znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 79/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne prerokoval návrh Mgr. D. M., D., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/34/06-K zo 16. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Mgr. D. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. januára 2007 doručený návrh Mgr. D. M., D. (ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/34/06-K zo 16. októbra 2006.

Navrhovateľka žiadala vydať nález, ktorým by ústavný súd zrušil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/34/06-K zo 16. októbra 2006 a konanie zastavil.

Navrhovateľka   v návrhu   okrem   iného   uviedla: «Výbor   Národnej   rady   SR   pre nezlučiteľnosť   funkcií   mi   dňa   18.   12.   2006   doručil   Rozhodnutie   Výboru   NR   SR   pre nezlučiteľnosť funkcií zo 16. októbra 2006, v ktorom mi ukladá pokutu vo výške 47.500,- Sk za   porušenie   povinnosti   ustanovení   v   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005.

Žiadam,   aby   bolo   začaté   konanie   o   preskúmanie   rozhodnutia   Výboru   NS   SR č. VP/34/06-K, pretože toto rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami citovaného zákona. Rozhodnutie mi bolo doručené 18. 12. 2006, teda päť a pol mesiaca po ukončení pôsobenia   vo   funkcii   verejného   funkcionára   Ministerstva   školstva   SR.   Pritom   koncom mesiaca jún 2006 som bola požiadaná o vysvetlenie, ktoré som obratom dňa 27. 6. 2006 zaslala. Podľa zákona č. 357/2004 Čl. 9 ods. 5 malo byť rozhodnutie vydané do 60 dní od začatia konania. „Orgán podľa odseku 1 rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania.   Toto   rozhodnutie   doručí   verejnému   funkcionárovi,   proti   ktorému   konanie smeruje...“

Keďže do stanovenej lehoty 60 dní nebolo rozhodnutie doručené, považovala som vysvetlenie omeškania podania majetkového priznania za ospravedlnené a akceptované. Pretože   za   omeškaním   bol   iba   zle   pochopený   zákon.   Podanie   majetkového   priznania v januári by bolo totožné s priznaním, ktoré som podala v marci 2006. Samozrejme, že ma moje pochybenie veľmi mrzí.

Na základe uvedeného mi bolo možné uložiť sankciu nanajvýš do 27. augusta 2006, resp. do skončenia funkcie verejného funkcionára. Rozhodnutie bolo doručené až 18. 12. 2006.   Aj výška pokuty je v rozpore s čl.   9 ods.   15.   Keďže sa výška podľa   citovaného článku 9 ods. 5 počíta za predchádzajúci rok a ja som pracovala iba 15 dní v roku 2005, nezodpovedá   určená   pokuta   priemernému   zárobku   za   predchádzajúci   kalendárny   rok vo verejnej funkcii.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré poukazujú na porušenia zákona č. 357/2004 Z.   z.   a   ústavného   zákona   č.   545/2005   Z.   z.   navrhujem,   aby   bolo   v   rámci   konania o preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zrušené a konanie zastavené.»

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa   čl.   9   ods.   10,   ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi. Podanie   návrhu   na preskúmanie rozhodnutia   výboru   má odkladný   účinok.   Ústavný   súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona sa na toto   konanie   vzťahuje   §   25   zákona   o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   sa   každý   návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom   posudzovaného   návrhu,   v ktorom   navrhovateľka   žiadala   zrušiť rozhodnutie výboru je žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde označenom ako „Konanie o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov“ (§ 73a, § 73b zákona o ústavnom súde).

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   v konaní o preskúmanie   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov musí navrhovateľka v návrhu tvrdiť, že jej konanie ako verejného funkcionára nebolo   v rozpore   s citovanými   ustanoveniami   ústavného   zákona,   teda   že   povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona neporušila. Pokiaľ takéto tvrdenie v návrhu absentuje, návrh neobsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, ktoré zákon pre tento typ konania pred ústavným súdom vyžaduje.

Z uvedeného   vyplýva,   že   podstatnou   náležitosťou   návrhu   na   preskúmanie rozhodnutia   výboru   podľa   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona,   resp.   §   73a   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   musí   byť   tvrdenie   navrhovateľky,   že   jej   konanie   ako   verejného funkcionára   nebolo   v rozpore   s ústavným   zákonom   pri   výkone   verejných   funkcionárov, resp. že svoje povinnosti uložené týmto ústavným zákonom neporušila.

Z podaného   návrhu   je   nepochybné,   že   navrhovateľka   jednoznačne   priznáva porušenie   povinnosti   vyplývajúcej   z čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona,   keďže   písomné oznámenie   o majetkových   pomeroch   nepodala   v stanovenej   lehote.   Navrhovateľka   teda netvrdí, že neporušila povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona.

Absencia tvrdenia porušenia povinnosti sťažovateľky vyplývajúca z porušenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona bola podkladom na rozhodnutie ústavného súdu pre odmietnutie jej návrhu.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd odmietol návrh navrhovateľky pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007