znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 79/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť A. A., bytom M. I., zastúpeného advokátkou JUDr. M. S., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite - Východ, oddelenia vyšetrovania Košice, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. A.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra 2004 doručená sťažnosť A. A., bytom M. I. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite - Východ, oddelenia vyšetrovania Košice, v konaní vedenom   pod sp.   zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004   (ďalej len „oddelenie vyšetrovania“) bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   požaduje,   aby   ústavný   súd   prikázal krajskému   úradu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   bez   diskriminácie   a   priznal   mu primerané finančné zadosťučinenie 60 000 Sk a úhradu trov konania.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 7. 4. 2003 bolo sťažovateľovi pred tzv. „výsluchom“ doručené uznesenie KÚJP PZ v Košiciach zo dňa 4. 4. 2003, ČVS: KÚJP-19/OVEK-2002, potom uznesenie úradu zo dňa   20.   5.   2003   ČVS:   KÚJP-119/OVEK-2002   a následne   po 10 mesačnej   nečinnosti uznesenie úradu zo dňa 8. 3. 2004 ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004, z 10. 3. 2004, z 30. 3. 2004, zo 14. 4. 2004, list zo 14. 5. 2004 - dožiadanie a naposledy uznesenie z 21. 7. 2004 a z 22. 7. 2004 rovnakého (ako hore zvýrazňujem) čísla.

Sťažovateľa   vyšetrovateľ   dodnes   nepredvolal   na   výsluch   iba   ho   dal   bezdôvodne predviesť policajtmi dňa 7. 4. 2003 a od uvedeného dňa vo vzťahu (okrem hore uvedených listín) ku sťažovateľovi nevykonal žiadne iné úkony ako uvedené pod bodom I/4 až 9 príloh nesprávne úkony, ktorými sa tiež neprimerane predlžuje trestné stíhanie sťažovateľa aj keď tieto úkony sa sťažovateľa netýkali priamo. Sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na vyššie uvedené a ďalej v bode II. uvedené skutočnosti je porušené jeho právo na prejednanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). (...)

Krajská   prokuratúra   v Košiciach   uznesením   z 23.   5.   2003   č.   1   Kv   135/2002-85 zamietla sťažnosť sťažovateľa zo 7. 4. 2003 podanú proti uzneseniu úradu zo 4. 4. 2003. Potom zo dňa 26. 11. 2003 podal sťažovateľ oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu   a pripojil   dôkazy,   čo   bolo   posúdené   len   ako   sťažnosť   o preskúmanie   postupu vyšetrovateľa.

Dňa   9.   12.   2003   sťažovateľ   doručil   Krajskej   prokuratúre   v Košiciach   dôkazy svedčiace v jeho prospech, dňa 21. 1. 2004 ďalší rozhodný dôkaz – rozhodnutie Colného riaditeľstva SR z 10. 12. 2003, ktorých prijatie Krajská prokuratúra v Košiciach potvrdila listom z 18. 2. 2004.

Dňa 20. 2. 2004 sa sťažovateľ informoval o stave konania na Krajskej prokuratúre v Košiciach   poukazujúc   na   rozhodné   dôkazy   sa   domáhal   ukončenia   trestného   stíhania vo vzťahu k jeho osobe. Potom mu bolo doručené iba uznesenie z 27. 4. 2004 a list z 29. 4. 2004, ktorými jeho oznámenie z 26. 11. 2003 bolo posúdené ako žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa.

Listom zo dňa 14. 5. 2004 sťažovateľ navrhol vykonať dôkazy za účelom skončenia trestného stíhania.

Sťažovateľ sa domáhal listami z 3. 5. 2004 a 12. 7. 2004 na Generálnej prokuratúre SR   urýchleného   skončenia   trestného   stíhania   žiaľ   bezvýsledne,   iba   mu   bolo   potvrdené prijatie podnetu z 3. 5. 2004 listom zo 7. 5. 2004.

Preto listom z 12. 7. 2004 žiadal informáciu o stave vybavenia jeho podnetu z 3. 5. 2004. Odpoveď mu bola daná listom Generálnej prokuratúry SR zo 6. júla 2004, ktorá bola obsahovo ničotná.

Sťažovateľ, ktorý bol pozbavený na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Košice z 9. 4. 2003 č. 5594/2003 výkonu štátnej služby a je od uvedeného dňa preto bez zamestnania sa naposledy listom zo dňa 24. 9. 2004 obrátil na generálneho prokurátora SR, pretože odpoveď prokurátora Generálnej prokuratúry SR z 9. 9. 2004, ktorá mu bola doručená dňa 20. 9. 2004 bola písaná s absolútnou neznalosťou colnej problematiky a to napriek tomu,   že Colné riaditeľstvo doručilo Colnému úradu Košice právne stanovisko z 12. 7. 2004 (druhé v poradí), ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu a ktoré jednoznačne svedčí o nevine sťažovateľa.

Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Košice zo dňa 30. 9. 2004 bol sťažovateľ odvolaný z funkcie colného špecialistu – vedúceho Pobočky Colného úradu Košice - mesto a od 1. 10. 2004 ustanovený na funkciu odborný colný referent a rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Košice z 30. 9. 2004 bolo s ním ukončené výnimočné prepožičanie hodnosti hlavný colný inšpektor a bol ponížený na colného inšpektora z ktorých rozhodnutí vyplýva od 1. 10. 2004 aj zníženie jeho funkčného platu, ktorý po krátení sťažovateľ od mája 2003 poberá iba vo výške 6 886,- Sk, pričom má dve vyživovacie povinnosti.

Pretože ani úrad ani Krajská prokuratúra v Košiciach ani Generálna prokuratúra nevykonali úkony smerujúce k ukončeniu trestného stíhania, jeho zastavenia alebo podania obžaloby   na   súd,   podal   sťažovateľ   listom   zo   dňa   26.   10.   2004   sťažnosť   na   prieťahy v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe a vzhľadom na neskoré reagovanie na obdobné listy sťažovateľa neočakáva skorú odpoveď ani na poslednú sťažnosť z 26. 10. 2004, preto v záujme   urýchlenia   skončenia   viac   ako   pol   druha   roka   trvajúceho   trestného   stíhania a najmä nevylúčenie jeho trestného stíhania na samostatné trestné stíhanie podáva túto ústavnú sťažnosť a navrhuje aby Ústavný súd SR rozhodol takto: (...)

Ak ústavný súd prijme sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie na základe uvedeného potom sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento

Nález

1) Základné právo A. A. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   Odboru   boja   proti organizovanej kriminalite   –   Východ,   oddelenia   vyšetrovania   Košice   pod   sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I- 2004 porušené bolo.

2)   Prezídium   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite, Odboru   boja   proti   organizovanej   kriminalite   –   Východ,   oddeleniu   vyšetrovania   Košice prikazuje, aby v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3) A. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite – Východ, oddelenie vyšetrovania Košice, povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4) Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite – Východ, oddelenie vyšetrovania Košice je povinný nahradiť   A.   A.   trovy   konania   vo   výške   9.340,-   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na bankový účet JUDr. M. S., do troch dní od právoplatnosti nálezu.»

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“ Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná nezávislým a nestranným súdom...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho je podľa názoru ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia voči nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní   (spravidla   vyšetrovateľ)   navrhne   podanie   obžaloby   alebo   navrhne   v   závislosti od výsledkov   dokazovania   v prípravnom   konaní   iný   spôsob   konečného   rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je zrejmé, že medzi namietaným postupom orgánov činných v trestnom konaní prípravnom a označeným základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré zaručuje konanie bez zbytočných prieťahov, resp. v rozumnom čase nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení týchto práv, prípadne   že   doba   trvania   vyšetrovania   dosiaľ   nesignalizuje   taký   postup,   ktorým   by   sa porušovali tieto práva.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že trestné   stíhanie   začalo   4.   apríla   2003   vznesením   obvinenia   proti   trom,   resp.   šiestim obvineným, medzi nimi aj sťažovateľovi. Ide o obvinenie z troch závažných trestných činov s kvalifikovanými skutkovými podstatami na základe skutkov popísaných v tomto uznesení. Tieto skutky sa týkajú skutkovo a právne zložitej problematiky colného konania. Skutková a právna   zložitosť   prípadu   vyplýva   aj   z podaní   sťažovateľa,   ktoré   doručoval   orgánom činných v trestnom konaní v jeho veci. Napokon túto zložitosť zvyšuje aj to, že orgány činné v trestnom konaní stíhajú sťažovateľa ako bývalého vedúceho zamestnanca colnej správy, t. j. osobu, ktorá je znalá problematiky colného konania vrátane všetkých otázok praktického uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa takého konania.

Z   príloh,   ktoré   predložil   sťažovateľ,   súčasne   vyplýva,   že   počas   celej   doby vyšetrovania sa vykonávali vyšetrovacie úkony, orgány prípravného konania rozhodovali o návrhoch a iných úkonoch obvinených a venovali pozornosť aj prieťahom vo vyšetrovaní. Trestný poriadok predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať aj k prieťahom. Preto je v § 167 Trestného poriadku ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek   v priebehu   vyšetrovania   žiadať   prokurátora,   aby   boli   odstránené   prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený. V prípade sťažovateľa Krajská prokuratúra v Košiciach aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky preskúmali   postup   vyšetrovateľa   a   konštatovali,   že   nedošlo   k prieťahom   (odpovede prokuratúr predložil sám sťažovateľ).

Vychádzajúc z týchto skutočností je ústavný súd toho názoru, že doterajší postup orgánov činných v prípravnom konaní nie je v žiadnej súvislosti s takými prieťahmi, ktoré by signalizovali porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedeného vyplýva, že v doterajšom postupe oddelenia vyšetrovania ústavný súd na základe obsahu sťažnosti a rozsiahlych príloh k nej nedospel k záveru, že postup, úkony alebo   nečinnosť   tohto   oddelenia   signalizujú   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru, a preto sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).