znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 8/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 122/2005 a Krajského súdu Žilina, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 19. decembra 2006   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 122/2005 a Krajského súdu Žilina (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 20. apríla 2005 podal okresnému súdu „satisfakčnú žalobu“. Okresný súd toto konanie prerušil uznesením č. k. 8 C 122/2005-19 z 20. septembra 2005. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal 28. septembra 2005. Ústavný súd zistil, že krajský súd vo veci sp. zn. 8 C 122/2005 rozhodol 30. marca 2007 tak, že   rozhodnutie   zrušil   a vec   bola   vrátená   okresnému   súdu.   Znamená   to,   že   už   odo   dňa doručenia   rozhodnutia   krajského   súdu   účastníkom   konania   sa   v konaní   môže   ďalej pokračovať.   Sťažovateľ   upravil   petit   2.   novembra   2005   a 30.   augusta   2006   požiadal predsedu   okresného   súdu   o odstránenie   prieťahov.   Odpoveď   predsedu   okresného   súdu prieťahy neodstránila a právna neistota sťažovateľa trvá.

V sťažnosti   sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom s odôvodnením, že „- bude úspešný, - je plne invalidný a nemá možnosť zárobku,   -   majetkové   pomery   neumožňujú   zaplatiť   advokáta,   advokáta   zaplatí   napokon Okresný   súd   Žilina,   pretože   evidentne   porušuje   práva   sťažovateľa“. K žiadosti   pripojil vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov,   v ktorom   uviedol,   že   je plne invalidný,   nepoberá   žiaden   dôchodok   a vlastní nehnuteľný majetok (2-izbový byt v Ž. a pozemok v obci V.), z ktorého mu neplynú žiadne príjmy   a ponúkol   ho   na   predaj.   K vyhláseniu   sťažovateľ   priložil   sprostredkovateľské zmluvy na predaj nehnuteľností a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, B., z 13.   novembra   2006,   ktorým   bolo   zrušené   rozhodnutie   Úradu   práce,   sociálnych   vecí a rodiny v B. z 19. júna 2006 o odňatí výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v   sume   4   670   Sk.   Zároveň   sťažovateľ   uviedol,   že   jeho   mesačné   výdavky   na   bývanie predstavujú 3 000 Sk a výdavky na lieky 1 000 Sk.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 30 a §   138   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   môže   ústavný   súd ustanoviť   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe   právneho   zástupcu,   advokáta,   ak   taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku   na ochranu   ústavnosti.   Tieto   tri   predpoklady   na ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť. Ústavný   súd   preto   posúdil   žiadosť   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu. V prvom   rade   zisťoval   osobné   a majetkové   pomery   sťažovateľa.   Dospel   k záveru,   že sťažovateľ nepreukázal, že jeho osobné a majetkové pomery mu nedovoľujú znášať náklady súvisiace   s odmenou   právneho   zástupcu   za   poskytovanie   právnej   pomoci   v konaní pred ústavným súdom. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   III.   ÚS   129/06   z 23.   augusta   2006   priznal   sťažovateľovi primerané   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk,   nálezom   sp.   zn.   III.   ÚS   141/06 z 3. novembra   2006   primerané   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   a nálezom   sp.   zn. I. ÚS 248/06   zo   6.   decembra   2006   primerané   finančné   zadosťučinenie   70   000   Sk. Sťažovateľ tiež v konaní vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 356/06 predložil kópiu   rozsudku   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   z 27.   júna   2006,   ktorým   priznal sťažovateľovi   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   v sume   4   800   EUR   a 150   EUR   ako náhradu trov konania.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   už   neskúmal   splnenie   ďalšieho predpokladu pre ustanovenie právneho zástupcu.

Na základe uvedeného ústavný súd z predložených podkladov a zo skutočností, ktoré sú mu známe z vlastnej rozhodovacej činnosti (podľa § 121 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom   súde),   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   nie   sú   splnené   podmienky   na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ mal do 20 dní od doručenia uznesenia č. k. II. ÚS 8/07-8 z 15. marca 2007 predložiť ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ak tak sťažovateľ neurobí, môže byť jeho sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na uznesenie č. k. II. ÚS 8/07-8 z 15. marca 2007 zareagoval podaním doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2007, v ktorom uviedol:

Ide o opakovanú vec, chybné rozhodovanie vychádzajúce z nepravdivých údajov. V minulosti som asi l0 x upozornil sudcov Ústavného súdu, že nemôžu vychádzať z tvrdení   Okresného   sudu   BA   II   -   JUDr.   K.,   pretože   táto   chybne   vyčíslila   majetok sťažovateľa D. B.; z iba jej známych dôvodov priradila majetok sťažovateľovho menovca Ing. D. B. z R. a tento označila ako majetok sťažovateľa.

Sťažovateľ si váži Ústavný súd a nedovolil by si poslať súdu nepravdivé informácie o majetkových pomeroch, okrem iného je aj slušný človek s vysokým I. Q. čo znamená, že sťažovateľa hrubo uráža, keď ústavná sudkyňa sťažovateľa považuje za podvodníka. Sťažovateľ   z   dôvodu   uvádzania   krivých   údajov   o   jeho   majetku   a   následného rozhodovania, ktoré je tým pádom chybné, zažaloval sudkyňu K., ústavných sudcov... Ak pani G. nezmení názor a neupraví konanie, zažaluje aj JUDr....

Minulá   zostava   Ústavného   súdu   príštila   brutálne   odmietanie,   čím   Ústavný   súd porušoval základné práva D. B., čo potvrdil vyšší súd ako Ústavný súd SR, potvrdil to Európsky   sud   pre   ľudské   práva   v   rozsudkoch   č.   46844/99   a   č.   57678/00,   ktoré   bývalí sudcovia   a   niektorí   súčasní   z   minulého   zoskupenia   nerešpektovali,   a   čelia   žalobám o ochranu osobnosti.

Žiadam odstrániť amatérske výčiny sudkyne a o opravu uznesenia, nakoľko som bez príjmov a som iba v dlhoch od mája 2006, mám majetok iba na príťaž a som plne a trvalo invalidný. Neželám si, aby mi odpovedal JUDr.... spôsobom, že odmieta túto sťažnosť, lebo nespĺňa podmienky ústavnej sťažnosti!

Sťažovateľ   nemá   peniaze   na   zaplatenie   -   prenajatie   advokáta   na   konanie   pred Ústavným súdom v konaní II. ÚS 8/07-8.

V   prípade   nerešpektovania   skutočného   stavu,   ale   rozhodovania   z   nepravdivých tvrdení JUDr. K., podá sťažovateľ sťažnosť Európskemu súdu. Ústavný súd poruší ústavné práva a základné ľudské právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 a podľa čl. 13 právo na účinný opravný prostriedok, konanie sudkyne G. bude považované za svojvoľné a zaujaté, presne také ako konala v predchádzajúcom období za predsedníctva J. M.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vzhľadom na to, že si sťažovateľ neustanovil po určenej lehote právneho zástupcu   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   čím   nesplnil   zákonom o ústavnom   súde   ustanovenú   podmienku   (náležitosť)   konania,   odmietol   sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007