znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 793/2014-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej   a   sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   P.   K., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mišíkom, Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., Prievozská 4B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Notárskej komory Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. DK 4/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta 2013   doručená   sťažnosť   JUDr.   P.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   podľa   čl.   127   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„ 1.   Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Notárskej komory Slovenskej republiky, v konaní vedenom, pod spis. zn. DK 4/2008 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi...   sa   priznáva finančné zadosťučinenie v sume   6 600   € (slovom, šesťtisícšesťsto eur)... 3. Notárska   komora   Slovenskej   republiky   je   povinná   uhradiť   JUDr.   P.   K.   trovy právneho zastúpenia...“

2. Z obsahu sťažnosti, ako aj príloh vyplýva, že sťažovateľ je notár a bol proti nemu v roku 2008 podaný disciplinárny návrh vedený pred Disciplinárnou komisiou Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárna komisia“ a „notárska komora“) pod sp. zn. DK 4/2008. Rozhodnutím disciplinárnej komisie z 29. mája 2009 bol sťažovateľ uznaný   za   vinného,   no   toto   rozhodnutie   bolo   rozsudkami   všeobecných   súdov k 27. septembru   2010   právoplatne   zrušené   a   vec   bola   disciplinárnej   komisii   vrátená   na ďalšie konanie. Tá však vo veci vôbec nekonala až do 8. februára 2013, keď sa konalo pojednávanie,   na   ktorom   navrhovateľ   vzal   disciplinárny   návrh   späť,   preto   disciplinárna komisia vyhlásila rozhodnutie o zastavení konania. K jeho doručeniu však došlo až 12. júla 2013. Sťažovateľ namieta postup disciplinárnej komisie za nesúladný so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

4. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).

III.

5.   Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva, že systém   ústavnej   ochrany základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7.   S ohľadom   na   námietky   sťažovateľa   a   predostretý skutkový   stav   je   potrebné ustáliť, že sťažovateľovi bol v čase prebiehajúceho konania pred disciplinárnou komisiou, resp.   do právoplatného skončenia veci pred disciplinárnou   komisiou primárne povolaný poskytnúť právnu ochranu (jeho právam) v jeho veci (namietaná nečinnosť disciplinárnej komisie) iný orgán verejnej moci (súdny orgán).

8. Podľa § 250t ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán   verejnej   správy   nekoná   bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným právnym   predpisom   tým,   že je v   konaní nečinný, môže   sa   domáhať,   aby   súd   vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

9.   Konanie pred   notárskou   komorou   (resp.   disciplinárnou   komisiou)   je konaním, v ktorom   disciplinárna   komisia   rozhoduje   o právach,   právom   chránených   záujmoch a povinnostiach   notára,   v sťažovateľovej   veci   rozhodovanie   o disciplinárnom   previnení, resp.   o uložení   sankcie   (disciplinárneho   opatrenia)   za   verejnoprávny   delikt.   Zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   323/1992   Zb.   o notároch   a notárskej   činnosti   (notársky poriadok)   v znení   neskorších   predpisov   podriadil   rozhodovanie   disciplinárnej   komisie o disciplinárnom opatrení pod súdnu kontrolu v rámci správneho súdnictva. Podľa § 93 ods. 3   notárskeho   poriadku   ten,   komu   bolo   uložené disciplinárne   opatrenie   podľa   §   93 ods. 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ; opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v ktorého obvode má notár sídlo. Z uvedeného vyplýva, že disciplinárna komisia notárskej komory má pri   rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia notárovi   postavenie orgánu verejnej správy. Niet legálneho dôvodu pre vylúčenie právomoci správneho súdnictva rozhodovať podľa § 250t OSP aj v prípade nečinnosti disciplinárnej komisie pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia.

10.   Pokiaľ   teda   všeobecne   záväzné   právne   predpisy   upravujú   právomoc   orgánu verejnej správy rozhodnúť o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (v tomto prípade právomoc disciplinárnej komisie notárskej   komory   rozhodovať   o uložení   disciplinárneho   opatrenia   notárovi   za   porušenie povinností vyplývajúcich notárovi primárne z notárskeho poriadku – porov. § 91 ods. 1 notárskeho   poriadku)   a pokiaľ   rovnako   existuje   zákonom   upravený   účinný   právny prostriedok   ochrany   práv   dotknutého   subjektu   (v   tomto   prípade   sťažovateľa)   v   prípade nečinnosti   príslušného   orgánu   verejnej   správy   (v   tomto   prípade   disciplinárnej   komisie) v tomto   konaní,   na   podanie   ktorého   je   dotknutý   subjekt   (v   tomto   prípade   sťažovateľ) aktívne legitimovaný a o ktorom konať a rozhodovať je oprávnený všeobecný súd (vo veci sťažovateľa   pôjde   o   existenciu   platného   a účinného   §   250t   a nasl.   OSP),   sťažovateľ   je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť takýto právny prostriedok ochrany svojich práv, a teda podať návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. OSP pred príslušným všeobecným súdom. V tomto smere ústavný súd, samozrejme,   pripomína   i právo   notára   (sťažovateľa)   podať   sťažnosť   ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 3 notárskeho poriadku.

11. Čo sa týka sťažovateľovho tvrdenia, že nie je možné podradiť rozhodovanie a právnu ochranu pred nečinnosťou disciplinárnej komisie notárskej komory pod správne súdnictvo, keďže ide o konanie trestného charakteru (sťažovateľ na tomto mieste vychádza z tzv.   Engelovských   kritérií   ustálených   primárne   pre   účely   interpretácie   pojmu   „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 dohovoru a aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva pre ustálenie odpovede na otázku aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda odpovede na otázku, či konanie   pred   orgánmi   zmluvného   štátu   je   alebo   nie   je   svojím   charakterom   trestným), ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   rozhodovania   disciplinárnej   komisie   a prípadného uloženia disciplinárneho opatrenia ide o správne trestanie, kde samotný notársky poriadok umožňuje   rozhodnutia   disciplinárnej   komisie   (a   rovnako   i postup   v zmysle   prípadnej nečinnosti) súdne preskúmať v rámci správneho súdnictva a nie je bez ďalšieho vylúčená aplikácia princípov vzťahujúcich sa na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (resp. konania,   ktoré   má   trestný   charakter),   o aplikovaní,   reflektovaní   alebo   nerešpektovaní ktorých   rozhodne   primárne   správny   súd   pri   rozhodovaní   o opravnom   prostriedku   proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie (príp.   návrhu na vyslovenie povinnosti disciplinárnej komisie vo veci konať a rozhodnúť v prípade nečinnosti disciplinárnej komisie).

12. Na základe uvedených záverov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

13. Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k právu na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je účelom uvedených práv odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania, čím treba rozumieť predovšetkým právoplatné skončenie (rozhodnutie) príslušného konania. Okamihom právoplatného skončenia určitého konania je právna neistota odstránená a účel uvedených práv naplnený. Ak je sťažnosť proti „inému zásahu“ (čl. 127 ods. 1 ústavy) v podobe zbytočných prieťahov podaná v čase, keď už bolo konanie, v ktorom k takýmto prieťahom malo dochádzať, právoplatne skončené, treba takú sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú (tak výslovne II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 104/03, vo výsledku zhodne aj I. ÚS 235/03, č. 352/2003 ZNaU, I. ÚS 6/03, I. ÚS 16/04, z posledného obdobia potom napríklad III. ÚS 557/2013 a IV. ÚS 307/2013).

14. Keďže   disciplinárne   konanie   proti   sťažovateľovi   bolo   právoplatne   skončené 13. júla 2013 a jeho sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 16. augusta 2013, teda približne mesiac po právoplatnom skončení konania, bolo by sťažnosť potrebné bez ohľadu na závery ústavného súdu týkajúce sa neprípustnosti sťažnosti v zmysle citovanej judikatúry považovať za zjavne neopodstatnenú, čo by odôvodňovalo jej odmietnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2014