znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 8/06-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. E. H., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. B., so sídlom B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného   paktu   o občianskych   a politických   právach   postupom   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   T.,   Odboru   skráteného vyšetrovania   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   T.   a Obvodného   oddelenia Policajného zboru B. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. E. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2005   doručená   sťažnosť   PhDr.   E.   H.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. M. B., so sídlom B., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a práva podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu   o občianskych   a politických   právach   (ďalej   len   „Medzinárodný   pakt“)   postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. (ďalej len „ÚJKP   OR   PZ“),   Odboru   skráteného   vyšetrovania   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru T. (ďalej len „OSV OR PZ“) a Obvodného oddelenia Policajného zboru B. (ďalej len „OO PZ“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola 18. mája 2005 zatknutá a eskortovaná na OO   PZ,   kde   s ňou   bol   spísaný   úradný   záznam.   Z úradného   záznamu   vyplynulo,   že „menovanú osobu hľadá OSV T. – menovaná je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu   krivého   obvinenia,   pričom   nepreberá   predvolania   k výsluchu“.   Službukonajúci príslušník najprv sťažovateľku informoval, že bola zatknutá podľa § 69 Trestného poriadku. Neskôr sa ukázalo, že príkaz na zatknutie sťažovateľky nebol vydaný. Pri ďalšom zisťovaní vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ v telefonickom rozhovore tvrdil, že na zadržanie sťažovateľky má písomný súhlas prokurátora Okresnej prokuratúry v T. Na základe tejto informácie bola sťažovateľka naďalej zadržiavaná. Na OO PZ sa neskôr dostavili príslušníci OSV OR PZ, ktorí   mali   zabezpečiť   prevoz   sťažovateľky   do   T.   Neskôr   sa   ukázalo,   že   príslušníci OSV OR PZ nemali k dispozícii ani príkaz na zatknutie sťažovateľky, ani písomný súhlas príslušného prokurátora na zadržanie. Následne bola sťažovateľka prepustená na slobodu. Z úradného záznamu o predvedení sťažovateľky vyplýva, že jediným dôvodom policajného zákroku voči sťažovateľke bola skutočnosť, že sťažovateľka je od 27. januára 2005 vedená v evidencii hľadaných osôb.

Dňa 20. mája 2005 sťažovateľka podala podnet na prešetrenie zákonnosti postupu príslušníkov Policajného zboru Úradu   inšpekčnej služby Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“). Dňa 28. júna 2005 bolo právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   doručené   uznesenie   policajného   orgánu   úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-195/IBA-PO-05 z 21. júna 2005, v zmysle ktorého bola vec odovzdaná na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v B., keďže podľa jeho názoru nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 159 ods. 2 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Sťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu   30.   júna 2005 sťažnosť.   Dňa 29.   septembra   2005   bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky   doručené   uznesenie   prokurátora   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry B. sp. zn. OPn   7257/05   z 12.   septembra   2005,   ktorým   prokurátor   zamietol   sťažnosť sťažovateľky.

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľka podala 25. mája 2005 podnet Okresnej prokuratúre T. vo veci preskúmania zákonnosti postupu príslušníkov Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. (ďalej len „ORPZ“). Právny zástupca sťažovateľky bol listom okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry T. z 15. júna 2005 sp. zn. Pv 1028/2004 upovedomený o spôsobe vybavenia jej podnetu. Okresná prokurátorka v tomto liste okrem iného uviedla, že „... zo strany tunajšej prokuratúry nebol daný písomný súhlas na zadržanie PhDr. E. H.“, a na tomto základe konštatovala, že považuje postup vyšetrovateľa kpt. Mgr. J. K. „za nezákonný, keďže zavádzajúcim spôsobom informoval policajný orgán OO PZ (...) B. v tom smere, že má písomný súhlas prokurátora na zadržanie napriek tomu, že vedel, že písomný súhlas   udelený   nebol...“. Okresná   prokurátorka   zároveň   v liste   uviedla,   že   na   činnosť vyšetrovateľa upozorní riaditeľa ORPZ za účelom vykonania potrebných opatrení.

Listom z 28. júna 2005 požiadal právny zástupca sťažovateľky okresnú prokurátorku o oznámenie, aké opatrenia vykonal riaditeľ ORPZ voči vyšetrovateľovi Mgr. J. K. Na tento list odpovedala okresná prokurátorka listom zo 7. júla 2005, v ktorom uviedla, že sa jej nepodarilo zistiť, aké opatrenia vykonal riaditeľ KRPZ voči vyšetrovateľovi Mgr. J. K., a odporučila právnemu zástupcovi sťažovateľky, aby sa obrátil priamo na riaditeľa ORPZ.

Dňa   30.   júna   2005   podala   sťažovateľka   opakovaný   podnet   v predmetnej   veci Krajskej prokuratúre v N. Dňa 30. augusta 2005 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené   z Krajskej   prokuratúry   v N.   upovedomenie   o vybavení   opakovaného   podnetu označené ako „PhDr. E. H. – trestné konanie“ č. k. 2 Kpt 829/05-16, v zmysle ktorého bol podnet odstúpený úradu inšpekčnej služby. Dňa 14. októbra 2005 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené vyrozumenie úradu inšpekčnej služby vo veci odstúpeného podnetu, v ktorom sa konštatuje, že úrad inšpekčnej služby nie je príslušný vo veci konať, keďže dozor nad zachovávaním zákonnosti v trestnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa názoru sťažovateľky došlo postupom ÚJKP OR PZ, OSV OR PZ a OO PZ k porušeniu jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy   a práv podľa   čl.   5   ods.   1   a čl.   8 ods.   1 Dohovoru   a práva   podľa   čl.   17 ods.   1 Medzinárodného   paktu,   a preto   navrhuje,   aby ústavný   súd   prijal   jej   sťažnosť   na   ďalšie konanie a vo veci samej prijal tento nález:

«Okresné riaditeľstvo Policajného zboru T. vyhlásením pátrania po sťažovateľke dňa 27.   januára   2005   porušilo   základné   právo   sťažovateľky   na   nedotknuteľnosť   osoby a súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužitím údajov o svojej osobe podľa článku 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu pred svojvoľným zasahovaním do súkromného života podľa článku 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru T., Odbor skráteného vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. a Obvodné oddelenie   Policajného   zboru   B.   svojím   postupom   dňa   18. mája   2005   pri   zadržaní a obmedzení osobnej slobody sťažovateľky porušili základné právo sťažovateľky na osobnú slobodu   podľa   článku   17   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   slobodu a osobnú bezpečnosť podľa článku 5 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 000 (slovom „päť miliónov slovenských korún“), ktoré sú Okresné riaditeľstvo Policajného zboru T. a Obvodné oddelenie Policajného zboru B. povinné spoločne a nerozdielne vyplatiť na účet sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru T. a Obvodné oddelenie Policajného zboru B.   sú   povinné   sťažovateľke   zaplatiť   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   zvýšenú   o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške na účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. M. B., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.».

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom alebo slobodou,   ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv vyhlásením pátrania po svojej osobe 27. januára 2005 ORPZ a postupom ÚJKZ ORPZ OSV, OR PZ a OO PZ pri jej zadržaní a obmedzení osobnej slobody 18. mája 2005.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   využila   na   ochranu   svojich   označených základných práv podnet a opakovaný podnet podľa § 31a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   zistil,   že   Okresná   prokuratúra   T.   na   podnet sťažovateľky   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   príslušníkov   ORPZ   z 25. mája   2005 reagovala 15. júna 2005 listom sp. zn. PV 1028/2004, v ktorom uviedla, že po preskúmaní veci postup vyšetrovateľa Mgr. J. K. považuje za nezákonný, pričom uviedla aj dôvody, ktoré ju k tomuto záveru viedli. Taktiež uviedla, že na nezákonnú činnosť vyšetrovateľa písomne   upozorní   riaditeľa   ORPZ   s tým,   aby   vykonal   opatrenia   v rámci   svojich kompetencií,   a taktiež   ho   písomne   upozorní,   aby   vyšetrovateľovi   uložil   bez   prieťahov rozhodnúť o námietke zaujatosti, ktorú sťažovateľka proti jeho osobe podala.

Na   základe   podnetu   sťažovateľky   doručeného   úradu   inšpekčnej služby (inšpekčnému odboru   úradu   inšpekčnej   služby)   21.   júna   2005   prijal   uznesenie sp. zn. ČVS: UIS-195/IBA-PO-05,   ktorým   odovzdal   podnet   sťažovateľky   na   preverenie zákonnosti   postupu   príslušníkov   Policajného   zboru   služobne   zaradených   na   OO PZ   na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v B., pretože nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 159 ods. 2 alebo ods. 3 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu využila sťažovateľka možnosť podania opravného prostriedku – sťažnosti, ktorú podala 29. júna 2005. Túto sťažnosť Vojenská obvodná prokuratúra B. uznesením z 12. septembra 2005 sp. zn. OPn 7257/05 zamietla, pretože dospela k záveru, že nie je dôvodná.

Sťažovateľka   podala   30.   júna   2005   opakovaný   podnet   – „žiadosť   o preskúmanie zákonnosti   vybavenia   podnetu   na   posúdenie   zákonnosti   postupu   príslušníkov   ORPZ Topoľčany   okresnou   prokurátorkou   Okresnej   prokuratúry   T.,   Pv   1028/2004“ Krajskej prokuratúre   v N.,   ktorá   bola   odstúpená   v časti   týkajúcej   sa   žiadosti   o preskúmanie zákonnosti postupu príslušníkov ORPZ, najmä vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Mgr. J. K. pri zaradení sťažovateľky do evidencie hľadaných osôb a pri obmedzení jej osobnej slobody 18. mája 2005 úradu inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ktorý   listom   z 10.   októbra   2005   Č. p. UIS-318-3/KOK-2005   sťažovateľke   odpovedal,   že zákonnosť   postupu   príslušníkov   ORPZ   bola   preskúmaná   dozorujúcou   prokurátorkou Okresnej   prokuratúry   v T.   a vzhľadom   na   túto   skutočnosť,   ako   aj   na   to,   že   dozor   nad zákonnosťou   príslušníkov   Policajného   zboru   v trestnom   konaní   vykonáva   v zmysle Trestného poriadku prokurátor, a nie úrad inšpekčnej služby, vojenský obvodný prokurátor a jeho námestník rozhodli, že vec treba založiť ad acta, pretože úrad inšpekčnej služby nie je príslušný vo veci konať.

Listom   z 24.   augusta   2005   Krajská   prokuratúra   v N.   reagovala   na   žiadosť sťažovateľky v časti týkajúcej sa preskúmania postupu prokurátorov Okresnej prokuratúry v T.,   pričom   uviedla,   že „okresná   prokurátorka   v T.   a ani   jej   podriadení   prokurátori nepochybili“. Súčasne však uviedla, že podozrenie z protiprávneho konania príslušníkov polície je, resp. bude predmetom konania na inom orgáne.

Vojenská   obvodná   prokuratúra   B.   12.   septembra   2005   sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu   policajného   orgánu   úradu   inšpekčnej   služby,   inšpekčného odboru, sp. zn. UIS-195/IBA-PO-05 z 21. júna 2005 zamietla argumentujúc tým, že nie je dôvodná.   Tento   svoj   záver   založila   na   tom,   že   zo   zadováženého   spisového   materiálu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že konkrétni príslušníci Policajného zboru   vykonávali   svoju   právomoc   spôsobom   odporujúcim   zákonu,   nesplnili   zákonnú povinnosť alebo prekročili právomoc v úmysle spôsobiť inému škodu, resp. zadovážiť inému neoprávnený prospech, čím by ich konanie vykazovalo znaky trestného činu.

Úrad   inšpekčnej   služby   opakovaný   podnet   odstúpený   mu   v časti   z Krajskej prokuratúry v N. založil ad acta, pretože nie je príslušný vo veci konať.

Na základe týchto skutočností je preukázané, že sťažovateľka na ochranu svojich označených   základných   práv   využila   právne   prostriedky,   ktoré   mala   k dispozícii   podľa osobitných   predpisov   (podnet   a opakovaný   podnet   podľa   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov,   sťažnosť   podľa   §   141   a nasl.   Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005).

Ústavný súd po preskúmaní postupu a spôsobu naloženia s právnymi prostriedkami, ktoré sťažovateľka využila na ochranu svojich základných práv, nezistil také skutočnosti, ktoré by zakladali vzájomnú príčinnú súvislosť s porušením označených základných práv a mohli byť dôvodom na vyslovenie ich porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Nespokojnosť sťažovateľky s vybavením jej právnych prostriedkov, ktoré na ochranu svojich práv využila, nezakladá sama osebe právomoc ústavného súdu vo veci konať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2006