SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 794/2014-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpeného   JUDr.   Magdou   Poliačikovou,   advokátka   s. r. o.,Národná 17, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38ods.   2 Listiny základných práv   a slobôd a práva   na prejednanie   záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 (pôvodne vedenompod sp. zn. 14 C 87/2010) a takto

r o z h o d o l :

Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva slobôd   a jeho   právo   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnavav konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 794/2014-8 z 13. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom   súde“) na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľačl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednaniezáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 [pôvodne vedenom pod sp. zn.14 C 87/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:„(...) Dňa 7. 8. 2010 som podal žalobu na Okresný súd v Trnave, proti odporcovi Generali Slovensko, poisťovňa, a. s. o zaplatenie 132.336,32 €. Toto konanie sa vedie na Okresnom súde v Trnave pod č. k. 14C 123/2011.

Od podania návrhu dňa 7. 8. 2010 do dnešného dňa (viac ako 3,5 roka) súd vo veci právoplatne nerozhodol.

Súd   vo   veci   vytýčil   pojednávania   na   deň:   9.   12.   2011,   1.   2.   2012,   7.   3.   2012, 4. 5. 2012,   4.   1.   2012,   19.   9.   2012   a   7.   11.   2012,   avšak   aj   napriek   7   vytýčeným pojednávaniam, súd do dnešného dňa právoplatne nerozhodol.

(...)   Okresný   súd   Trnava   porušil   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných   práv   a   slobôd   a   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave,

.   k.   14C   123/2011,   nakoľko   súdne   konanie   prebieha   už   viac   ako   tri   roky   a   do dnešného dňa súd právoplatne nerozhodol napriek vysokej hodnote sporu. (...)

Ústavný súd by(...) mal zohľadniť(...) zohľadniť tri základné kritériá:

(1) faktická a právna zložitosť veci (2) postup účastníka súdneho konania (3) postup príslušného súdu (1)   Predmetom   konania   je   zaplatenie   sumy   132.336,32   €   na   základe   riadne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktoré tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej činnosti okresných súdov a preto namietané konanie nie je možné považovať za skutkovo či právne zložité. (2) Ja sťažovateľ mám záujem na prejednaní mojej veci a o odročenie nariadeného pojednávania som nežiadal ani raz, pričom som súdu poskytoval všetku súčinnosť. (3) Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, aby stav právnej neistoty bol čo najskôr odstránený. Takáto povinnosť vyplýva z § 6 O. s. p., ktorý súdu prikazuje postupovať tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Mám za to, že súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.

(...) Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky(...) v konaní vo veci samej vyhovel mojej sťažnosti.

Mám za to,   že v   predmetnom konaní   boli spôsobené   prieťahy nečinnosťou súdu v období od 28. 2. 2012, čo predstavuje k dnešnému dňu takmer 2 roky.

Požadujem primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €(...) V zmysle § 50 ods.   3   zákona   o   Ústavnom   súde   zdôvodňujeme   požadované   primerané   finančné zadosťučinenie takto:

Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre mňa - sťažovateľa vzhľadom na hodnotu sporu viac ako 132.000 €, vzhľadom na ochranu môjho dobrého mena a dobrej povesti, vzhľadom na môj vysoký vek (81 rokov!) a vzhľadom na moju súčasnú ekonomickú situáciu (som   dôchodca)   veľmi   podstatný,   žiadam   priznať   mi   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia mojich práv primerané finančné zadosťučinenie v nasledovnej výške: 5.000,- €

Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov konania a   môjho   právneho   zastúpenia   v   rozsahu   procesných   úkonov,   ako   aj   ďalších   nákladov spojených s uplatňovaním ochrany môjho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky v sume 340,90 €. (...)

Na základe hore uvedeného žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 56 zákona o ústavnom súde (38/1993 Z. z.) vydal takéto rozhodnutie:

Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Trnave postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 123/2011 porušené bolo. Okresnému súdu v Trnave prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 123/2011 konať bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc €), ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Trnava   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa advokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o.(...) vo výške 340,90 €.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, prípisom sp. zn. 1 SprV/880/2014z 18. decembra 2014 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniuokresného súdu z 9. januára 2015.

2.1   Predsedníčka   okresného   súdu   popísala   chronologický   prehľad   úkonovvykonaných okresným súdom v napadnutom konaní a uviedla tieto relevantné skutočnosti: „(...) Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o plnenie z poistnej zmluvy, pričom je potrebné posudzovať viaceré skutkové i právne problémy a je potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie. (...)

Ako je z(...) obsahu spisu zrejmé, vzhľadom na to, že až po podaní návrhu, reagujúc na výzvu súdu, navrhovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, napriek tomu, že bol zastúpený právnym zástupcom a mohol tak urobiť už spolu s podaním návrhu, ako aj vzhľadom na to, že z dôvodu námietky miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, bolo potrebné o tejto námietke rozhodnúť Krajským súdom v Bratislave, vo veci sa začalo konať až   18.8.2011,   kedy   bol   doručený   spis   tunajšiemu   súdu   po   rozhodnutí   Krajského   súdu v Bratislave o tom, že na prejednanie veci je príslušný tunajší súd. Následne od decembra 2011, kedy bolo vo veci prvé pojednávanie, súd vo veci konal a vykonával dokazovanie celkovo   na   9   pojednávaniach,   približne   s   2-mesačným   odstupom,   čo   nie   je   prieťahom v konaní vzhľadom na množstvo vecí, ktoré sa v oddelení 14C nachádza, a ktoré bolo okrem tejto veci potrebné prejednať na pojednávaniach. Z týchto dôvodov považujem sťažnosť za nedôvodnú.

Z uvedeného je zrejmé že procesné úkony boli vo veci vykonávané v primeraných lehotách, bez prieťahov, vzhľadom na právnu i skutkovú zložitosť veci, ako i vzhľadom na nedostatočné   obsadenie   tunajšieho   súdu   sudcami   a   vyššími   súdnymi   úradníkmi,   čo spôsobuje vysokú zaťaženosť sudcov a pracovníkov súdu.

Na   záver   uvádzam,   že   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho prejednania veci. (...)“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniuokresného súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti:

„(...) Mám za to, že aj z vyjadrenia okresného súdu v predmetnej veci vyplýva, že moja sťažnosť je dôvodná, a to s poukazom na nasledovné:

Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 07. 06. 2010, do dnešného dňa uplynulo viac ako 4 a pol roka bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Je pravdou, že zákonný sudca v predmetnej veci nariadil viacero pojednávaní, avšak odstránenie stavu právnej neistoty nastane až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej,   a   preto   samotné   prejednávanie   veci   pred   súdom   bez   meritórneho   rozhodnutia nenapĺňa realizáciu ústavného práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Krajský súd v Trnave, vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 10. 2013, č. k. 11Co 120/2013 na str. 8 uviedol záväzný právny názor, v zmysle ktorého má okresný súd ďalej postupovať a nie tak odôvodnené tvrdenie okresného súdu o skutkovej a právnej zložitosti sporu, nakoľko táto už bola posúdená záväzným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave.

(...) Z chronológie úkonov okresného súdu vyplýva, že v napadnutom konaní bolo nariadených celkovo 9 pojednávaní, čo naznačuje, že okresný súd postupoval v konaní nesústredene a neefektívne, nerešpektoval ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho ani po viac ako 4 rokoch nie je ukončený ani len proces dokazovania.

Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov konania a môjho právneho zastúpenia(...) spolu 518,76 €

Vzhľadom   na   horeuvedené   skutočnosti,   žiadame   našej   sťažnosti   vyhovieť,   pričom súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38ods.   2   listiny   a práva   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný15. apríla 2015) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súdepod sp. zn. 14 C 123/2011 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 87/2010):

Dňa   7.   júna   2010   sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde   proti   Generali   Slovenskopoisťovňa, a. s. (ďalej len „odporca“), žalobný návrh na zaplatenie sumy 132 336,32 €s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 C 87/2010 a na rozhodnutie bolapridelená sudkyni Mgr. Andrei Tomašovičovej.

Dňa   13.   septembra   2010   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na zaplatenie   súdnehopoplatku za podaný návrh.

Dňa   1.   októbra   2010   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o oslobodenie   od   plateniasúdnych poplatkov.

Dňa   5.   októbra   2010   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   potvrdeniao osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa   5.   novembra   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   potvrdenie   o osobných,majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 8. novembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 14 C 87/2010-57 sťažovateľovipriznal úplné oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 25. januára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. marec 2011. Dňa 28. februára 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobea ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní.

Dňa 2. marca 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na8. apríl 2011.

Dňa 9. marca 2011 okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len„OS Bratislava II“) z dôvodu miestnej nepríslušnosti.

Dňa 10. marca 2011 bolo pojednávanie určené na 8. apríl 2011 zrušené z dôvodupostúpenia spisu.

Dňa 11. marca 2011 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy sťažovateľa. Dňa 17. marca 2011 sťažovateľ namietol postúpenie veci OS Bratislava II.Dňa 3. mája 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o sťažovateľovom namietnutí postúpenia veci.

Dňa 17. mája 2011 krajský súd vec vrátil okresnému súdu bez rozhodnutia o miestnejpríslušnosti ako nedôvodne predloženú.

Dňa 27. júna 2011 okresný súd postúpil spis OS Bratislava II. Dňa 1. júla 2011 bol OS Bratislava II prijatý návrh na začatie konania a vec bolapridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Oľge Nižňanskej.

Dňa   6.   júla   2011   bol   OS   Bratislava   II   predložený   spis   na   rozhodnutieo sťažovateľovom namietnutí postúpenia veci Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa 28. júla 2011 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14 NcC 36/2011-89rozhodol, že miestne príslušným vo veci konať je okresný súd.

Dňa 15. augusta 2011 bol OS Bratislava II postúpením vrátený spis okresnému súdu.Dna 18. augusta 2011 okresný súd potvrdil, že bol prijatý návrh na začatie konaniavo veci.

Dňa 13. septembra 2011 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy sťažovateľaa jeho žiadosť o nariadenie pojednávania v čo najkratšom možnom termíne.

Dňa   16.   novembra   2011   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľao nariadenie pojednávania v čo najkratšom možnom termíne a dôkazné návrhy.

Dňa 16. novembra 2011 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 9. december2011. Dňa 18. novembra 2011 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboruTrnava o predloženie vyšetrovacieho spisu uvedeného v dôkazných návrhoch sťažovateľa.Dňa 23. novembra 2011 bol okresnému súdu Okresným riaditeľstvom Policajnéhozboru Trnava predložený vyšetrovací spis.

Dňa   9.   decembra   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na1. február 2012.

Dňa 22. decembra 2012 okresný súd predvolal svedkov na výsluch na 1. február2012. V rovnaký deň okresný súd požiadal Phoenix Zeppelin spol. s. r. o., o oznámenieskutočností dôležitých pre konanie v danej veci.

Dňa 2. januára 2012 Phoenix Zeppelin spol. s. r. o., reagovala na výzvu okresnéhosúdu.Dňa 1. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. marec2012.Dňa 2. februára 2012 okresný súd predvolal svedkov na výsluch na 7. marec 2012.Dňa   8.   februára   bolo   okresnému   súdu   sťažovateľom   doručené   oznámenie   adresysvedka.

Dňa 7. marca 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na4. máj 2012.

Dňa 15. marca 2012 okresný súd predvolal svedka na výsluch na 4. máj 2012.V rovnaký deň okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Kysucké NovéMesto o doručenie písomností na adresu predvolaného svedka a o prípadné zistenie novejadresy a doručenie na danú adresu.

Dňa 10. apríla 2012 Obvodné oddelenie Policajného zboru Kysucké Nové Mestookresnému súdu oznámilo doručenie zásielky.

Dňa 4. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. júl2012. Dňa 24. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa. Dňa 22. júna 2012 okresný súd zaslal odporcovi vyjadrenie sťažovateľa. V rovnakýdeň predvolal svedka na výsluch na 4. júl 2012 a vyzval sťažovateľa na zabezpečenie účastisvedka na pojednávaní 4. júla 2012.

Dňa 16. mája 2012 sa vo veci vyjadril odporca. Dňa   4.   júla   2012   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na19. september 2012.

Dňa 19. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročenéna 7. november 2012.

Dňa   9.   októbra   2012   boli   okresnému   súdu   doručené   dôkazné   návrhy   a listinnédôkazy sťažovateľa.

Dňa 7. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naúčely vyhlásenia rozhodnutia na 28. november 2012.

Dňa 9. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov právnehozastúpenia a súvisiace doklady sťažovateľa.

Dňa 16. novembra 2012 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o zmenuhodiny termínu pojednávania.

Dňa   20.   novembra   2012   okresný   súd   vyhovel   žiadosť   sťažovateľa   a presunulpojednávanie na inú hodinu toho istého dňa (28. novembra 2012). Toho istého dňa zmenutermínu pojednávania okresný súd oznámil odporcovi.

Dňa   28.   novembra   2012   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie   a bol   vyhlásenýrozsudok č. k. 14 C 123/2011-192.

Dňa 30. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie náhrady trovkonania odporcu.

Dňa 12. decembra 2012 podal sťažovateľ proti rozsudku odvolanie. Dňa   5.   marca   2013   okresný   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   písomne   vyjadrilk odvolaniu.

Dňa   21.   marca   2013   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   s opravnýmprostriedkom.

Dňa 31. októbra 2013 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 120/2013-237 rozsudokokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 10. decembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 3. februára 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. apríl 2014. Dňa 2. apríla 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na25. jún 2014.

Dňa 11. apríla 2014 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy sťažovateľa. Dňa 9. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 16. mája 2014 okresný súd predvolal dvoch svedkov na výsluch na 25. jún 2014.Dňa   29.   mája   2014   okresný   súd   požiadal   právneho   zástupcu   sťažovateľao zabezpečenie účasti svedka ⬛⬛⬛⬛ na pojednávanie, ktoré je určené na 25. jún2014, „nakoľko   sa   súdu   vrátila   závada   v doručení   od   svedka   s oznámením   pošty: nedostatočná adresa“.

Dňa 16. júna 2014, ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok, doplnila konkretizoval skutočnosti vo vzťahu k jeho výpovedi.

Dňa   25.   júna   2014   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené„za účelom zváženia potreby doplnenia dokazovania nariadením znaleckého dokazovania na časovú hodnotu odcudzeného stroja“ na 3. október 2014.

Dňa 8. júla 2014 boli okresnému súdu doručené návrhy na procesný postup, dôkaznénávrhy a listinné doklady sťažovateľa.

Dňa 2. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2011-275 ustanovilznalca ⬛⬛⬛⬛, ktorého úlohou bolo určiť časovú hodnotu odcudzenéhostroja.

Dňa 3. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené naneurčito na realizáciu znaleckého dokazovania.

Dňa 7. novembra 2014 okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckéhoposudku.

Dňa 13. novembra 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporcu o zaslaniepríkazu na úhradu preddavkov na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 14. novembra 2014 okresný súd odoslal odporcovi príkaz na úhradu, ktorý nebolpripojený k uzneseniu č. k. 14 C 123/2011-275.

Dňa   27.   novembra   2014   boli   odporcom   zložené   preddavky   na   trovy   spojenés podaním znaleckého posudku.

Dňa   5.   februára   2015   okresný   súd   vyzval   súdneho   znalca   na   doručenievypracovaného znaleckého posudku alebo na oznámenie dôvodu, pre ktorý nebolo možnéznalecký posudok doručiť ani bezprostredne po uplynutí okresným súdom zadanej lehoty. Dňa 12. marca 2015 okresnému súdu telefonoval ustanovený znalec a oznámil, že„predmetný posudok nebolo možné vykonať v lehote určenej súdom, nakoľko je potrebná súčinnosť tretích osôb (predajcov) za účelom porovnania hodnoty oceňovaného stroja“.Znalec oznámil, že predpokladá odstránenie prekážok a vyhotovenie posudku do 25. marca2015. Dňa 27. marca 2015 súdny znalec vrátil okresnému súdu spisový materiál spolus vypracovaným znaleckým posudkom.

Dňa 8. apríla 2015 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2011-332 priznal znalcoviznalečné.

Dňa   9.   apríla   2015   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   a   odporcu   na vyjadrenie   sak doručenému znaleckému posudku v lehote 10 dní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   123/2011   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.14 C 87/2010) „o zaplatenie   132.336,32   €   s príslušenstvom“ dochádza   k porušovaniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhočl. 48   ods.   2   ústavy   a podľa   čl. 38   ods.   2   listiny   a práva   na prejednanie   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jehovec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovaniev napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie, pretože skutkovéposúdenie veci si vyžadovalo odborné poznatky, teda ani podľa názoru ústavného súduvo veci   nebolo   možné   rozhodnúť   bez   nariadenia   znaleckého   dokazovania,   čo   si,samozrejme,   vyžadovalo   dlhší   časový   priestor   na   rozhodovanie,   ako   to   je   v skutkovojednoduchých   veciach.   Po   právnej   stránke   možno   danú   vec   považovať   za   štandardnú,obzvlášť sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitnezohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomtokonaní k zbytočným prieťahom. Je skutočnosťou, že sťažovateľ podal námietku postúpeniaveci   OS   Bratislava   II,   avšak   využitie   možností   daných   procesnými   predpismi   nauplatňovanie   a presadzovanie   jeho   práv   nemožno   kvalifikovať   ako   postup,   ktoréhodôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01), aj keď si sťažovateľ muselbyť vedomý toho, že týmto dochádza k oddialeniu rozhodnutia vo veci samej.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a konštatuje,   ženapadnuté konanie od rozhodnutia miestnej príslušnosti v predmetnej veci (28. júla 2011)do dnešného dňa trvalo takmer štyri roky, pričom vec sa v dôsledku odvolania nachádzalaosem mesiacov aj na krajskom súde, toto obdobie nemožno pričítať na vrub okresnémusúdu. Okrem uvedeného z prehľadu procesných úkonov opísaných v bode II tohto nálezuvyplýva, že okresný súd od ustálenia svojej miestnej príslušnosti konal vo veci v podstatepriebežne,   pričom   vykonal   10   pojednávaní.   Ústavný   súd   pripúšťa,   že   v prvom   štádiukonania (asi sedem mesiacov) neboli úkony okresného súdu vždy efektívne. Z judikatúryústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutneza následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1   dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 47/03 a v ňom odkaz napredchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu).   V okolnostiach   danej   veci   krátkodobýneefektívny postup okresného súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, ževec   nebola   doteraz   skončená,   a preto   tento   prieťah   nemožno   ani   považovať   za   príčinuneodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza v dôsledku trvaniatohto konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiskakomplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňomza porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, v čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Postup okresného súdu, aj keď v napadnutom konaní nebol vždy efektívny, zjavne sanevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočnéprieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z   uvedených   dôvodov   a   v súlade   so   svojou   doterajšou   rozhodovacou   činnosťouústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súdsvojím   rozhodnutím   prikázal   krajskému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,a domáhal   sa   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a   trov   právnehozastúpenia.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základnéprávo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutiealebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súdemôže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primeranéfinančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie voveci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo, ktoréhoporušenie   sťažovateľ   namietal,   porušené   nebolo,   uvedenými   návrhmi   sa   pri   svojomrozhodovaní už nemusel zaoberať.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčastiuhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Keďže   sťažovateľ   v konaní   neuspel,nepripadalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal s návrhom sťažovateľa na náhradu trovkonania.

Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedenévo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015