znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

;

II. ÚS 79/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   v   konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 14 C 224/2006 a porušenie práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2 Co 452/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   14 C 224/2006   a porušenie   práva   podľa   čl. 13 dohovoru v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 Co 452/2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 27. októbra 2006 podal okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti. Okresný súd ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý však nezaplatil, ale naopak, žiadal, aby bol od jeho zaplatenia oslobodený. Okresný súd sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdneho   poplatku   nepriznal   a   konanie   uznesením č. k. 14 C 224/2006-22 z 19. septembra 2007 zastavil. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal.   Odvolací   súd   uznesením   č.   k.   2 Co 452/2007-27   z   31. októbra 2007   (doručené 29. januára 2008) potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné právo D. B. garantované čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 - medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Krajský   súd   Bratislava   porušuje   základné   právo   D.   B.,   garantované   čl. 13

-medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

II.B. Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   Dušanovi   primerané zadosťučinenie vo výške 50.000.- Sk a Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 100.000.- Sk v lehote 3 dni od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Okresného   súdu Bratislava II 14 C/224/2006-22 zo dňa 19. 09. 2007 a uznesenie Krajského súdu Bratislava 2 Co/452/2007-27 zo dňa 31. 10. 2007.

II.D. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava II vo veci 14 C/224/2006 konať bez ďalších prieťahov a porušovania základných práv. Termín ukončenia veci do 30 dní doručenia Nálezu ústavného súdu.“.

Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom s tým, že vyhlasuje,   že   nemá   majetok,   ktorý   vyznačila   konajúca   sudkyňa   vo   veci   sp.   zn. 7 C 73/2002.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie sa namietalo,   alebo   keď   preskúmanie   označeného   postupu   (rozhodnutia   orgánu   štátu) v rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť   porušenia   základného práva alebo slobody sťažovateľa, a reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/06, I. ÚS 25/05).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje a na použitie ktorých   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. Sťažovateľ   v sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   rozhodnutím okresného súdu.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu   ochranu,   avšak   len   za   predpokladu,   že   sú   splnené   procesné   podmienky   súdneho konania.   Zmyslom   tohto   základného   práva   je   umožniť   každému   reálny   prístup   k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu by mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Vychádzajúc   zo   subsidiárnej   právomoci   ústavného   súdu   ochranu   namietanému základnému   právu   sťažovateľa   ústavný   súd   poskytne   len   vtedy,   ak   sťažovateľovi   túto ochranu nemôže   poskytnúť všeobecný   súd.   Sťažovateľ   však má prostriedok,   ktorým   sa môže domáhať ochrany v systému všeobecných súdov, a to je odvolanie, ktoré aj využil; preto   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci. Skutočnosť, že sťažovateľ nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, nezakladá právomoc ústavného súdu vo veci konať.

2. Sťažovateľ   v sťažnosti   namieta   aj   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   okresným súdom, pričom   porušenie   týchto   práv   odvodzuje   od   doručenia   rozhodnutia   krajského   súdu č. k. 2 Co 452/2007-27   z   31. októbra 2007,   ktoré   mu   bolo   doručené   prostredníctvom okresného súdu až 29. januára 2008, hoci okresnému súdu bolo zaslané 14. decembra 2007.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   uvádza,   že   v súlade   s jeho   doterajšou   judikatúrou domáhať sa   ochrany   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov možno len vtedy, ak bola táto ochrana na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo. Sťažovateľ okrem toho, že poukázal na oneskorené doručenie mu rozhodnutia o odvolaní, žiadne ďalšie skutočnosti vo vzťahu   k namietanému   porušeniu   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neuviedol. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o odvolaní č.   k.   2 Co 452/2007-27   z   31. októbra 2007   bolo   sťažovateľovi   doručené   v   čase pred doručením jeho sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05) sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Okrem toho zo sťažnosti ani z doložených príloh nevyplynulo, že sťažovateľ podal sťažnosť na nečinnosť okresného súdu pri doručovaní mu rozhodnutia odvolacieho súdu predsedovi okresného súdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Sťažovateľ tiež požadoval vysloviť porušenie jeho práva podľa čl. 13 dohovoru krajským súdom v konaní sp. zn. 2 Co 452/2007.

Podľa   čl.   13   dohovoru   každý,   koho   práva   a slobody   priznané   dohovorom   boli porušené,   musí   mať   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred   národným   orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Ak sťažovateľ zastáva názor, že rozhodnutím krajského súdu č. k. 2 Co 452/2007-27 z 31. októbra   2007   boli   porušené   jeho   práva   chránené   dohovorom,   mal   možnosť   ich porušenie   namietať   v   systéme   všeobecných   súdov   využitím   mimoriadnych   opravných prostriedkov. Vzhľadom na to, že tak neurobil a obrátil sa so sťažnosťou na ústavný súd, ústavný   súd   v súlade   s   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   jeho   sťažnosť pre neprípustnosť.

Vzhľadom   na   to,   že   dôvody   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľa   sú   založené na takých   nedostatkoch   sťažnosti,   ktoré   sú   neodstrániteľné,   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a rozhodol o nej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   a ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   vrátane   ustanovenia   mu   právneho   zástupcu sa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2008

;