SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 794/2014-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátka s. r. o.,Národná 17, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 (pôvodne vedenompod sp. zn. 14 C 87/2010) a takto
r o z h o d o l :
Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva slobôd a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnavav konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 p o r u š e n é n e b o l o.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 794/2014-8 z 13. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľačl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 [pôvodne vedenom pod sp. zn.14 C 87/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].
Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:„(...) Dňa 7. 8. 2010 som podal žalobu na Okresný súd v Trnave, proti odporcovi Generali Slovensko, poisťovňa, a. s. o zaplatenie 132.336,32 €. Toto konanie sa vedie na Okresnom súde v Trnave pod č. k. 14C 123/2011.
Od podania návrhu dňa 7. 8. 2010 do dnešného dňa (viac ako 3,5 roka) súd vo veci právoplatne nerozhodol.
Súd vo veci vytýčil pojednávania na deň: 9. 12. 2011, 1. 2. 2012, 7. 3. 2012, 4. 5. 2012, 4. 1. 2012, 19. 9. 2012 a 7. 11. 2012, avšak aj napriek 7 vytýčeným pojednávaniam, súd do dnešného dňa právoplatne nerozhodol.
(...) Okresný súd Trnava porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave,
. k. 14C 123/2011, nakoľko súdne konanie prebieha už viac ako tri roky a do dnešného dňa súd právoplatne nerozhodol napriek vysokej hodnote sporu. (...)
Ústavný súd by(...) mal zohľadniť(...) zohľadniť tri základné kritériá:
(1) faktická a právna zložitosť veci (2) postup účastníka súdneho konania (3) postup príslušného súdu (1) Predmetom konania je zaplatenie sumy 132.336,32 € na základe riadne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktoré tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej činnosti okresných súdov a preto namietané konanie nie je možné považovať za skutkovo či právne zložité. (2) Ja sťažovateľ mám záujem na prejednaní mojej veci a o odročenie nariadeného pojednávania som nežiadal ani raz, pričom som súdu poskytoval všetku súčinnosť. (3) Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, aby stav právnej neistoty bol čo najskôr odstránený. Takáto povinnosť vyplýva z § 6 O. s. p., ktorý súdu prikazuje postupovať tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Mám za to, že súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.
(...) Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky(...) v konaní vo veci samej vyhovel mojej sťažnosti.
Mám za to, že v predmetnom konaní boli spôsobené prieťahy nečinnosťou súdu v období od 28. 2. 2012, čo predstavuje k dnešnému dňu takmer 2 roky.
Požadujem primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €(...) V zmysle § 50 ods. 3 zákona o Ústavnom súde zdôvodňujeme požadované primerané finančné zadosťučinenie takto:
Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre mňa - sťažovateľa vzhľadom na hodnotu sporu viac ako 132.000 €, vzhľadom na ochranu môjho dobrého mena a dobrej povesti, vzhľadom na môj vysoký vek (81 rokov!) a vzhľadom na moju súčasnú ekonomickú situáciu (som dôchodca) veľmi podstatný, žiadam priznať mi podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia mojich práv primerané finančné zadosťučinenie v nasledovnej výške: 5.000,- €
Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov konania a môjho právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených s uplatňovaním ochrany môjho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky v sume 340,90 €. (...)
Na základe hore uvedeného žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 56 zákona o ústavnom súde (38/1993 Z. z.) vydal takéto rozhodnutie:
Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Trnave postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 123/2011 porušené bolo. Okresnému súdu v Trnave prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 123/2011 konať bez zbytočných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc €), ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o.(...) vo výške 340,90 €.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, prípisom sp. zn. 1 SprV/880/2014z 18. decembra 2014 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniuokresného súdu z 9. januára 2015.
2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronologický prehľad úkonovvykonaných okresným súdom v napadnutom konaní a uviedla tieto relevantné skutočnosti: „(...) Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o plnenie z poistnej zmluvy, pričom je potrebné posudzovať viaceré skutkové i právne problémy a je potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie. (...)
Ako je z(...) obsahu spisu zrejmé, vzhľadom na to, že až po podaní návrhu, reagujúc na výzvu súdu, navrhovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, napriek tomu, že bol zastúpený právnym zástupcom a mohol tak urobiť už spolu s podaním návrhu, ako aj vzhľadom na to, že z dôvodu námietky miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, bolo potrebné o tejto námietke rozhodnúť Krajským súdom v Bratislave, vo veci sa začalo konať až 18.8.2011, kedy bol doručený spis tunajšiemu súdu po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave o tom, že na prejednanie veci je príslušný tunajší súd. Následne od decembra 2011, kedy bolo vo veci prvé pojednávanie, súd vo veci konal a vykonával dokazovanie celkovo na 9 pojednávaniach, približne s 2-mesačným odstupom, čo nie je prieťahom v konaní vzhľadom na množstvo vecí, ktoré sa v oddelení 14C nachádza, a ktoré bolo okrem tejto veci potrebné prejednať na pojednávaniach. Z týchto dôvodov považujem sťažnosť za nedôvodnú.
Z uvedeného je zrejmé že procesné úkony boli vo veci vykonávané v primeraných lehotách, bez prieťahov, vzhľadom na právnu i skutkovú zložitosť veci, ako i vzhľadom na nedostatočné obsadenie tunajšieho súdu sudcami a vyššími súdnymi úradníkmi, čo spôsobuje vysokú zaťaženosť sudcov a pracovníkov súdu.
Na záver uvádzam, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho prejednania veci. (...)“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniuokresného súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti:
„(...) Mám za to, že aj z vyjadrenia okresného súdu v predmetnej veci vyplýva, že moja sťažnosť je dôvodná, a to s poukazom na nasledovné:
Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 07. 06. 2010, do dnešného dňa uplynulo viac ako 4 a pol roka bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Je pravdou, že zákonný sudca v predmetnej veci nariadil viacero pojednávaní, avšak odstránenie stavu právnej neistoty nastane až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej, a preto samotné prejednávanie veci pred súdom bez meritórneho rozhodnutia nenapĺňa realizáciu ústavného práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Krajský súd v Trnave, vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 10. 2013, č. k. 11Co 120/2013 na str. 8 uviedol záväzný právny názor, v zmysle ktorého má okresný súd ďalej postupovať a nie tak odôvodnené tvrdenie okresného súdu o skutkovej a právnej zložitosti sporu, nakoľko táto už bola posúdená záväzným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave.
(...) Z chronológie úkonov okresného súdu vyplýva, že v napadnutom konaní bolo nariadených celkovo 9 pojednávaní, čo naznačuje, že okresný súd postupoval v konaní nesústredene a neefektívne, nerešpektoval ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho ani po viac ako 4 rokoch nie je ukončený ani len proces dokazovania.
Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov konania a môjho právneho zastúpenia(...) spolu 518,76 €
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, žiadame našej sťažnosti vyhovieť, pričom súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný15. apríla 2015) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súdepod sp. zn. 14 C 123/2011 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 87/2010):
Dňa 7. júna 2010 sťažovateľ podal na okresnom súde proti Generali Slovenskopoisťovňa, a. s. (ďalej len „odporca“), žalobný návrh na zaplatenie sumy 132 336,32 €s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 C 87/2010 a na rozhodnutie bolapridelená sudkyni Mgr. Andrei Tomašovičovej.
Dňa 13. septembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnehopoplatku za podaný návrh.
Dňa 1. októbra 2010 sťažovateľ požiadal okresný súd o oslobodenie od plateniasúdnych poplatkov.
Dňa 5. októbra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie potvrdeniao osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.
Dňa 5. novembra 2010 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o osobných,majetkových a zárobkových pomeroch.
Dňa 8. novembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 14 C 87/2010-57 sťažovateľovipriznal úplné oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 25. januára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. marec 2011. Dňa 28. februára 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobea ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní.
Dňa 2. marca 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na8. apríl 2011.
Dňa 9. marca 2011 okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len„OS Bratislava II“) z dôvodu miestnej nepríslušnosti.
Dňa 10. marca 2011 bolo pojednávanie určené na 8. apríl 2011 zrušené z dôvodupostúpenia spisu.
Dňa 11. marca 2011 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy sťažovateľa. Dňa 17. marca 2011 sťažovateľ namietol postúpenie veci OS Bratislava II.Dňa 3. mája 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o sťažovateľovom namietnutí postúpenia veci.
Dňa 17. mája 2011 krajský súd vec vrátil okresnému súdu bez rozhodnutia o miestnejpríslušnosti ako nedôvodne predloženú.
Dňa 27. júna 2011 okresný súd postúpil spis OS Bratislava II. Dňa 1. júla 2011 bol OS Bratislava II prijatý návrh na začatie konania a vec bolapridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Oľge Nižňanskej.
Dňa 6. júla 2011 bol OS Bratislava II predložený spis na rozhodnutieo sťažovateľovom namietnutí postúpenia veci Krajskému súdu v Bratislave.
Dňa 28. júla 2011 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14 NcC 36/2011-89rozhodol, že miestne príslušným vo veci konať je okresný súd.
Dňa 15. augusta 2011 bol OS Bratislava II postúpením vrátený spis okresnému súdu.Dna 18. augusta 2011 okresný súd potvrdil, že bol prijatý návrh na začatie konaniavo veci.
Dňa 13. septembra 2011 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy sťažovateľaa jeho žiadosť o nariadenie pojednávania v čo najkratšom možnom termíne.
Dňa 16. novembra 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľao nariadenie pojednávania v čo najkratšom možnom termíne a dôkazné návrhy.
Dňa 16. novembra 2011 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 9. december2011. Dňa 18. novembra 2011 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboruTrnava o predloženie vyšetrovacieho spisu uvedeného v dôkazných návrhoch sťažovateľa.Dňa 23. novembra 2011 bol okresnému súdu Okresným riaditeľstvom Policajnéhozboru Trnava predložený vyšetrovací spis.
Dňa 9. decembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na1. február 2012.
Dňa 22. decembra 2012 okresný súd predvolal svedkov na výsluch na 1. február2012. V rovnaký deň okresný súd požiadal Phoenix Zeppelin spol. s. r. o., o oznámenieskutočností dôležitých pre konanie v danej veci.
Dňa 2. januára 2012 Phoenix Zeppelin spol. s. r. o., reagovala na výzvu okresnéhosúdu.Dňa 1. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. marec2012.Dňa 2. februára 2012 okresný súd predvolal svedkov na výsluch na 7. marec 2012.Dňa 8. februára bolo okresnému súdu sťažovateľom doručené oznámenie adresysvedka.
Dňa 7. marca 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na4. máj 2012.
Dňa 15. marca 2012 okresný súd predvolal svedka na výsluch na 4. máj 2012.V rovnaký deň okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Kysucké NovéMesto o doručenie písomností na adresu predvolaného svedka a o prípadné zistenie novejadresy a doručenie na danú adresu.
Dňa 10. apríla 2012 Obvodné oddelenie Policajného zboru Kysucké Nové Mestookresnému súdu oznámilo doručenie zásielky.
Dňa 4. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. júl2012. Dňa 24. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa. Dňa 22. júna 2012 okresný súd zaslal odporcovi vyjadrenie sťažovateľa. V rovnakýdeň predvolal svedka na výsluch na 4. júl 2012 a vyzval sťažovateľa na zabezpečenie účastisvedka na pojednávaní 4. júla 2012.
Dňa 16. mája 2012 sa vo veci vyjadril odporca. Dňa 4. júla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na19. september 2012.
Dňa 19. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročenéna 7. november 2012.
Dňa 9. októbra 2012 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy a listinnédôkazy sťažovateľa.
Dňa 7. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naúčely vyhlásenia rozhodnutia na 28. november 2012.
Dňa 9. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov právnehozastúpenia a súvisiace doklady sťažovateľa.
Dňa 16. novembra 2012 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o zmenuhodiny termínu pojednávania.
Dňa 20. novembra 2012 okresný súd vyhovel žiadosť sťažovateľa a presunulpojednávanie na inú hodinu toho istého dňa (28. novembra 2012). Toho istého dňa zmenutermínu pojednávania okresný súd oznámil odporcovi.
Dňa 28. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie a bol vyhlásenýrozsudok č. k. 14 C 123/2011-192.
Dňa 30. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie náhrady trovkonania odporcu.
Dňa 12. decembra 2012 podal sťažovateľ proti rozsudku odvolanie. Dňa 5. marca 2013 okresný súd vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadrilk odvolaniu.
Dňa 21. marca 2013 okresný súd predložil krajskému súdu spis s opravnýmprostriedkom.
Dňa 31. októbra 2013 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 120/2013-237 rozsudokokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 10. decembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 3. februára 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. apríl 2014. Dňa 2. apríla 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na25. jún 2014.
Dňa 11. apríla 2014 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy sťažovateľa. Dňa 9. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 16. mája 2014 okresný súd predvolal dvoch svedkov na výsluch na 25. jún 2014.Dňa 29. mája 2014 okresný súd požiadal právneho zástupcu sťažovateľao zabezpečenie účasti svedka ⬛⬛⬛⬛ na pojednávanie, ktoré je určené na 25. jún2014, „nakoľko sa súdu vrátila závada v doručení od svedka s oznámením pošty: nedostatočná adresa“.
Dňa 16. júna 2014, ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok, doplnila konkretizoval skutočnosti vo vzťahu k jeho výpovedi.
Dňa 25. júna 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené„za účelom zváženia potreby doplnenia dokazovania nariadením znaleckého dokazovania na časovú hodnotu odcudzeného stroja“ na 3. október 2014.
Dňa 8. júla 2014 boli okresnému súdu doručené návrhy na procesný postup, dôkaznénávrhy a listinné doklady sťažovateľa.
Dňa 2. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2011-275 ustanovilznalca ⬛⬛⬛⬛, ktorého úlohou bolo určiť časovú hodnotu odcudzenéhostroja.
Dňa 3. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené naneurčito na realizáciu znaleckého dokazovania.
Dňa 7. novembra 2014 okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckéhoposudku.
Dňa 13. novembra 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporcu o zaslaniepríkazu na úhradu preddavkov na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.
Dňa 14. novembra 2014 okresný súd odoslal odporcovi príkaz na úhradu, ktorý nebolpripojený k uzneseniu č. k. 14 C 123/2011-275.
Dňa 27. novembra 2014 boli odporcom zložené preddavky na trovy spojenés podaním znaleckého posudku.
Dňa 5. februára 2015 okresný súd vyzval súdneho znalca na doručenievypracovaného znaleckého posudku alebo na oznámenie dôvodu, pre ktorý nebolo možnéznalecký posudok doručiť ani bezprostredne po uplynutí okresným súdom zadanej lehoty. Dňa 12. marca 2015 okresnému súdu telefonoval ustanovený znalec a oznámil, že„predmetný posudok nebolo možné vykonať v lehote určenej súdom, nakoľko je potrebná súčinnosť tretích osôb (predajcov) za účelom porovnania hodnoty oceňovaného stroja“.Znalec oznámil, že predpokladá odstránenie prekážok a vyhotovenie posudku do 25. marca2015. Dňa 27. marca 2015 súdny znalec vrátil okresnému súdu spisový materiál spolus vypracovaným znaleckým posudkom.
Dňa 8. apríla 2015 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2011-332 priznal znalcoviznalečné.
Dňa 9. apríla 2015 okresný súd vyzval sťažovateľa a odporcu na vyjadrenie sak doručenému znaleckému posudku v lehote 10 dní.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn.14 C 87/2010) „o zaplatenie 132.336,32 € s príslušenstvom“ dochádza k porušovaniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhočl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jehovec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovaniev napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie, pretože skutkovéposúdenie veci si vyžadovalo odborné poznatky, teda ani podľa názoru ústavného súduvo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia znaleckého dokazovania, čo si,samozrejme, vyžadovalo dlhší časový priestor na rozhodovanie, ako to je v skutkovojednoduchých veciach. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú,obzvlášť sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitnezohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomtokonaní k zbytočným prieťahom. Je skutočnosťou, že sťažovateľ podal námietku postúpeniaveci OS Bratislava II, avšak využitie možností daných procesnými predpismi nauplatňovanie a presadzovanie jeho práv nemožno kvalifikovať ako postup, ktoréhodôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01), aj keď si sťažovateľ muselbyť vedomý toho, že týmto dochádza k oddialeniu rozhodnutia vo veci samej.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, ženapadnuté konanie od rozhodnutia miestnej príslušnosti v predmetnej veci (28. júla 2011)do dnešného dňa trvalo takmer štyri roky, pričom vec sa v dôsledku odvolania nachádzalaosem mesiacov aj na krajskom súde, toto obdobie nemožno pričítať na vrub okresnémusúdu. Okrem uvedeného z prehľadu procesných úkonov opísaných v bode II tohto nálezuvyplýva, že okresný súd od ustálenia svojej miestnej príslušnosti konal vo veci v podstatepriebežne, pričom vykonal 10 pojednávaní. Ústavný súd pripúšťa, že v prvom štádiukonania (asi sedem mesiacov) neboli úkony okresného súdu vždy efektívne. Z judikatúryústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutneza následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 47/03 a v ňom odkaz napredchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). V okolnostiach danej veci krátkodobýneefektívny postup okresného súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, ževec nebola doteraz skončená, a preto tento prieťah nemožno ani považovať za príčinuneodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza v dôsledku trvaniatohto konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiskakomplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňomza porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, v čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Postup okresného súdu, aj keď v napadnutom konaní nebol vždy efektívny, zjavne sanevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočnéprieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťouústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.
4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súdsvojím rozhodnutím prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právnehozastúpenia.
V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základnéprávo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutiealebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súdemôže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primeranéfinančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie voveci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo, ktoréhoporušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojomrozhodovaní už nemusel zaoberať.
5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčastiuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel,nepripadalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal s návrhom sťažovateľa na náhradu trovkonania.
Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedenévo výroku tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015