znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 79/2010-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   T.   Š.,   D.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   I.   M.,   B.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/04 p o r u š i l   základné právo T. Š., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. T. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   T.   Š.   v sume   254,88 €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur a osemdesiatosem   centov)   na   účet   ustanoveného advokáta JUDr.   I.   M.,   B.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   254,88 €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri eur   a osemdesiatosem   centov)   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 79/2010-14   zo 16. februára   2010   prijal podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie časť sťažnosti T. Š., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. pod sp. zn. 5 C 9/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľke bol uvedeným uznesením ustanovený aj právny zástupca v konaní pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. I. M., B.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti najmä uviedla, že „... doručila 26. 6. 2003 na OS Bratislava I žalobný návrh proti odporcovi SR - Ministerstvo vnútra SR podľa zákona 58/69 Z. z....

7. 10. 2003 bol spis odoslaný na OS Žilina z dôvodu príslušnosti.

16. 12. 2003 NS SR uznesením rozhodol, že na prejednanie veci je príslušný OS Čadca, kde bol 23. 1. 2004 zaevidovaný...“.

Sťažovateľka ďalej popísala chronológiu úkonov v napadnutom konaní a poukázala „na skutočnosť, že porušovateľ ju už niekoľko rokov poškodzuje na právach...

Úkony súdu, ktoré za tie roky porušovateľ produkoval, neviedli k riešeniu veci v jej merite, pričom vôbec nejde o právne zložitú vec....

Sťažovateľka podala niekoľko sťažností na prieťahy v konaní. Porušovateľ pod Spr. 82/08 a Spr. 17/09 dat. 2. 6. 2009 sťažovateľke v odpovedi konštatuje prieťahy v konaní a ospravedlňuje sa....

Sťažovateľka sa domnieva, že jej právo... bolo porušené aj podľa čl. 48 ods. 2,... Ústavy SR, i podľa Dohovoru o LP a ZS - čl. 6 ods. 1....

Sťažovateľke Ústava SR i Dohovor zaručujú právo na to, aby bola vec prejednaná v primeranej lehote, pretože nie je ani fakticky, ani po právnej stránke zložitá. Toto jej právo je doloženým postupom porušovateľa už niekoľko rokov porušované....

Sťažovateľka   nemá   iné   prostriedky   ani   právne,   ani   opravné,   aby   prinútila porušovateľa riadne a účelne vo veci konať a vydať rozhodnutie, ktoré by sa týkalo merita veci....“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Čadca v 5C 9/2004 porušil základné právo T. Š. na prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 a... Ústavy SR, ako aj jej právo na prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (...),

2. Okresnému súdu v Čadci sa vo veci 5C 9/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov,

3.   T.   Š.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   250.000,-   Sk t.   j. 8 298,48 €..., ktoré je OS Čadca povinný vyplatiť na adresu sťažovateľky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu,

4. Okresný súd Čadca je povinný nahradiť T. Š. trovy konania a právneho zastúpenia podľa   platnej   vyhlášky   na   účet   právneho   zástupcu   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohoto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 383/2010 z 25. mája 2010 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 10. júna 2010.

2.1 Predseda okresného súdu uviedol vo veci tieto relevantné skutočnosti:„(...)Vec bola Okresnému súdu v Čadci doručená dňa 23. 1. 2004. Po preštudovaní spisového materiálu 5C 9/2004 konštatujem, že došlo k objektívnym prieťahom v konaní. Musím však poukázať na skutočnosť, že k prieťahom prispela samotná sťažovateľka, ktorá podala súdu neúplný návrh, ktorý nespĺňal náležitosti riadneho návrhu. Voči rozhodnutiam súdu podávala odvolanie, spis bolo potrebné predkladať na rozhodnutie nariadenému súdu, čo tiež prispelo k prieťahom v konaní.

Vo veci bolo rozhodnuté 30. 9. 2009. Rozsudok bol potvrdený rozhodnutím krajského súdu zo dňa 30. 3. 2010, spis bol vrátený tunajšiemu súdu 12. 5. 2010. (...)

Vo veci sťažnosti sťažovateľky netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedu okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

„(...)K   stručnému   vyjadreniu   Okresného   súdu   v   Čadci   zo   dňa   25.   05.   2010 uvádzame, že nie je z neho zrejmé, aké tzv. objektívne prieťahy v konaní má porušovateľ na mysli. S tvrdením, že sťažovateľka tiež prispela k prieťahom v konaní, a to tým že okrem neúplného návrhu podávala proti rozhodnutiam porušovateľa odvolania, nemožno zásadne súhlasiť.   Ústavný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   veľakrát   jednotne   konštatoval,   že neprimerané prieťahy v súdnom konaní sú spôsobené všeobecnými súdmi okrem ich zjavnej nečinnosti aj tým, ak všeobecný súd síce koná, ale jeho rozhodnutie musí byť, resp. bolo z rôznych dôvodov (nezákonnosť, zmätočnosť.. a pod.) vyšším súdom zrušené.

V danom prípade je zrejmé,   že sťažovateľka podala viackrát proti rozhodnutiam porušovateľa dôvodne opravný prostriedok, v dôsledku čoho boli napadnuté rozhodnutia zrušené. Teda nie sťažovateľka, ale práve porušovateľ spôsobil okrem nečinnosti svojim ďalším   konaním   prieťahy,   a   to   vydaním   rozhodnutí,   ktoré   boli   neskôr   vyšším   súdom zrušené.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, hodnotíme vyjadrenie porušovateľa iba ako formálnu a účelovú obranu proti predmetnej a podľa nášho názoru opodstatnenej sťažnosti.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 9/04:

Dňa 26. júna 2003 podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava I žalobný návrh na náhradu škody pre „nesprávny úradný postup“ proti Slovenskej republike–Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo vnútra“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 C 114/03.

Dňa 20. novembra 2003 bola vec „z dôvodu miestnej nepríslušnosti“ postúpená na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina.

Dňa 11. decembra 2003 bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej   aj   „najvyšší   súd“)   na   rozhodnutie   o miestnej   príslušnosti „z dôvodu   nesúhlasu s postúpením veci z Okresného súdu Bratislava I“.

Dňa 16. decembra 2003 najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 683/03 rozhodol, že miestne príslušným vo veci sťažovateľky je Okresný súd Čadca.

Dňa 23. januára 2004 bola vec postúpená na ďalšie konanie Okresnému súdu Čadca a bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 9/04.

Dňa 3. marca 2004 okresný súd uznesením č. k. 5 C 9/04-23 vyzval sťažovateľku na odstránenie vád jej podania.

Dňa 1. apríla 2004 sťažovateľka písomne reagovala na výzvu súdu, pričom požiadala „o vypočutie na dožiadanom súde v Bratislave“.

Dňa 13.   apríla 2004 súd   opakovane vyzval sťažovateľku, aby špecifikovala svoj návrh.Dňa 21. apríla 2004 sťažovateľka reagovala na opakovanú výzvu súdu.Dňa 5. mája 2004 súd uznesením č. k. 5 C 9/04-32 vyzval ministerstvo vnútra, aby zaujal stanovisko k návrhu.

Dňa 14. júna 2004 sa ministerstvo vnútra písomne vyjadrilo k návrhu.

Dňa 17. júna 2004 súd vyzval ministerstvo vnútra, aby sa vyjadrilo k „upravenému návrhu“ sťažovateľky.

Dňa   11.   augusta   2004 sťažovateľka   svojím   písomným   podaním   za   odporcu v napadnutom   konaní   označila   Slovenskú   republiku–Úrad...   (ďalej   aj   „úrad“   alebo „odporca“).   Okresný   súd   v ten   istý   deň   opätovne   vyzval   ministerstvo   vnútra,   aby   sa vyjadrilo k návrhu.

Dňa 29. septembra 2004 sa ministerstvo vnútra vyjadrilo k návrhu.Dňa   5.   októbra   2004 súd uznesením   č.   k.   5   C   9/04-45   vyzval   úrad,   aby   zaujal stanovisko k návrhu.

Dňa 24. novembra 2004 sťažovateľka doplnila svoj návrh.Dňa 6. decembra 2004 odporca požiadal o predĺženie lehoty určenej na vyjadrenie k návrhu.

Dňa 31. decembra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. apríl 2005.Dňa 24. februára 2005 sťažovateľka požiadala okresný súd o vypočutie dožiadaným súdom.

Dňa 23. marca 2005 bol termín pojednávania nariadeného na 26. apríl 2005 zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 12. júla 2005 okresný súd uznesením č. k. 5 C 9/04-59 podanie sťažovateľky odmietol.

Dňa 26. augusta 2005 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému uzneseniu okresného súdu a tohto dňa doplnila svoj návrh „na začatie konania zo dňa 23. 06. 2003“. Dňa 30. augusta 2005 sťažovateľka doručila súdu listinné dôkazy.Dňa 27. októbra 2005 okresný súd uznesením č. k. 5 C 9/04-78 napadnuté uznesenie z 12. júla 2005 č. k. 5 C 9/04-59 zrušil.

Dňa 28. decembra 2005 sťažovateľka požiadala súd „o prikázanie veci inému súdu z dôvodov vhodnosti“.

Dňa 7. februára 2006 súd vyzval sťažovateľku „na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu vhodnosti“.

Dňa 16. februára 2006 sťažovateľka uhradila uvedený súdny poplatok.Dňa 6. marca 2006 bola vec predložená najvyššiemu súdu, aby rozhodol o návrhu sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 10. marca 2006 najvyšší súd listom sp. zn. 1 Ndc 38/06 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený.

Dňa   16.   marca   2006   súd   vyzval   ministerstvo   vnútra,   aby   sa   vyjadrilo   k návrhu sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu a nariadil pojednávanie na 27. apríl 2006.Dňa   18.   apríla   2006   sa   ministerstvo   vnútra   vyjadrilo   k uvedenému   návrhu sťažovateľky.

Dňa 27. apríla 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito „za účelom vznesenia   námietky zaujatosti zo strany   sudkyne   a prikázania   veci inému sudcovi, resp. inému súdu“.

Dňa 26. apríla 2006 sťažovateľka podala okresnému súdu žiadosť „na súhlas pre konanie na OS Bratislava III“, súčasne podala „návrh zmenu okruhu odporcov“ a návrh na „späťvzatie časti návrhu“.

Dňa 14. júna 2006 bola vec opakovane predložená najvyššiemu súdu, aby rozhodol o návrhu sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 14. augusta 2006 najvyšší súd listom sp. zn. 2 Ndc 107/06 opätovne vrátil spis okresnému súdu, ako predčasne predložený.

Dňa   28.   augusta   2006   okresný   súd   znovu   predložil   spis   najvyššiemu   súdu,   aby rozhodol o návrhu sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.Dňa 18. septembra 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Ndc 142/06 nevyhovel návrhu sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu.

Dňa 25. septembra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   9.   októbra   2006   súd   vyzval   ministerstvo   vnútra,   aby   sa   vyjadrilo   k návrhu sťažovateľky na zámenu účastníka konania.  

Dňa 6. novembra 2006 sa ministerstvo vnútra vyjadrilo k návrhu sťažovateľky na zámenu účastníka konania.  

Dňa 7. februára 2007 okresný súd uznesením č. k. 5 C 9/04-136 pripustil, aby úrad vystupoval na strane odporcu namiesto ministerstva vnútra.

Dňa 12.   marca   2007 úrad podal   odvolanie proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 5 C 9/04-136.  

Dňa 18. apríla 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní úradu geodézie a kartografie.

Dňa 23. mája 2007 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k odvolaniu úradu.Dňa 4. mája 2007 sa ministerstvo vnútra vyjadrilo k odvolaniu úradu.Dňa 30. mája 2007 krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 125/07 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 8. októbra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   11.   januára   2008   okresný   súd   vyzval   ministerstvo   vnútra,   aby   sa   vyjadrilo k návrhom sťažovateľky a aby „uviedli dôkazy, ktoré žiadate vykonať“.

Dňa 29. februára 2008 súd urgoval ministerstvo vnútra, aby sa vyjadrilo k návrhom sťažovateľky a aby „uviedli dôkazy, ktoré žiadate vykonať“.

Dňa 25. marca 2008 ministerstvo vnútra vo svojom vyjadrení poukázalo na to, že už „nie je v danej veci odporcom, a teda nie je ani účastníkom konania“.

Dňa   31.   marca   2008   okresný   súd   vyzval   úrad,   aby   sa   vyjadril   k návrhom sťažovateľky a aby „uviedli dôkazy, ktoré žiadate vykonať“.

Dňa 6. júna 2008 sa odporca vyjadril k návrhu.Dňa 10. júna 2008 súd vyzval sťažovateľku, aby „uviedla ďalšie návrhy a označte dôkazy“.

Dňa 11. júla 2008 sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu súdu.Dňa   29.   septembra   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   9/04-183   nepripustil zámenu účastníkov a do konania úrad.

Dňa 13. októbra 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému uzneseniu.Dňa   27.   novembra   2008   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o ostatnom odvolaní sťažovateľky.

Dňa   31.   marca   2009   krajský   súd   uznesením   č.   k.   9   Co   361/08-194   napadnuté rozhodnutie okresného súdu č. k. 5 C 9/04-183 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie: „Pretože   predchádzajúce   uznesenie   o zámene   účastníkov  ...   súd   nemohol   zrušiť (navrhovateľka   sa   neodvolala),   je   potrebné   týmto   postupom   navrhovateľke   umožniť riadnym spôsobom pokračovať v konaní (keď už predtým rozhodol uznesením)“ = pozn. 7. februára 2007 č. k. 5 C 9/04-136.

Dňa 12. mája 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 3. júna 2009 okresný súd uznesením č. k. 5 C 9/04-197 pripustil „aby z konania vystúpil doterajší odporca Úrad... a na jeho miesto, aby vstúpil nový odporca SR - zast. Úradom...“. V ten istý deň vyzval súd upresneného odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu.

Dňa 1. júla 2009 sa odporca písomne vyjadril k návrhu.Dňa 6. augusta 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. september 2009.Dňa 2. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. september 2009 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 30. septembra 2009 okresný súd vyniesol rozsudok č. k. 5 C 9/04-254, ktorým návrh sťažovateľky zamietol.

Dňa 4. decembra 2009 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa   14.   decembra   2009   okresný   súd   vydal   k napadnutému   rozsudku   opravné uznesenie č. k. 5 C 9/04-265 a vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľky.Dňa 18. januára 2010 sa odporca vyjadril k odvolaniu.Dňa 19. februára 2010 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.

Dňa   30.   marca   2010   krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   5   Co   62/2010-290   napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/04 došlo k porušovaniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a rovnako   aj   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním k prieťahom   v konaní,   aktívne   sa   dožadovala   pokračovania   v konaní   a taktiež   podala sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažovateľka síce opakovane doplňovala a upresňovala svoj žalobný   návrh   týkajúce   sa   účastníkov   konania,   avšak   využitie   možností   daných navrhovateľovi   procesnými   predpismi   (napr.   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku)   na uplatňovanie   a presadzovanie   jeho   práva   v občianskom   súdnom   konaní   spôsobuje   síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 5 a pol ročné trvanie preskúmavaného konania (od postúpenia návrhu 23. januára 2004 do 30. septembra 2009) je už samo osebe najmä vzhľadom aj na povahu veci (o náhradu škody) bezpochyby neprimerané.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane krátkodobo aj nečinný, napr. od 12. júla 2005 do 27. októbra 2005 (tri mesiace) a od 8. októbra 2007 do 31. marca 2008 (päť mesiacov), zbytočne konal s ministerstvom vnútra, ktoré už nebolo účastníkom   konania.   Ústavný   súd   okrem   toho   pri   posudzovaní   postupu   súdu   nemohol prehliadnuť   najmä   skutočnosť,   že   už   7.   februára   2007   uznesením   č.   k.   5   C   9/04-136 pripustil, aby úrad geodézie a kartografie vstupoval do konania na strane odporcu (namiesto ministerstva vnútra), avšak pre značnú nepresnosť svojho rozhodnutia ešte aj 3. júna 2009 riešil   tú   istú   procesnú   otázku,   keď   po   záväznom   rozhodnutí   krajského   súdu   (č.   k. 9 Co 361/08-194)   uznesením   č.   k.   5   C   9/04-197   súd   pripustil „aby   z konania   vystúpil doterajší odporca Úrad... a na jeho miesto, aby vstúpil nový odporca SR - zast. Úradom...“. Okresný súd teda minimálne dva roky v danej veci nekonal efektívne, pričom toto obdobie neefektívnej činnosti rozhodne nadobudlo charakter zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods.   2   ústavy   v kontexte   takmer   šiestich   rokov   trvania   napadnutého   konania.   Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda   vykonanie   spravodlivosti   bez   zbytočných   prieťahov.   I keď   nie   všetky   nástroje   na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a čl. 6 ods.   1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku   tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 30. septembra 2009 bol v predmetnej veci na okresnom súde vyhlásený rozsudok č. k. 5 C 9/04-254, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 8 298,48 €, pretože „(...) už niekoľko rokov je vystavená právnej neistote“ a „situácia (...) negatívne vplýva na jej zdravotný stav, najmä na pocit bezmocnosti voči verejnej moci“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   na   význam   konania   pre   sťažovateľku,   ako   aj vzhľadom na to, že napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené považuje za primerané vo výške 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z   23.   marca   2010   a podanie písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 25. mája   2010).   Za   dva   úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume dvakrát po 120,23 € a režijný paušál dvakrát po 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky predstavujú celkove sumu 254,88 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2010