej pohotovosti...“ zákonný sudca okresného súdu zrušil pojednávanie, ktoré sa malo konať v tento deň,

- 18. máj 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. júl 2012,

- 26. júl 2012 – z dôvodu v ten deň ospravedlnenej neprítomnosti spoluobžalovaného 1 kvôli PN (mal ju zaslať dodatočne, pozn.) bolo pojednávanie odročené na 2. október 2012,

-   2.   október   2012   –   konalo   sa   pojednávanie   za   prítomnosti   sťažovateľa   a   spol.   a   ich obhajcov, ktorí boli vypočutí, pričom z dôvodu neprítomnosti ani jedného poškodeného bolo   pojednávanie   na   účely   ich   predvolania   odročené   na   4.   december   2012   (v   spise nie je žurnalizovaná   ani   jedna   doručenka   o   predvolaní   poškodených   na   nasledujúce pojednávanie, pozn.),

- 4. december 2012 – konalo sa pojednávanie za prítomnosti sťažovateľa a spol. a ich obhajcov, ktorí boli vypočutí, pričom neboli prítomní poškodení (pozri uvedenú poznámku, pozn.) a pojednávanie bolo na účely predloženia spisu ústavnému súdu bez ďalšieho dôvodu odročené na neurčito,

- 24. január 2013 – okresný súd vyzval sťažovateľa a spol., aby označili dôkazy, ktoré žiadajú na pojednávaní vykonať.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 248/96 o obžalobe proti sťažovateľovi a spol. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je   integrálnou   súčasťou   práva   na   spravodlivý   proces.   Podmieňuje   priamo   spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. júna 1968).

Pokiaľ   ide   o   primeranosť   lehoty,   v   ktorej   má   byť vec   obvineného   prerokovaná, je pojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, ktorej prekročenie by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby konania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko z 28. júna 1978).

Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky. Obvykle   neexistuje   časová   hranica,   uplynutím   ktorej   postup   súdu   môže   mať   povahu prieťahov v konaní (napr. I. ÚS 137/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „k   naplneniu   práva   na   súdnu ochranu   v   rozhodovaní   o   veci   samej   dochádza   zásadne   právoplatným   rozhodnutím...“ (I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania je konanie o obžalobe podanej proti sťažovateľovi a spol., pričom už samotný charakter tohto konania kladie na orgány činné v trestnom konaní zvýšené nároky na ich prednostné a rýchle   vybavenie   v   záujme   čo   najrýchlejšieho   dosiahnutia   právnej   istoty   strán trestného konania tak, ako to priamo vyplýva aj z § 2 ods. 7 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.), podľa ktorého má každý právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v „primeranej lehote“ prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného konania   sa   posudzuje   prísnejšie,   než   doba   konania   v   občianskoprávnych   veciach, a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta v. Taliansko z 25. júna 1987)].

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd zo skutočností uvádzaných okresným súdom a z obsahu spisu dospel k záveru, že predmetnú vec možno hodnotiť po právnej a skutkovej stránke ako štandardnú, teda nevykazujúcu známky mimoriadnej zložitosti,   ktorá   by   mohla   negatívne   ovplyvniť   doterajší   priebeh,   no   najmä   doterajšiu neprimeranú dĺžku konania. Čo sa týka faktickej zložitosti veci, ústavný súd ešte podotýka, že zabezpečenie prítomnosti obžalovaných na pojednávaniach by síce mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti, avšak pri účinnejšom využití zákonných procesných prostriedkov okresným   súdom   (pozri   bod   3),   priznaných   mu   na   účely   zabezpečenia   plynulosti a efektívnosti   konania,   ani   táto   okolnosť   nemôže   podľa   ústavného   súdu   ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku trestného konania, ktoré v konaní pred okresným súdom trvá viac ako 16 rokov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako obžalovaného v skúmanej trestnej veci, ústavný súd podotýka, že určitý podiel na predĺžení konania mal síce aj sám sťažovateľ, keď sa nezúčastnil na všetkých nariadených pojednávaniach, avšak v tomto smere je nevyhnutné skúmať aj dôvody tejto neúčasti. Podľa zistenia ústavného súdu sa obranná argumentácia okresného súdu, podľa ktorej sa sťažovateľ zúčastňoval na pojednávaniach iba v čase, keď bol vo väzbe, nezakladá na pravde. Zo súdneho spisu vyplýva, že vo veci sa reálne konalo celkovo 49 pojednávaní, z tohto počtu sa sťažovateľ z ospravedlniteľného a preukázaného dôvodu   hospitalizácie   alebo   práceneschopnosti   nezúčastnil   na   10   pojednávaniach (14. august 1997, 16. september 1997, 22. jún 1999, 5. február 2002, 4. september 2003, 13. január 2004, 26. marec 2008, 7. máj 2008, 21. október 2008 a 22. september 2009). Okrem tohto na ťarchu sťažovateľa nemožno pripočítať ani jeho neúčasť na pojednávaní konanom 4. novembra 1999, ktorého sa nezúčastnil, pretože v spise   nie je nevykázané doručenie   riadneho   predvolania.   Obdobne   na   ťarchu   sťažovateľa   nemožno   pripočítať ani jeho neúčasť na ďalších 3 pojednávaniach (24. máj 1999, 11. júl 2002 a 15. október 2002)   z   dôvodu   jeho   nepredvedenia   políciou   na   pojednávanie,   kvôli   jeho   vopred neoznámenému   nezastihnutiu   v   mieste   bydliska,   ktoré   okresný   súd   ani   neoveroval resp. nezisťoval (pozri bod 3, pozn.), a napokon na ťarchu sťažovateľa nemožno objektívne pripočítať ani jeho neúčasť na pojednávaní konanom 2. júna 2011, pretože v tom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný skutok a okresný súd ho na pojednávanie nedal predviesť.

Podľa zistenia ústavného súdu možno na ťarchu sťažovateľa objektívne pripočítať jeho neospravedlnenú neúčasť na 4 pojednávaniach, na ktorých sa nezúčastnil aj napriek tomu, že bol riadne predvolaný (10. október 1996, 15. júl 1997, 21. január 1999 a 13. apríl 1999). Na vrub sťažovateľovi možno pomerne s podielom zodpovednosti okresného súdu (ktorý   pobyt   sťažovateľa   tiež   nezisťoval,   pozn.)   pripočítať   aj   jeho   neúčasť na 4 pojednávaniach (28. apríl 2003, 13. máj 2004, 11. november 2004 a 12. máj 2009), na ktorých   sa   síce   nezúčastnil   z   dôvodu   nevykázaného doručenia   riadneho   predvolania, avšak v tejto   súvislosti   nemôže byť pre   sťažovateľa   ospravedlnením   ani to,   čo   uviedol na výsluchu   10.   decembra 2002,   a   to,   že   je bezdomovcom,   pretože   podľa   v   súčasnosti účinného ustanovenia § 34 ods. 5 Trestného poriadku [pred 1. januárom 2006 podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, ďalej len „pôvodný Trestný poriadok“, pozn.] „Obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu   alebo   spôsob   doručovania   zmení,   musí   takú   skutočnosť   bez   meškania   oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní   alebo   súd   obvineného   poučí.“.   Z   uvedeného   teda   vyplýva,   že   bolo   nielen povinnosťou, ale aj záujmom samotného sťažovateľa, aby okresnému súdu včas oznámil adresu na doručovanie mu písomností.

V   uvedených   súvislostiach   ústavný   súd   (aj   vzhľadom   na   obrannú   argumentáciu okresného súdu, pozn.) tiež poukazuje aj na svoje zistenia, ktoré z objektívnych dôvodov síce nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu (preto ich ani neuvádza v bode 3 tohto rozhodnutia, pozn.), avšak na dokreslenie celkového stavu skúmaného konania na tomto mieste uvádza, že z celkového počtu 49 konaných pojednávaní boli celkovo 4 pojednávania (19. marec 1998, 28. september 1999, 13. júl 2000 a 18. február 2003) zmarené z dôvodu prekážky na strane samotného okresného súdu, okrem toho z dôvodu na strane okresného súdu, a to či už kvôli práceneschopnosti zákonného sudcu alebo iného člena senátu alebo z dôvodu   školenia   zákonného   sudcu   a   pod.,   bolo   zrušených   celkovo   10   termínov už nariadených   pojednávaní   ešte   pred   ich   konaním   (boli   zrušené   pojednávania nariadené na 15.   december   1998,   15.   jún   2000,   24.   august   2000,   5.   október   2000, 28. november 2000, 25. január 2001, 8. november 2005, 29. november 2001, 20. september 2011 a 10. máj 2012).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatoval, že v takej pre sťažovateľa významnej veci, akou je trestnoprávne konanie, okresný   súd   sčasti   svojou   nečinnosťou,   ale   najmä   neefektívnou   činnosťou   spôsobil neúmerné predĺženie skúmaného konania.

Ústavný súd sa nestotožňuje s obrannou argumentáciou okresného súdu, podľa ktorej „... Okresný súd Trnava nie je zodpovedný za vznik prieťahov v tomto konaní“, pretože ústavný súd v postupe okresného súdu v danej veci zistil opakovane sa vyskytujúce obdobia nečinnosti,   a   to   aj   napriek   už   proklamovanej   citlivosti   predmetného   konania   vedeného pod sp. zn. 7 T 248/96, a tiež zistil aj neefektívnu činnosť okresného súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu bol okresný súd nečinný v trvaní viac ako 6 mesiacov v   období   od   12.   júla   2005,   keď   odročil   pojednávanie   kvôli   nevykázanému   doručeniu predvolania pre spoluobžalovaného 1, do 24. januára 2006, keď nariadil vo veci ďalšie pojednávanie. Okrem   tohto,   aj napriek tomu, že v tom   čase trvalo konanie o obžalobe na sťažovateľa a spol. už takmer 10 rokov, bol okresný súd nečinný aj v čase od 12. apríla 2006,   keď   uznesením   vylúčil   vec   dvoch   spoluobžalovaných   na   samostatné   konanie, do 6. júla 2007, keď nariadil vo veci pojednávanie, t. j. viac ako 1 rok a 2 mesiace. Okresný súd bol tak v skúmanom konaní nečinný viac ako 1 rok a 8 mesiacov.

Okrem   uvedeného   však   okresný   súd   podľa   zistenia   ústavného   súdu   prispel k predĺženiu   skúmaného   trestného   konania   najmä   svojou   neefektívnou   a   nesústredenou činnosťou. Príkladom takéhoto neefektívneho postupu okresného súdu je napríklad jeho konanie v čase od 21. októbra   2008,   keď odročil   pojednávanie na neurčito,   a to kvôli neprítomnému sťažovateľovi, ktorý bol hospitalizovaný, pričom aj napriek tejto skutočnosti okresný súd bez náležitého zisťovania o možnosti sťažovateľa dostaviť sa na pojednávanie nariadil   23.   marca   2009   vo   veci   ďalšie   pojednávanie   na   12.   máj   2009,   ktoré   bolo, samozrejme,   opäť   kvôli   neprítomnosti   sťažovateľa   (ktorému   ani   nebolo   doručené predvolanie, pozn.), ako aj jedného z prísediacich odročené opäť bez predchádzajúceho zisťovania   okresného   súdu   na   24.   jún   2009,   ktoré   bolo   zrušené   na   žiadosť   obhajcu spoluobžalovaného   1,   a   nový   termín   bol   nariadený   na   22.   september   2009.   Toto pojednávanie bolo opäť kvôli neprítomnosti strán odročené na neurčito, pričom v súdnom spise nie sú žurnalizované žiadne doklady (doručenky) svedčiace o tom, že by okresný súd strany   na   toto   pojednávanie   aj   predvolal.   Uvedeným   postupom,   keď   okresný   súd bez náležitej   predprípravy   zameranej   na   zisťovanie   skutočností   relevantných   na   riadne uskutočnenie pojednávania a tieto iba bezhlavo nariaďoval, prispel k predĺženiu konania o viac ako 11 mesiacov.

Ďalším príkladom neefektívnej činnosti okresného súdu majúcej vplyv na celkovú dĺžku skúmaného konania je aj jeho postup od 15. apríla 2010, keď sa obhajca sťažovateľa vyjadril   k   sťažnosti   prokurátora   podanej   proti   uzneseniu   o   zastavení   trestného   stíhania, do 10. novembra 2010, keď bol z uvedeného dôvodu spis riadne predložený krajskému súdu, pričom v tomto medziobdobí okresný súd síce už 17. júna 2010 raz predložil spis krajskému   súdu,   avšak   ten   mu   bol   následne   vrátený   28.   júna   2010   ako   predčasne predložený,   preto   celé   toto   obdobie   možno   pripočítať   na   ťarchu   okresného   súdu, t. j. okresný súd uvedeným nesústredeným postupom prispel k predĺženiu konania o ďalších takmer 7 mesiacov.

Zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7 T 248/96 ústavný súd tiež zistil, že najmä   v   počiatočnom   štádiu   konania   sa   okresný   súd   viac-menej   zaoberal   iba vybavovaním   opakovaných   žiadostí   spoluobžalovaného   1   o   jeho   prepustenie   z   väzby, pričom v tejto súvislosti ústavný súd už aj v minulosti konštatoval, že táto rozhodovacia činnosť nie je konaním vo veci samej, preto nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, a teda konanie o týchto otázkach nemôže byť prekážkou na konanie vo veci samej, t. j. na konanie o vine a treste.

Ústavný súd tiež poznamenáva, že z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd síce vo veci   49-krát pojednával, avšak častokrát bez toho, aby pred nariadením   pojednávaní vykonal   náležité   šetrenie,   napr.   o   pobyte   sťažovateľa   a   spol.,   resp.   o   možnostiach ich obhajcov   a   tiež   členov   senátu,   pričom   podľa   §   247   ods.   5   Trestného   poriadku (pred 1. januárom   2006   podľa   §   198   ods.   3   pôvodného   Trestného   poriadku,   pozn.) „Pri nariadení   hlavného   pojednávania   urobí   predseda   senátu   všetky   opatrenia   potrebné na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné prejednať a rozhodnúť bez jeho odročenia.“. V dôsledku uvedeného postupu okresný súd následne pojednávania odročoval aj pre neprítomnosť sťažovateľa a spol., pričom paradoxne v prípade sťažovateľa napríklad okresný súd po jeho opakovanej neprítomnosti na pojednávaniach (13. apríl 1999, 24. máj 1999, 22. jún 1999 – sťažovateľ bol preukázateľne hospitalizovaný a 4. november 1999) rozhodol o jeho vzatí do väzby [podľa § 67 ods. 1 písm. c) pôvodného Trestného poriadku], avšak v prípade ostatných spoluobžalovaných, ktorí sa tiež na už označených pojednávaniach   nezúčastnili,   ako   aj   na   nasledujúcich   po   sebe   idúcich   pojednávaniach (1. február 2000, 24. február 2000, 30. marec 2000, 4. máj 2000, 15. marec 2001, 19. apríl 2001, 14. jún 2001), ktoré boli pre ich neprítomnosť odročované, okresný súd k takémuto kroku nepristúpil.

Napokon v súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu v skúmanom trestnom konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   T   248/96   sa   ústavný súd   nemohol   stotožniť ani s jeho obrannou argumentáciou, podľa ktorej okresný súd, uvedomiac si, že predmetné trestné stíhanie trvá už neúmerne dlhú dobu, toto trestné stíhanie síce 7. decembra 2009 zastavil, avšak v dôsledku zrušenia tohto rozhodnutia krajským súdom, okresný súd súc viazaný jeho právnym názorom „... musel vo veci ďalej konať“, ktoré konanie je však podľa okresného súdu v dôsledku uplynutia dlhšieho času (takmer 20 rokov) od spáchania skutku značne sťažené,   a   to   aj   vzhľadom   na „...   nespoluprácu   obžalovaných...“.   S   uvedenou argumentáciou sa ústavný súd nemôže stotožniť nielen vzhľadom na to, že k zastaveniu konania   okresný   súd   pristúpil   až   v   dôsledku   návrhu   sťažovateľovho   obhajcu (už na pojednávaní 12. mája 2009), ale aj vzhľadom na už uvedené zistenia o nedostatkoch samotného okresného súdu.

Z   ústavnoprávneho   hľadiska   je   potrebné   zdôrazniť,   že   s   ohľadom   na   uvedené okolnosti   prípadu   je   neakceptovateľné   a   ničím   neospravedlniteľné,   aby   súdne   konanie v trestnej veci nebolo ani po viac ako 16 rokoch trvania právoplatne skončené.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   T   248/96   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľovi   ústavný   súd v nadväznosti na zistenie porušenia jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 18 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu, najmä vzhľadom na predmet konania, ako aj na zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 3 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi (ktorý bol v čase rozhodovania ústavného súdu vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H., pozn.) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu,   v   celkovej   sume   489,06   €   vrátane   20   %   DPH   (právny   zástupca   sťažovateľa predložil osvedčenie platcu DPH).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 269,60 € vrátene režijného paušálu a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej   sume   137,98   €   vrátene   režijného   paušálu.   Sťažovateľovi   tak   vznikol   nárok na úhradu trov v celkovej sume 407,58 € a vrátane 20 % DPH v celkovej sume 489,10 €, avšak vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si túto úhradu uplatnil iba v sume 489,06 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto úhradu sťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013