SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 8/07-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 122/2005 a Krajského súdu Žilina, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 19. decembra 2006 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 122/2005 a Krajského súdu Žilina (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 20. apríla 2005 podal okresnému súdu „satisfakčnú žalobu“. Okresný súd toto konanie prerušil uznesením č. k. 8 C 122/2005-19 z 20. septembra 2005. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal 28. septembra 2005. Ústavný súd zistil, že krajský súd vo veci sp. zn. 8 C 122/2005 rozhodol 30. marca 2007 tak, že rozhodnutie zrušil a vec bola vrátená okresnému súdu. Znamená to, že už odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu účastníkom konania sa v konaní môže ďalej pokračovať. Sťažovateľ upravil petit 2. novembra 2005 a 30. augusta 2006 požiadal predsedu okresného súdu o odstránenie prieťahov. Odpoveď predsedu okresného súdu prieťahy neodstránila a právna neistota sťažovateľa trvá.
V sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom s odôvodnením, že „- bude úspešný, - je plne invalidný a nemá možnosť zárobku, - majetkové pomery neumožňujú zaplatiť advokáta, advokáta zaplatí napokon Okresný súd Žilina, pretože evidentne porušuje práva sťažovateľa“. K žiadosti pripojil vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov, v ktorom uviedol, že je plne invalidný, nepoberá žiaden dôchodok a vlastní nehnuteľný majetok (2-izbový byt v Ž. a pozemok v obci V.), z ktorého mu neplynú žiadne príjmy a ponúkol ho na predaj. K vyhláseniu sťažovateľ priložil sprostredkovateľské zmluvy na predaj nehnuteľností a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, B., z 13. novembra 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. z 19. júna 2006 o odňatí výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v sume 4 670 Sk. Zároveň sťažovateľ uviedol, že jeho mesačné výdavky na bývanie predstavujú 3 000 Sk a výdavky na lieky 1 000 Sk.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť. Ústavný súd preto posúdil žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu. V prvom rade zisťoval osobné a majetkové pomery sťažovateľa. Dospel k záveru, že sťažovateľ nepreukázal, že jeho osobné a majetkové pomery mu nedovoľujú znášať náklady súvisiace s odmenou právneho zástupcu za poskytovanie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 129/06 z 23. augusta 2006 priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk, nálezom sp. zn. III. ÚS 141/06 z 3. novembra 2006 primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk a nálezom sp. zn. I. ÚS 248/06 zo 6. decembra 2006 primerané finančné zadosťučinenie 70 000 Sk. Sťažovateľ tiež v konaní vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 356/06 predložil kópiu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. júna 2006, ktorým priznal sťažovateľovi spravodlivé finančné zadosťučinenie v sume 4 800 EUR a 150 EUR ako náhradu trov konania.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd už neskúmal splnenie ďalšieho predpokladu pre ustanovenie právneho zástupcu.
Na základe uvedeného ústavný súd z predložených podkladov a zo skutočností, ktoré sú mu známe z vlastnej rozhodovacej činnosti (podľa § 121 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde), dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ mal do 20 dní od doručenia uznesenia č. k. II. ÚS 8/07-8 z 15. marca 2007 predložiť ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ak tak sťažovateľ neurobí, môže byť jeho sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ na uznesenie č. k. II. ÚS 8/07-8 z 15. marca 2007 zareagoval podaním doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2007, v ktorom uviedol:
„Ide o opakovanú vec, chybné rozhodovanie vychádzajúce z nepravdivých údajov. V minulosti som asi l0 x upozornil sudcov Ústavného súdu, že nemôžu vychádzať z tvrdení Okresného sudu BA II - JUDr. K., pretože táto chybne vyčíslila majetok sťažovateľa D. B.; z iba jej známych dôvodov priradila majetok sťažovateľovho menovca Ing. D. B. z R. a tento označila ako majetok sťažovateľa.
Sťažovateľ si váži Ústavný súd a nedovolil by si poslať súdu nepravdivé informácie o majetkových pomeroch, okrem iného je aj slušný človek s vysokým I. Q. čo znamená, že sťažovateľa hrubo uráža, keď ústavná sudkyňa sťažovateľa považuje za podvodníka. Sťažovateľ z dôvodu uvádzania krivých údajov o jeho majetku a následného rozhodovania, ktoré je tým pádom chybné, zažaloval sudkyňu K., ústavných sudcov... Ak pani G. nezmení názor a neupraví konanie, zažaluje aj JUDr....
Minulá zostava Ústavného súdu príštila brutálne odmietanie, čím Ústavný súd porušoval základné práva D. B., čo potvrdil vyšší súd ako Ústavný súd SR, potvrdil to Európsky sud pre ľudské práva v rozsudkoch č. 46844/99 a č. 57678/00, ktoré bývalí sudcovia a niektorí súčasní z minulého zoskupenia nerešpektovali, a čelia žalobám o ochranu osobnosti.
Žiadam odstrániť amatérske výčiny sudkyne a o opravu uznesenia, nakoľko som bez príjmov a som iba v dlhoch od mája 2006, mám majetok iba na príťaž a som plne a trvalo invalidný. Neželám si, aby mi odpovedal JUDr.... spôsobom, že odmieta túto sťažnosť, lebo nespĺňa podmienky ústavnej sťažnosti!
Sťažovateľ nemá peniaze na zaplatenie - prenajatie advokáta na konanie pred Ústavným súdom v konaní II. ÚS 8/07-8.
V prípade nerešpektovania skutočného stavu, ale rozhodovania z nepravdivých tvrdení JUDr. K., podá sťažovateľ sťažnosť Európskemu súdu. Ústavný súd poruší ústavné práva a základné ľudské právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 a podľa čl. 13 právo na účinný opravný prostriedok, konanie sudkyne G. bude považované za svojvoľné a zaujaté, presne také ako konala v predchádzajúcom období za predsedníctva J. M.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd vzhľadom na to, že si sťažovateľ neustanovil po určenej lehote právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, čím nesplnil zákonom o ústavnom súde ustanovenú podmienku (náležitosť) konania, odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. mája 2007