znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 796/2014-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno, zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Komorovou, Advokátska kancelária, Kukučínova 20, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1 R 5/2014 a jeho uznesením z 10. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti Kúpele Brusno, a. s.,   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno (ďalej len „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 R 5/2014 a jeho uznesením z 10. októbra 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. októbra 2014.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k. 1 R 5/2014-622 z 10. októbra 2014 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie voči sťažovateľke, zároveň bolo začaté konkurzné konanie voči nej, bol vyhlásený konkurz na   jej   majetok,   bol   ustanovený   správca   konkurznej   podstaty   a   napokon   veritelia   boli vyzvaní prihlásiť svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Podľa poučenia uvedeného v závere uznesenia proti uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Podľa informácií sťažovateľky uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 16. októbra 2014, a preto právoplatnosť nadobudlo 17. októbra 2014.

Uvedenému uzneseniu predchádzalo skoršie uznesenie okresného súdu zo 7. apríla 2014, ktorým bolo začaté reštrukturalizačné konanie. Následným uznesením zo 6. mája 2014 bola reštrukturalizácia povolená.

Podľa   názoru   sťažovateľky   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   1   R   5/2014-622 z 10. októbra 2014 sa závažným spôsobom zasiahlo do jej základných práv, pričom toto uznesenie   je   arbitrárne,   vnútorne   nekonzistentné   a   nelogické,   čo   zakladá   jeho nepreskúmateľnosť.   Zásahom   do   práva   sťažovateľky   na   súdnu   ochranu,   resp. na spravodlivý proces je aj poučenie o neprípustnosti odvolania.

V   súvislosti   s   otázkou   prípustnosti   odvolania   vychádza   sťažovateľka   z   toho,   že Občiansky   súdny   poriadok   v   zásade   pripúšťa   odvolanie   voči   všetkým   rozhodnutiam prvostupňových   súdov   s   výnimkou   taxatívne   vymedzených   rozhodnutí,   voči   ktorým odvolanie   nie   je   prípustné.   Naproti   tomu   zákon   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) vychádza z opačného princípu, keď pripúšťa odvolanie iba voči rozhodnutiam výslovne vymedzeným týmto zákonom.

Zákon   o   konkurze   ako   lex   specialis   upravuje   tak   materiálne,   ako   aj   procesné konkurzné   právo.   Napriek   tomu   neobsahuje   komplexnú   úpravu   konkurzného   procesu, a preto v § 196 ustanovuje primerané subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis, ak zákon o konkurze neustanovuje inak.

V zmysle ustanovenia § 204 ods. 2 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku ak rozhodnutie   neobsahuje   poučenie   o   lehote   na   podanie   odvolania,   alebo   ak   obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Keďže   uznesením   okresného   súdu   dochádza   k   zásadnému   zásahu   do   práv sťažovateľky,   ako   aj   všetkých   účastníkov   reštrukturalizačného   konania,   neprípustnosť odvolania voči takémuto uzneseniu by predstavovala podľa názoru sťažovateľky zásadné porušenie jej práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces v rozpore s ústavou a medzinárodnými   dohodami   o   ochrane   ľudských   práv.   Preto   treba   odvolanie   v   zásade považovať za prípustné vtedy, ak by jeho nepripustenie mohlo znamenať porušenie práva na súdnu ochranu.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   uznesenie   okresného   súdu   obsahovalo   poučenie o neprípustnosti   odvolania,   je   sťažovateľka   toho   názoru,   že   túto   skutočnosť   je   možné považovať za dôvod osobitného zreteľa hodný v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v prípade, že by ústavný súd usúdil, že sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

Neprípustnosť odvolania proti uzneseniu o zastavení reštrukturalizačného konania, resp. o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu je jednoznačne nutné považovať za porušenie čl. 48 ústavy, pretože sťažovateľka nemá možnosť brániť sa proti nesprávnemu rozhodnutiu súdu.

V ďalšej časti sťažnosti sú veľmi podrobne uvedené námietky voči rozhodujúcim záverom uznesenia okresného súdu.

Sťažovateľka žiada vydať nález v tomto znení:„Základné práva Sťažovateľa Kúpele Brusno, a. s.(...), na súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy(...) a právo na spravodlivé súdne konanie v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 1R/5/2014 zo dňa 10.10.2014 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica   sp. zn.: 1R/5/2014 zo dňa 10.10.2014 Ústavný súd zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Okresný súd je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.“

Napokon   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   dočasným   opatrením   odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uvedenému uzneseniu okresného súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu č. k. 1 R 5/2014-622 z 10. októbra 2014 odvolanie. To znamená, že v danom štádiu konania právomoc posudzovať namietané porušenie práv sťažovateľky má Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2014