znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 8/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne prerokoval návrh M. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. G., B., vo veci preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/05/09-K z 24. júna 2009 a takto

r o z h o d o l :

Návrh M. P. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. júla 2009 doručený   návrh   M.   P.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorým   sa   domáhal   preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/05/09-K z 24. júna 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu vyplynulo, že sťažovateľ mal už pri nástupe do verejnej funkcie člena Rady Slovenskej   televízie   zdravotné   problémy,   ktoré   vyústili   do   závažného   ochorenia,   ktoré vyžadovalo dlhšiu dobu práceneschopnosti. V tom období bola chorá aj jeho manželka, o ktorú   sa   staral,   čo   v   konečnom   dôsledku   vo   vzťahu   výboru   spôsobilo,   že   nepodal v zákonom určenej lehote príslušné oznámenie tomuto orgánu Národnej rady Slovenskej republiky. Túto skutočnosť oznámil výboru, ktorý však uvedené argumenty nezohľadnil, tak ako nezohľadnil ani skutočnosť, že je dôchodca a má nízky príjem, čo môže ochromiť náklady jeho domácnosti. Preto navrhol, aby ústavný súd nálezom:

„(...) zrušil v celom rozsahu rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/05/09-K zo dňa 24.6. 2009.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ navrhol zrušiť rozhodnutie výboru sp. zn. VP/05/09-K z 24. júna 2009 s odôvodnením, že oneskorené podanie priznania tomuto orgánu podľa príslušného zákona nepodal len zo zdravotných dôvodov.

Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 164/06 uviedol, že: „Esenciálnou náležitosťou   na preskúmanie rozhodnutia   výboru   podľa   čl.   10   ods.   2   ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., resp. § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde musí   byť   tvrdenie   navrhovateľa,   že   jeho   konanie   ako   verejného   funkcionára   nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, resp. svoje povinnosti uložené týmto zákonom neporušil.“

Pokiaľ   takéto   tvrdenie   v   návrhu   absentuje,   potom   návrh   neobsahuje   všetky predpísané zákonné náležitosti, ktoré zákon pre tento typ konania pred ústavným súdom vyžaduje.

Z   obsahu   podaného   návrhu   je   nepochybné,   že   navrhovateľ   priznáva   porušenie povinnosti   vyplývajúce   z   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona,   a   teda   netvrdí,   že   neporušil povinnosti vyplývajúce z toho zákona.

Navrhovateľ   tiež   netvrdí,   že   konaním   a   rozhodnutím   výboru   došlo   k   porušeniu zákona, naopak, sám uznáva, že výbor rozhodol podľa zákona.

Z ustanovení § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde jednoznačne vyplýva, že návrh v danom konaní o preskúmanie rozhodnutia výboru a zrušenie namietaného konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov – jedenásty oddiel druhej hlavy zákona o ústavnom súde – ústavný súd nemôže preskúmavať (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Ústavný súd preto návrh navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010