znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 8/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. F., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou, s. r. o., K.,   vo veci porušenia základného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov a na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na súdne konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 6 T 34/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. F.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2010 osobne do podateľne doručená sťažnosť Ing. J. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia základného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov a na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na súdne konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 6 T 34/2005.

Zo sťažnosti   vyplýva, že na okresnom súde prebiehalo pod sp. zn. 6 T 34/2005 trestné konanie proti obžalovaným Mgr. J. N. a E. N. (ďalej len „obžalovaní“). Rozsudkom okresného súdu z 9. februára 2010 boli obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania trestného činu podvodu a odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom   na   skúšobnú   dobu   tri   roky.   Obžalovaným   bola   týmto   rozsudkom   uložená   aj povinnosť   spoločne   a nerozdielne   nahradiť   spôsobenú   škodu   sťažovateľovi   ako poškodenému,   a to   vo   výške   34   870,21   €.   Predmetné   konanie   je   tohto   času   v štádiu odvolacieho   konania   na   Krajskom   súde   v Košiciach,   keďže   tak   obžalovaní,   ako   aj sťažovateľ podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

Prípravné konanie spolu s konaním vedeným okresným súdom trvalo od roku 1999 až dosiaľ, teda viac ako 11 rokov. Okresný súd vyniesol rozsudok na dvadsiatom piatom hlavnom pojednávaní. Preto možno konštatovať, že okresný súd nekonal bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 T 34/2005, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a zaviazal okresný súd aj na náhradu trov konania vo výške 303,31 €.

Z rozsudku okresného súdu sp. zn. 6 T 34/2005 z 9. februára 2010 vyplýva, že ním boli obžalovaní uznaní vinnými z trestného činu podvodu v spolupáchateľstve, za čo im bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky. Boli tiež zaviazaní nahradiť škodu viacerým poškodeným vrátane sťažovateľa (vo výške 1 050 500 Sk).

Zo sťažnosti   sťažovateľa na postup okresného súdu   podanej 16. septembra 2010 vyplýva,   že   rozsudok   okresného   súdu   9.   februára   2010   bol   sťažovateľovi   doručený   až 19. júla 2010.

Z prípisu   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr   69/2010   z 1.   októbra   2010 adresovaného sťažovateľovi   v odpovedi   na jeho sťažnosť na prieťahy   v konaní vyplýva inter   alia,   že   rozsudok   okresného   súdu   z 9.   februára   2010   bol   sťažovateľovi   ako poškodenému doručený 19. júla 2010, pričom „V súčasnosti sa doručuje tento rozsudok poškodenému   p.   H.   a súčasne   sa   doručuje   odvolanie   obžalovaného   prokurátorovi a poškodeným.   Taktiež   odvolanie   poškodených   sa   súčasne   doručuje   obžalovanému, prokurátorovi a obhajcovi za účelom vyjadrenia.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 34/2005.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania   sťažovateľa   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde skončené 9. februára 2010 a rozsudok tohoto súdu bol sťažovateľovi doručený ešte 19. júla 2010. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním z 13. decembra 2010, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Treba ešte poznamenať, že hoci sťažovateľ podľa požadovaného znenia nálezu žiada vysloviť aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, v skutočnosti žiadne porušenie tohto práva z obsahového hľadiska nenamieta.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2011