znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 79/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2004 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Mazáka o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) Ústavy Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta Rožňava č. 26/2000 zo 6. júna 2000 o usmerňovaní a evidovaní chovu   hospodárskych   zvierat   a zvierat   chovaných   v domácnostiach,   o zabezpečení a ochrane zdravých podmienok života a práce obyvateľov obce a o zabezpečení verejného poriadku, verejnej dopravy a čistoty na území mesta Rožňava s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 druhou vetou, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 68 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s § 4 ods. 3 písm. f), g) a m) a s § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 29 a s § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a s § 4 ods. 2 a s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

1.   Všeobecne   záväzné   nariadenie   mesta   Rožňava   č.   26/2000   zo   6.   júna   2000 o usmerňovaní   a evidovaní   chovu   hospodárskych   zvierat   a zvierat   chovaných v domácnostiach, o zabezpečení a ochrane zdravých podmienok života a práce obyvateľov obce   a o zabezpečení   verejného   poriadku,   verejnej   dopravy   a čistoty   na   území   mesta Rožňava   n i e   j e   v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a s čl. 68 Ústavy Slovenskej   republiky,   s §   123   zákona   č.   40/1964   Zb.   Občiansky   zákonník   v znení neskorších   predpisov   a s   §   6   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 369/1990   Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a so zákonom č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.

2. Vo zvyšnej časti návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. júla 2001 doručený   návrh   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   o vyslovenie   nesúladu   všeobecne záväzného nariadenia mesta Rožňava č. 26/2000 zo 6. júna 2000 o usmerňovaní a evidovaní chovu   hospodárskych   zvierat   chovaných   v domácnostiach,   o   zabezpečení   a ochrane zdravých podmienok života a práce obyvateľov obce a o zabezpečení verejného poriadku, verejnej   dopravy   a čistoty   na   území   mesta   Rožňava   (ďalej   len   „všeobecne   záväzné nariadenie“) s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 druhou vetou, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 68 a s čl. 71 ods. 2 ústavy, s § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Občiansky   zákonník“),   s §   4   ods.   3 písm. f), g) a m) a s § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o obecnom   zriadení“),   s   §   29 a s § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat (ďalej len „zákon č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat“) a s § 4 ods. 2 a s § 13 ods. 1 písm. b) zákona   č. 337/1998   Z.   z.   o veterinárnej   starostlivosti   a o zmene   a doplnení   niektorých ďalších   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   337/1998   Z.   z. o veterinárnej starostlivosti“).

Navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   uviedol: «Obec   nemôže   v neobmedzenej   miere uplatňovať   úpravu   akýchkoľvek   spoločenských   vzťahov   existujúcich   v územnom   obvode obce. Normotvorná pôsobnosť podľa čl. 68 ústavy sa orgánu územnej samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej samosprávy s poukazom na čl. 65 ods. 1 ústavy, ako aj podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení... Obce pri správe všetkých svojich vnútorných vecí zabezpečujú   uplatňovanie   zákonov   a predpisov   nižšej   právnej   sily   vydaných   štátnymi orgánmi.   Normotvornú   právomoc   môžu   teda   uplatňovať   len   v tej   časti   správy   svojich vnútorných vecí, ktorou realizujú územnú samosprávu podľa čl. 65 ústavy. Nad rámec čl. 65 ústavy môžu upraviť všeobecne záväzným nariadením aj ďalšie vzťahy, ak im zákonodarca udelí výslovné splnomocnenie na normotvornú činnosť.

Napadnuté VZN bolo vydané v rozpore s čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy, ustanovením § 6   ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení   a s ďalšími   vyššie   označenými   zákonmi,   pretože spoločenské vzťahy, ním upravené, nepatria do sféry samosprávy obce, ale sú súčasťou výkonu štátnej správy, pričom žiadny zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis nesplnomocnil obec na vydanie takéhoto VZN. Naviac, jednotlivé ustanovenia napadnutého VZN   zasahujú   do   základných   práv   a slobôd   spôsobom   a   v rozsahu,   aký   príslušné ustanovenia zákona neustanovujú.

Predmetom úpravy obsiahnutej v napadnutom VZN sú spoločenské vzťahy súvisiace s držaním   a chovaním   hospodárskych   zvierat   a zvierat   chovaných   v domácnostiach. Spoločenská regulácia týchto spoločenských vzťahov podľa § 29 ods. 1 a § 37 zákona NR SR   č.   115/1995   Z.   z.   o ochrane   zvierat   prislúcha do   výlučnej kompetencie orgánov štátnej správy vymenovaných v týchto zákonných ustanoveniach.

Pôsobnosť   obce   na   vydanie   VZN,   predmetom   ktorého   by   bola   regulácia   týchto spoločenských vzťahov, nemožno odvodiť ani z ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) zákona SNR   č.   337/1998   Z.   z.   o veterinárnej   starostlivosti,   pretože   toto   zákonné   ustanovenie neobsahuje výslovné zmocnenie obce na vydanie VZN.

Keďže vzťahy, ktoré sú upravené obsahom predmetného VZN, sú predmetom výkonu štátnej správy, nemožno akceptovať ani tú skutočnosť, že predmetné VZN bolo vydané aj na základe   §   4   ods.   3   písm.   f),   g)   a m)   zákona   o obecnom   zriadení.   Totiž   podľa   týchto zákonných   ustanovení   obec   pri   výkone   samosprávnych   funkcií   najmä   zabezpečuje verejnoprospešné služby, utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, atď. a zabezpečuje verejný poriadok v obci. V predmetnom   prípade   nejde   o výkon   samosprávnych   funkcií   obce,   ale   o   výkon štátnej správy upravený vyššie uvedenými zákonnými normami, ktoré výslovne nezmocňujú obec na vydanie VZN upravujúceho vzťahy na tomto úseku štátnej správy: „Zverenie určitej časti   štátnej   správy   zákonom   obci   ešte   samo   osebe   nezakladá   právomoc   obce   vydávať v tejto oblasti štátnej správy všeobecne záväzné nariadenie. K tomu je potrebné výslovné zákonné zmocnenie na vydávanie všeobecne záväzných nariadení v danej oblasti štátnej správy“ (z nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 1/00 z 25. mája 2000).

Niektoré ustanovenia predmetného VZN okrem toho odporujú aj hmotnoprávnemu predpisu a sú i v rozpore s viacerými článkami Ústavy SR.

Konkrétne ide o ustanovenia § 4 ods. 1, § 6 ods. 3 a § 8 ods. 2, 3 a 4 ustanovujúce buď   zákaz chovu a držania   zvierat,   alebo tento   chov   a držanie podmieňujúce   súhlasom iných subjektov.

Keďže takéto podmienky alebo zákazy chovu a držby zvierat nie sú stanovené formou zákona,   uvedené   ustanovenia   VZN   jednak   odporujú   Ústave   SR   v čl.   2   ods.   3   a jednak znamenajú neoprávnený zásah do základného ľudského práva na súkromie a na vlastníctvo, čím odporujú i článku 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 s použitím článkov 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 2, ods. 3 ústavy. Zásah do vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza vyššie citovanými ustanoveniami VZN, zakladá súčasne i porušenie § 123 Občianskeho zákonníka. Všetky vyššie naznačené pochybenia vo svojom súhrne zakladajú aj porušenie § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.»

Generálny prokurátor navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) ústavy a podľa § 37 až 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   vydal   tento nález:„Všeobecne   záväzné   nariadenie   mesta   Rožňava   č.   26/2000   o usmerňovaní a evidovaní   chovu   hospodárskych   zvierat   a zvierat   chovaných   v domácnostiach, zabezpečení a ochrane zdravých podmienok života a práce obyvateľov obce a o zabezpečení verejného poriadku, verejnej dopravy a čistoty na území mesta Rožňava nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1, druhou vetou, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 123 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 3 písm. f), g) a m) a § 6 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 29 a § 37 zákona NR SR č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a § 4 ods. 2 a § 13 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.“

Ústavný súd   uznesením   z 22.   novembra   2001   č.   k.   II.   ÚS   79/01-13   prijal návrh generálneho prokurátora podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.

Na   výzvu   ústavného   súdu   generálny   prokurátor   listom   zo   7. decembra   2001 (doručeným ústavnému súdu 12. decembra 2001) oznámil, že vo veci konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 79/01 netrvá na ústnom pojednávaní.

Ústavný   súd   požiadal   primátora   mesta   Rožňava,   aby   zaujal   stanovisko   k návrhu navrhovateľa a aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania vo veci.

Primátor mesta Rožňava listom z 12. decembra 2001 oznámil, že trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň žiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k prijatému návrhu do 31. januára 2002. Po predĺžení tejto lehoty ústavným súdom opätovne žiadal o jej predĺženie listom z 30. januára 2002 (doručeným ústavnému súdu 31. januára 2002) do 28. februára   2002.   Ústavný   súd   tejto   žiadosti   vyhovel,   rovnako   ako   vyhovel   aj   ďalšej žiadosti (doručenej ústavnému súdu 8. marca 2002) primátora mesta Rožňava o predĺženie lehoty do 30. apríla 2002. Listom z 13. mája 2002 (doručeným ústavnému súdu 17. mája 2002)   mesto   Rožňava   oznámilo,   že „súhlasí   s upustením   od   ústneho   pojednávania v označenej veci na Ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 79/01-18“.

Ústavný   súd   vyzval   18.   februára   2004   primátora   mesta   Rožňava,   aby   oznámil, či došlo   k zmenám v znení všeobecne záväzného nariadenia   mesta Rožňava   č.   26/2000, resp. či toto všeobecne záväzné nariadenie je platné a účinné.

Primátor   mesta   Rožňava v odpovedi   na výzvu   (č.   696/2004)   z 24.   februára 2004 (doručenej ústavnému súdu 4. marca 2004) uviedol:

«Na   základe   Vašej   písomnej   žiadosti   zo   dňa   18.   2.   2004   Vám   oznamujeme,   že Mestským   zastupiteľstvom   v Rožňave   neboli   odsúhlasené   žiadne   zmeny   „VZN   mesta Rožňava   č.   26/2000   o usmerňovaní   a evidovaní   chovu   hospodárskych   zvierat   a zvierat chovaných v domácnostiach, o zabezpečení a ochrane zdravých podmienok života a práce obyvateľov obce a o zabezpečení verejného poriadku, verejnej dopravy a čistoty na území mesta“ a toto VZN platí v nezmenenom znení.»

II.

Ústavný súd pri prerokovaní návrhu navrhovateľa na neverejnom zasadnutí senátu z pripojených   dokumentov   zistil,   že   namietané   nariadenie   bolo   prijaté   6.   júna   2000 (s účinnosťou od 23. júna 2000) v tomto znení:

Mestské zastupiteľstvo v Rožňave na základe § 4 ods. 3 písm. f), g) a m) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov s použitím § 6 ods. 1 cit. zákona a § 13 zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov vydáva pre územie mesta Rožňava toto

všeobecne záväzné nariadenie

o usmerňovaní a evidovaní chovu hospodárskych zvierat a zvierat chovaných v domácnostiach, o zabezpečení a ochrane zdravých podmienok života a práce obyvateľov obce a o zabezpečení verejného poriadku, verejnej dopravy a čistoty na území mesta Rožňava.

PRVÁ ČASŤ

§ 1

Všeobecné ustanovenia

(1) Účelom tohto nariadenia je usmerňovať a evidovať chov hospodárskych zvierat a zvierat   chovaných   v domácnostiach,   zabezpečiť   ochranu   zdravých   podmienok   života a práce   obyvateľov   obce,   zabezpečiť   verejný   poriadok,   čistotu   v obci   a tiež   bezpečnosť cestnej premávky v kat. území mesta Rožňava.

(2) Účelom tohto nariadenia je takisto zlepšenie podmienok života obyvateľov mesta, nerušeného užívania bytov a ich spoločných zariadení a priestorov, a tiež zlepšenie hygieny v obytných, medziblokových priestoroch a na verejných priestranstvách.

(3) Nariadenie sa vydáva v záujme ochrany zdravia obyvateľov ako aj zamedzenia šírenia chorôb prenosných zo zvierat na ľudí.

§ 2

Základné ustanovenia

(1) Toto nariadenie sa vzťahuje na celé územie mesta Rožňava. (2) Na území mesta Rožňava možno chovať a držať hospodárske, spoločenské, divé zvieratá a nebezpečné živočíchy len ak sa budú dodržiavať platné zdravotné, veterinárne, stavebné   predpisy,   vrátane   zákona   NR   SR   č.   115/1995   Z.   z.   o ochrane   zvierat   a jeho vykonávacie vyhlášky (ďalej len „všeobecne záväzné právne predpisy“) a len ak sa dodržia obmedzenia uvedené v tomto všeobecne záväznom nariadení.

(3) Za chov hospodárskych, spoločenských, divých zvierat a nebezpečných živočíchov sa v podmienkach mesta Rožňava považuje aj chov na podnikateľské a iné zárobkové účely.

§ 3

(1) Chovateľom pre účely tohoto nariadenia sa rozumie každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá – hoci len prechodne – chová zviera alebo zvieratá.

(2) Majiteľom pre účely tohoto nariadenia sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom zvieraťa.

(3)   Držiteľom   pre   účely   tohoto   nariadenia   sa   rozumie   zodpovedná   osoba manipulujúca so zvieraťom alebo ten, u koho sa zviera nachádza prechodne.

(4) Pre účely tohoto nariadenia sa vzhľadom na platnú právnu úpravu ustanovuje nasledovná kategorizácia zvierat (ďalej len „zvierat“)

-hospodárske zvieratá: hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hydina, kone, králiky, kožušinové zvieratá, pštrosy a ryby,

-zvieratá chované v domácnostiach: spoločenské: psi, mačky, malé hlodavce a vtáky, divé zvieratá nebezpečné živočíchy: obojživelníky, plazy, ostatné zvieratá: včely, holuby, slimáky.

DRUHÁ ČASŤ

Usmerňovanie chovu zvierat

§ 4

Úplný zákaz chovu a držania zvierat

(1) Na celom území mesta Rožňava sa zakazuje: a) chov   voľne   žijúcich   zvierat,   okrem   chovu   na   vedeckovýskumné   a diagnostické   účely v chovných zariadeniach na to určených, b) cudzokrajných   exotických   zvierat,   okrem   tých,   ktoré   možno   kúpiť   v predajných zariadeniach na území Slovenskej republiky k tomu určených, c) v záhradkárskych osadách sa zakazuje chov hospodárskych zvierat.

(2)   V   intraviláne   (zastavanom   území)   mesta   Rožňava   sa   zakazuje   zmluvný   chov hospodárskych zvierat.

§ 5

Územné podmienky chovu a držania zvierat

(1) Chovať a držať zvieratá je povolené len tam, kde je možné dodržať dôslednú diferenciáciu obytnej   a hospodárskej   prevádzky,   hygienické   zásady   a všeobecne záväzné právne predpisy.

(2) Objekty na chov a držanie zvierat musia byť situované tak, aby nenarušovali obytnosť a hygienickú nezávislosť obecného bytového prostredia. Musia byť oddelené od obytného prostredia a priestoru a nesmú byť orientované do verejných priestranstiev. (3) Príjazd k hospodárskym objektom nesmie narušovať vlastné obytné prostredie. (4) Chovať a držať psov a mačky je možné na celom území obce za predpokladu dodržiavania základných hygienických podmienok a pravidiel občianskeho spolunažívania.

§ 6

Technické a hygienické podmienky chovu a držania zvierat

(1) Technické podmienky chovu pre ten-ktorý druh zvieraťa ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy.

(2)   Chovatelia   psov,   mačiek   a ostatných   zvierat   sú   povinní   dodržiavať   opatrenia určené   na   predchádzanie   vzniku,   zdolávanie   a zamedzenie   šírenia   nákaz   hromadných ochorení zvierat a chorôb prenosných zo zvierat na človeka a opačne.

(3)   Je   zakázané   chovať   a držať   akékoľvek   zvieratá   v školách,   v škôlkach a v ostatných   školských   zariadeniach,   v domoch,   kde   sú   spoločné   zariadenia   pre   deti, v závodoch   verejného   a spoločného   stravovania,   potravinárskej   výroby,   v obchodoch s potravinami,   v zdravotníckych   zariadeniach,   vo   verejných   spoločných   ubytovacích zariadeniach a prevádzkarňach poskytujúcich osobné služby. Tento zákaz sa vzťahuje aj na byty, ktoré s týmito zariadeniami, ubytovňami, závodmi a prevádzkarňami bezprostredne súvisia, resp. ich vzdialenosť je menej ako 10 m.

§ 7

Práva a povinnosti chovateľov a držiteľov zvierat

(1) Chovatelia, majitelia alebo držitelia nesmú vodiť zviera a) na detské ihriská a pieskoviská, b) na kúpaliská a pláže, c) na štadióny a iné verejnosti prístupné športoviská (uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na zvieratá, ktoré priviedli na športovisko za účelom športového výkonu v rámci verejného športového podujatia), d) na trhoviská v čase predaja, ak tam zviera nepriviedli alebo nepriniesli na predaj, e) na miesta označené zákazom – napr. „Zákaz vodiť psov“ (uvedené sa nevzťahuje na psov ozbrojených   zložiek   a mestskej   polície   pri   výkone   služobných   povinností   a na   psov vodiacich nevidiacich občanov).

(2)   Na   verejné   priestranstvá   (autobusová   a železničná   stanica,   ulica   s obchodmi a službami,   parky,   oddychové   zóny),   do   verejných   budov,   dopravných   prostriedkov a v spoločných priestoroch obytného domu (napr. chodba, výťah, suterén)

a) je zakázané vodiť hospodárske, divé a ostatné zvieratá, b) iné zvieratá v zmysle § 3 ods. 4 tohto nariadenia je povolené vodiť alebo nosiť len pri dodržaní nasledujúcich podmienok

-pes musí mať okrem vôdzky podľa všeobecne záväzných právnych predpisov aj nasadený ochranný košík,

-zvieratá   možno   prepravovať   v prepravných   nádobách   alebo   taškách   tak,   aby neohrozovali a neznepríjemňovali (pachom, nečistotami) okolie, pri dodržaní ostatných podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi,

-do   dopravného   prostriedku   hromadnej   prepravy   osôb,   môže   jedna   osoba   nastúpiť maximálne s dvoma psami.

(3) Chovateľ, majiteľ alebo držiteľ je povinný a) v prípade   požiadavky   kontrolného   orgánu   samosprávy   preukázať   sa   občianskym preukazom, očkovacím preukazom zvieraťa a dokladom o zaplatení poplatku za chov, b) zabezpečiť, aby zviera nespôsobovalo fyzické napadnutie osoby alebo aby sa nepoužilo na zastrašovanie inej osoby, ak sa nejedná o psa pri výkone strážnej služby alebo pri použití na výkon služobných povinností psov ozbrojených zložiek alebo mestskej polície, c) zabezpečiť, aby zviera nepôsobilo rušivo na svoje okolie (hluk, špina, zápach), d) na miestach verejnosti prístupných bezodkladne odstrániť výkaly zvierat – trus umiestniť do igelitového vrecúška a následne do odpadovej nádoby tak, aby nedochádzalo k úniku pachu z trusu do okolia, e) zamedziť bezdôvodnému rušeniu nočného kľudu brechotom a zavýjaním. Pre účely tohto nariadenia sa nočným kľudom chápe doba od 22.00 – 05.00.

§ 8

Osobitné povinnosti ohľadne chovu niektorých druhov zvierat

(1)   Chovateľ   psa   je   povinný   ho   prihlásiť   písomne   do   5   dní   po   jeho   získaní   do evidencie   na   mestskom   úrade   a do   15   dní   po   dosiahnutí   6   mesiacov   veku   opatriť   ho príveskom,   ktorý   vydá   mesto   Rožňava.   Stratu   psa   alebo   akúkoľvek   zmenu   v chove   psa, stratu   alebo   odcudzenie   prívesku   alebo   odcudzenie   psa   je   chovateľ   povinný   taktiež bezodkladne hlásiť na mestskom úrade.

(2) Chov včiel je možné zriadiť len v primeranom množstve tak, aby neohrozoval tento chov v susedstve bývajúcich občanov. Na dvore a spoločne užívanej záhrade obytných domov zriadiť včelstvo je možné iba so súhlasom všetkých nájomníkov alebo vlastníkov bytov.   Včelstvo   musí   byť   od   susedných   nehnuteľností   vzdialené   minimálne   10   m   a od verejných a iných používaných ciest minimálne 20 m.

(3) Holuby je zakázané chovať v obytných domoch a bytoch, na balkónoch bytov, vo všetkých vedľajších miestnostiach patriacich k bytu a v miestnostiach spoločne používaných nájomníkmi alebo vlastníkmi bytov, resp. domov. Holubník možno postaviť od obývaného objektu vo vzdialenosti najmenej 10 m.

V historických častiach mesta je zákaz chovu holubov. (4)   Chov   mačiek   sa   povoľuje   iba   v rodinných   domoch;   v bytoch   so   spoločnou chodbou   a spoločným   príslušenstvom   iba   so   súhlasom   bezprostredných   nájomcov   alebo vlastníkov bytov.

TRETIA ČASŤ

Evidencia chovu zvierat

§ 9

(1)   Mesto   Rožňava   vedie   evidenciu   hospodárskych   zvierat   a zvierat   chovaných v domácnosti osobitne za každý rodinný dom alebo byt.

(2) Chovateľ alebo majiteľ zvierat (okrem psov) je povinný stav chovaných zvierat k 31. 12. kalendárneho roka písomne ohlásiť Mestu Rožňava do 31. 01. nasledujúceho roka. (3) Ohlásenie podľa odstavca 2 musí obsahovať: a) údaje o chovateľovi a majiteľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko) b) údaje o stave zvierat [kategórie, druhy, počty (ks, roje..), vek, miesto chovu – ak nie je totožné s bydliskom chovateľa, spôsob nadobudnutia – dar, kúpa, pritúlenie a pod.], c) údaje   o tom,   či   je   zviera   chované   v bytovom   dome,   rodinnom   dome,   vlastnom chovateľskom zariadení, resp. inak.

(4)   Chovateľ   alebo   majiteľ   je   povinný   umožniť   miestnu   ohliadku   poverenému zamestnancovi mesta za účelom kontroly nahláseného stavu zvierat.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 10

(1) Kontrolu dodržiavania nariadenia vykonáva:

a) primátor mesta

b) hlavný kontrolór mesta

c) primátorom mesta poverená osoba

d) Mestská polícia v Rožňave (2)   Sankcie   za   nedodržanie   povinností   upravených   týmto   všeobecne   záväzným nariadením upravujú osobitné predpisy.

§ 11

(1) Na tomto nariadení sa uznieslo Mestské zastupiteľstvo v Rožňave dňa 6. 6. 2000 uznesením č. 101/2000 a nadobúda účinnosť dňom 23. 6. 2000.

(2) Týmto nariadením sa ruší Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Rožňava o chove spoločenských a hospodárskych zvierat schválené Mestským zastupiteľstvom v Rožňave dňa 30. 04. 1996 uznesením č. 66/ 1996.»

III.

1. Všeobecné východiská

Navrhovateľ   požadoval   vysloviť   nesúlad   všeobecne   záväzného   nariadenia   s čl.   2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 druhou vetou, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 68 a s čl. 71 ods. 2 ústavy, so zákonom o obecnom zriadení, Občianskym zákonníkom, so   zákonom   č.   115/1995   Z.   z.   o ochrane   zvierat   a so   zákonom   č.   337/1998   Z.   z. o veterinárnej starostlivosti).

Ústavný súd sa v čase prerokovávania návrhu musel zaoberať predovšetkým otázkou platnosti a účinnosti právnych   predpisov, ktoré sú meradlom posudzovania namietaného všeobecne záväzného nariadenia v tomto konaní o súlade, vo vzťahu k dobe od začatia tohto konania   až   do   okamihu   rozhodovania   o návrhu   navrhovateľa   (konkrétne   dotknuté   boli ustanovenia   zákona   o ochrane   zvierat   a zákona   o veterinárnej   starostlivosti,   ktorých porušenie navrhovateľ namietal).

Zákon č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe k uvedenému zákonu, vznikol na báze Európskych konvencií na ochranu zvierat a v tom čase platných Smerníc Rady. Od roku 1995 mnohé z týchto dokumentov boli novelizované, zásadným   spôsobom   zmenené,   alebo   dokonca   zrušené,   čo   sa   však   (až   do   roku   2002) nepremietlo do zmien citovaného právneho predpisu. Účelom tohto zákona bolo utvoriť predpoklady   na   ochranu   zvierat   úpravou   správania   ľudí   k nim   a upraviť   základné podmienky chovu a držby nebezpečných živočíchov (§ 1).

Rovnako zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti bol napriek krátkej dobe   účinnosti   s ohľadom   na   požiadavky   Európskej   únie   zastaraný.   Neodzrkadľoval požiadavky   na   rôzne   fyzické   osoby   a právnické   osoby   a s nimi   spojené   činnosti   vo veterinárnej   oblasti.   Neumožňoval   vykonať   závažné   úkony,   ktoré   sú   potrebné   pre poskytovanie   veterinárnych   záruk   (registrácia,   uznávanie   a vedenie   evidencie   chovov s rôznou   zdravotnou   úrovňou,   vedenie   evidencie   a identifikácie   zvierat).   Podobne nedostatočný bol aj zákon č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat.

V priebehu niekoľkých rokov sa zmenili mnohé povinnosti, podmienky a požiadavky v legislatíve Európskej únie kladené na fyzické osoby alebo právnické osoby, čo sa nedalo bez   novely   zákona   na   základe   čl.   2   a čl.   13   ústavy   premietnuť   do   právneho   systému Slovenskej republiky vydaním právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že 1. januára 2003 nadobudol účinnosť nový zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti“), ktorý v siedmej časti „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“ v § 49 bode 2 zrušil celý zákon č. 115/1995 Z. z. o ochrane   zvierat.   Napriek   tomu   však   tento   zákon   prevzal   či   ďalej   rozvinul   viaceré ustanovenia doterajšieho zákona č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat, ktoré sa týkajú ochrany zvierat (konkrétne napr. povinnosti vlastníkov a držiteľov zvierat pri chove alebo držaní zvierat upravené v § 21 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti).

Z preskúmania   obsahu   „nového“   zákona   o veterinárnej   starostlivosti   č.   488/2002 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2003, vyplýva, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy bol zrušený § 4 ods. 2 zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého „V rozsahu ustanovenom týmto zákonom plnia úlohy na úseku veterinárnej starostlivosti   aj   obce“.   Obec   napokon   v   čase   vydania   všeobecne   záväzného   nariadenia uplatnila aj § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého   „Obce   usmerňujú   a evidujú   chov   hospodárskych   zvierat   a zvierat   chovaných v domácnostiach.“

So   zreteľom   na   obsah   namietaného   všeobecne   záväzného   nariadenia   je   potrebné zohľadniť aj zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2002. Obciam pritom v zmysle § 8 uvedeného zákona vznikla povinnosť upraviť vedenie evidencie psov podľa tohto zákona do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. do 31. decembra 2002).

Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“.

Podľa čl. 12 ods. 1 druhej vety ústavy „Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“.

Podľa   čl.   13   ods.   2 ústavy   „Medze   základných   práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou iba zákonom“.

V zmysle čl. 13 ods. 3 ústavy „Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky“.

Na základe čl. 16 ods. 1 ústavy „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom“.

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy   „Každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života“.

Podľa čl. 20 ods.   1 ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu“.

Ústavný súd mal v danom prípade posúdiť aj to, či prijatie napadnutého všeobecne záväzného   nariadenia   patrí   do   pôvodnej   (samosprávnej)   kompetencie   orgánu   územnej samosprávy podľa čl. 68 ústavy a čl. 71 ods. 2 ústavy.

Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 ústavy, podľa ktorého „Vo veciach územnej samosprávy môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia“.

Podľa čl. 71 ods. 2 ústavy „Pri výkone štátnej správy obec môže vydávať na základe zákona   v rámci   svojej   územnej   pôsobnosti   všeobecne   záväzné   nariadenia,   ak   je   na   to splnomocnená zákonom. Od 1. júla 2002 „môže obec... vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti   na   základe   splnomocnenia   v zákone   a v jeho   medziach   všeobecne   záväzné nariadenia“. „Výkon štátnej správy prenesený na obec... zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanovuje zákon“.

Navrhovateľ   namieta   aj   nesúlad   označených   článkov   všeobecne   záväzného nariadenia s § 123 Občianskeho zákonníka.

Podľa   §   123   Občianskeho   zákonníka   „Vlastník   je   v medziach   zákona   oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním“.

Navrhovateľ   tiež   namieta   nesúlad   označených   článkov   všeobecne   záväzného nariadenia s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. f), g) a m) a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Podľa   §   4   ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení   obec   samostatne   rozhoduje a uskutočňuje všetky   úkony súvisiace so   správou   obce   a jej   majetku,   všetky   záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje zákon, ak takéto úkony nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa ustanovení § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení spravuje svoje vnútorné veci, najmä podľa písm.

f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (odvoz komunálneho odpadu a čistenie obce, správu   a údržbu   verejnej   zelene   a verejného   osvetlenia,   zásobovanie   vodou,   odvádzanie odpadových vôd a pod.) a verejnú dopravu,

g)   utvára   a chráni   zdravé   podmienky   a zdravý   spôsob   života   a práce   obyvateľov obce,   chráni   životné   prostredie,   ako   aj   utvára   podmienky   (na   zabezpečenie   zdravotnej starostlivosti – novelizácia textu od 1. januára 2002) na vzdelávanie, kultúru (osvetovú činnosť – od 1. januára 2002), záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,

m)   zabezpečuje   verejný   poriadok   v obci;   „nariadením   môže   ustanoviť   činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste“ (od 1. januára 2002).

Podľa   §   6   ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení „Obec   môže   vo   veciach   územnej samosprávy   vydávať nariadenia,   nariadenie   nesmie   byť v rozpore   s Ústavou   Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom“.

Navrhovateľ   namieta   aj   nesúlad   označených   článkov   všeobecne   záväzného nariadenia s § 29 ods. 1 a s § 37 zákona č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat orgánmi ochrany zvierat sú:

a) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

b) Štátna veterinárna správa,

c) okresné veterinárne správy.

Podľa   §   37   zákona   č.   115/1995   Z.   z.   o ochrane   zvierat   ministerstvo   ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

a) chove hospodárskych zvierat,

b) usmrcovaní jatočných zvierat,

c) podmienkach chovu spoločenských zvierat, odbornej spôsobilosti na ich chov a výcvik na účely obchodovania s nimi,

d) odbornej spôsobilosti inšpektorov ochrany zvierat,

e) chove divých zvierat a nebezpečných živočíchov,

f) ochrane pokusných zvierat a po   dohode   s Ministerstvom   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   ustanoví   všeobecne záväzným   právnym   predpisom   podrobnosti   zoohygienických   podmienok   na   chov spoločenských zvierat.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti „V rozsahu ustanovenom   týmto   zákonom   plnia   úlohy   na   úseku   veterinárnej   starostlivosti   aj   obce (§ 13)“.

Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti:„Obce...

b)   usmerňujú   a evidujú   chov   hospodárskych   zvierat   a zvierat   chovaných v domácnostiach.“

2. Vydávanie všeobecne záväzného nariadenia podľa čl. 68 a čl. 71 ústavy

Pokiaľ ide o vymedzenie samostatnej (samosprávnej) normotvornej pôsobnosti obcí, ústava   v čl.   68   a čl.   71   ustanovuje   rámec,   ktorý   umožňuje   obciam   (obecným zastupiteľstvám) vydávať všeobecne záväzné nariadenia aj bez zákonného splnomocnenia, ak   ich   obce   vydávajú   vo   veciach   územnej   samosprávy   a na   zabezpečenie   úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona. Tieto ustanovenia však neupravujú normotvornú právomoc obce nezávisle od ostatných ustanovení ústavy, preto obec pri jej uplatňovaní môže prijímať len všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy v súlade so všetkými súvisiacimi ustanoveniami ústavy.

Mestské   zastupiteľstvo   Rožňava   (ďalej   len   „mestské   zastupiteľstvo“)   vydalo namietané všeobecne záväzné nariadenie „na základe § 4 ods. 3 písm. f), g) a m) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov s použitím § 6 ods. 1 cit. zákona a § 13 zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení   niektorých   ďalších   zákonov“ (pozn.:   zákon   o ochrane   zvierat   bol   zrušený s účinnosťou   od 1.   januára 2003   a § 13 zákona   o veterinárnej   starostlivosti   bol   z tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 2003 vypustený).

Podľa § 1 tohto všeobecne záväzného nariadenia:

„1. Účelom tohto nariadenia je usmerňovať a evidovať chov hospodárskych zvierat a zvierat   chovaných   v domácnostiach,   zabezpečiť   ochranu   zdravých   podmienok   života a práce   obyvateľov   obce,   zabezpečiť   verejný   poriadok,   čistotu   v obci   a tiež   bezpečnosť cestnej premávky v kat. území mesta Rožňava.

2. Účelom tohto nariadenia je takisto zlepšenie podmienok života obyvateľov mesta, nerušeného užívania bytov a ich spoločných zariadení a priestorov, a tiež zlepšenie hygieny v obytných, medziblokových priestoroch a na verejných priestranstvách.

3. Nariadenie sa vydáva v záujme ochrany zdravia obyvateľov ako aj zamedzenia šírenia chorôb prenosných zo zvierat na ľudí.“

Normotvornú   právomoc   podľa   čl.   68   ústavy   obec   nemôže   uplatňovať v neobmedzenej miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode   orgánu   územnej   samosprávy.   Normotvorná   právomoc   podľa   čl.   68   ústavy   sa vzťahuje len na úpravu vecí územnej samosprávy podľa čl. 67 ods. 1 ústavy, ako aj podľa § 4   ods.   3   zákona   o obecnom   zriadení,   pričom   aj   na   uplatnenie   tohto   ustanovenia   sa vzťahuje   čl.   152   ods.   4   ústavy.   Pri   uplatnení   normotvornej   právomoci   orgán   územnej samosprávy   môže   ukladať povinnosti,   ale nie   spôsobom   obmedzujúcim   základné práva a slobody nad rámec zákona.

Navrhovateľ namietal, že „napadnuté VZN bolo vydané v rozpore s čl. 68 a 71 ods. 2 ústavy, ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a s ďalšími vyššie označenými zákonmi, pretože spoločenské vzťahy, ním upravené, nepatria do sféry samosprávy obce, ale sú   súčasťou   výkonu   štátnej   správy,   pričom   žiadny   zákon   a ani   iný   právny   predpis nesplnomocnil obec na vydanie takéhoto VZN. Naviac, jednotlivé ustanovenia napadnutého VZN   zasahujú   do   základných   práv   a slobôd   spôsobom   a v rozsahu,   aký   príslušné ustanovenia zákona neustanovujú.

Predmetom úpravy obsiahnutej v napadnutom VZN sú spoločenské vzťahy súvisiace s držaním   a chovaním   hospodárskych   zvierat   a zvierat   chovaných   v domácnostiach. Spoločenská regulácia týchto spoločenských vzťahov podľa § 29 ods. 1 a § 37 zákona NR SR č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat prislúcha do výlučnej kompetencie orgánov štátnej správy vymenovaných v týchto zákonných ustanoveniach“.

Štát na obce nepreniesol úlohy štátnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Orgány územnej samosprávy ani nezaradil medzi orgány s úlohami na ochranu zvierat.   Podľa   §   29   ods.   1   zákona   č.   115/1995   Z.   z.   o ochrane   zvierat   (zrušeného s účinnosťou   od   1.   januára   2003)   takými   orgánmi   sú:   Ministerstvo   pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Štátna veterinárna správa a okresné veterinárne správy (s účinnosťou od 1. januára 2003 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, krajské a regionálne veterinárne a potravinové správy).

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat „Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

a) chove hospodárskych zvierat...

c)   podmienkach   chovu   spoločenských   zvierat,   odbornej   spôsobilosti   na   ich   chov a výcvik na účely obchodovania s nimi“.

V zmysle   tohto   splnomocnenia   ministerstvo   vydalo   vyhlášku   č.   230/1998   Z.   z. o chove hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat a vyhlášku č. 231/1998 Z. z. o chove spoločenských zvierat, divých zvierat a nebezpečných živočíchov a o ochrane pokusných zvierat, ktoré upravili podrobnosti o podmienkach ich chovu a ochrany.

Mestské zastupiteľstvo vydalo všeobecne záväzné nariadenie čiastočne v súvislosti s plnením prenesených úloh štátnej správy vyplývajúcich z § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 337/1998   Z.   z.   „Obce...   usmerňujú   a evidujú   chov   hospodárskych   zvierat   a zvierat chovaných v domácnostiach“.

Všeobecne záväzné nariadenie, ktoré vydalo mestské zastupiteľstvo, nebolo vydané na plnenie úloh štátnej správy. Vydalo ho nad rámec normotvornej právomoci týkajúcej sa územnej samosprávy, upravenej v čl. 68 ústavy a upravilo ním základné právo vyplývajúce z čl. 20 ústavy.

Predmetom úpravy všeobecne záväzného nariadenia sú teda pravidlá správania, ktoré sa   týkajú   chovu   zvierat   (pôvodné   normotvorné   východisko:   zákon   č.   115/1995   Z.   z. o ochrane   zvierat   a   po   jeho   zrušení   aktuálne:   zákon   č.   488/2002   Z.   z.   o veterinárnej starostlivosti),   a pravidlá   správania,   ktoré   sa   týkajú   usmerňovania   a evidencie   chovu hospodárskych   zvierat   a spoločenských   zvierat   (pôvodne   zákon   č.   337/1998   Z.   z. o veterinárnej starostlivosti, aktuálne zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ale aj zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov).

2. Nesúlad § 4 ods. 1, § 6 ods. 3, § 8 ods. 2, 3 a 4 všeobecne záväzného nariadenia s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 2 a 3 a s čl. 20 ods. 1 ústavy, s § 123 Občianskeho zákonníka a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Navrhovateľ   uviedol,   že   ustanovenia   §   4   ods.   1,   §   6   ods.   3,   §   8   ods.   2,   3   a   4 ustanovujú   buď   zákaz   chovu   a držania   zvierat,   alebo   tento   chov   a držanie   podmieňujú súhlasom iných subjektov. Keďže takéto podmienky ani zákazy chovu a držby zvierat nie sú ustanovené formou zákona, uvedené ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia jednak odporujú ústave a jednak § 123 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne nie sú v súlade s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté všeobecne záväzné nariadenie ako celok reaguje predovšetkým na niektoré dôsledky chovu zvierat (hospodárskych i spoločenských) na   zdravé   podmienky   a zdravý   spôsob   života   a práce   obyvateľov   obce   a na   miestne záležitosti   verejného   poriadku,   pričom   účelom   všeobecne   záväzného   nariadenia „je vytváranie a chránenie zdravých životných podmienok, zdravého spôsobu života a práce obyvateľov obce, úprava pravidiel a podmienok pri chove zvierat... v záujme zachovania a zlepšovania   zdravia   zvierat,   ochrany   životného   prostredia   a ochrany   zdravia   ľudí“, a odvoláva sa na to, že bolo vydané vo veciach územnej samosprávy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f), g) a m) zákona o obecnom zriadení, ktoré demonštratívnym spôsobom upravuje správu vnútorných vecí obce.

Ústavný   súd   ďalej   preskúmal   podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   c)   ústavy   každé z napadnutých ustanovení všeobecne záväzného nariadenia (§ 4 ods. 1, § 6 ods. 3 a § 8 ods. 2, 3 a 4) osobitne z toho hľadiska, či spĺňa ústavné a zákonné podmienky pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia v oblasti prenesenej štátnej správy, resp. v oblasti územnej samosprávy, a dospel k nasledovným záverom:

Podľa § 4 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia sa ustanovuje úplný zákaz chovu a držania zvierat, a to:

„a) chov voľne žijúcich zvierat, okrem chovu na vedeckovýskumné a diagnostické účely v chovných zariadeniach na to určených,

b) cudzokrajných exotických zvierat, okrem tých, ktoré možno kúpiť v predajných zariadeniach na území Slovenskej republiky k tomu určených,,

c) v záhradkárskych osadách sa zakazuje chov hospodárskych zvierat. (2)   V   intraviláne   (zastavanom   území)   mesta   Rožňava   sa   zakazuje   zmluvný   chov hospodárskych zvierat.“

Na základe § 6 ods. 3 všeobecne záväzného nariadenia „Je zakázané chovať a držať akékoľvek   zvieratá   v škôlkach   a v ostatných   školských   zariadeniach,   v domoch,   kde   sú spoločné   zariadenia   pre   deti,   v závodoch   verejného   a spoločného   stravovania, potravinárskej   výroby,   v obchodoch   s potravinami,   v zdravotníckych   zariadeniach,   vo verejných   spoločných   ubytovacích   zariadeniach   a prevádzkarňach   poskytujúcich   osobné služby.   Tento   zákaz   sa   vzťahuje   aj   na   byty,   ktoré   s týmito   zariadeniami,   ubytovňami, závodmi a prevádzkarňami bezprostredne súvisia, resp. ich vzdialenosť je menej ako 10 m“.

Podľa § 8 ods. 2, 3 a 4 všeobecne záväzného nariadenia: „(2) Chov včiel je možné zriadiť len v primeranom množstve tak, aby neohrozoval tento chov v susedstve bývajúcich občanov. Na dvore a spoločne užívanej záhrade obytných domov zriadiť včelstvo je možné iba so súhlasom všetkých nájomníkov alebo vlastníkov bytov.   Včelstvo   musí   byť   od   susedných   nehnuteľností   vzdialené   minimálne   10   m   a od verejných a iných používaných ciest minimálne 20 m.

(3) Holuby je zakázané chovať v obytných domoch a bytoch, na balkónoch bytov, vo všetkých vedľajších miestnostiach patriacich k bytu a v miestnostiach spoločne používaných nájomníkmi alebo vlastníkmi bytov, resp. domov. Holubník možno postaviť od obývaného objektu vo vzdialenosti najmenej 10 m.

V historických častiach mesta je zákaz chovu holubov.

(4)   Chov   mačiek   sa   povoľuje   iba   v rodinných   domoch;   v bytoch   so   spoločnou chodbou   a spoločným   príslušenstvom   iba   so   súhlasom   bezprostredných   nájomcov   alebo vlastníkov bytov.“

Podľa názoru ústavného súdu ukladanie zákazu vyžaduje zákonnú úpravu v súlade s čl. 2 ods. 3 ústavy. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. g) zákona o obecnom zriadení obec utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné   prostredie.   Z analýzy   príslušných   zákonov   (zákona   o   ochrane   zvierat,   zákona č. 488/2002   Z.   z.   o veterinárnej   starostlivosti)   vyplýva,   že   takéto   zákazy   sa   priamo   či nepriamo nepripúšťajú ani v rámci zákonom povolenej správy uvedených oblastí, resp. tieto zákazy nie sú vo výlučnej právomoci obce. Preto toto ustanovenie je v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy a s čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy.

Rozsah normotvornej činnosti obcí (obecných zastupiteľstiev) je vždy obmedzený základnými právami a slobodami, ktoré zaručuje ústava (II. ÚS 7/99). V tejto súvislosti označené   ustanovenia   všeobecne   záväzného   nariadenia   presahujú   rámec   normotvornej pôsobnosti   obce,   pretože   obmedzujú   základné   právo   zaručené   v   čl.   20   ods.   1   ústavy spôsobom, ktorý nie je v súlade s čl. 13 ods. 2 ústavy. Ústavný súd už vyslovil právny názor, že aj v právnych vzťahoch, ktorých predmetom je zviera, sa zaručujú základné práva a slobody oprávnených osôb. Majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 ústavy,   zahŕňa   nielen   veci,   ale   aj   práva   a iné   majetkové   hodnoty.   Preto   zviera   podľa okolností právneho vzťahu môže mať aj povahu objektu práva vlastniť majetok zaručeného podľa čl. 20 ústavy (II. ÚS 19/97).

Obec uplatní svoju normotvornú pôsobnosť podľa čl. 68 ústavy len vtedy, keď vydá také všeobecne záväzné nariadene, ktoré je v súlade s každým relevantným ustanovením ústavy. Označené ustanovenia obmedzujú základné právo zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy spôsobom,   ktorý   nie je v súlade   s čl. 13   ods.   2 ústavy. Vydaním   všeobecne   záväzného nariadenia sa obmedzilo vlastníctvo vlastníka hospodárskych a spoločenských zvierat nad rámec   zákona   v jeho   právach   držať   a nakladať   so   svojím   zvieraťom.   Preto   všeobecne záväzné nariadenie nie je ani v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka.

Ústavný   súd   ďalej   uvádza,   že   §   6,   §   7   a   §   8   všeobecne   záväzného   nariadenia (Technické a hygienické podmienky chovu a držania zvierat, Práva a povinnosti chovateľov a držiteľov zvierat, Osobitné povinnosti ohľadne chovu niektorých druhov zvierat) obsahujú osobitné povinnosti, ktoré obec ukladá napr. majiteľom psov (ale aj iných zvierat), ktoré nemožno považovať za povinnosti ustanovené zákonom, resp. povinnosti ustanovené na základe   zákona.   Napr.   §   7   ods.   2   písm.   b)   obsahuje zákazy,   povinnosti   a   obmedzenia vodenia psov. Osobitným zákonom, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, je zákon č. 282/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov účinný od 1. júla 2002. Tento zákon v ustanoveniach § 5 ods. 1 a 2 upravuje vydávanie všeobecne záväzných nariadení obcami. Podľa tohto zákona môžu obce vo všeobecne záväznom nariadení vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný, resp. kde je zakázaný vstup so psom. Zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým   sa   upravujú   niektoré   podmienky   držania   psov v   §   6   ukladá   povinnosti   pri znečisťovaní verejných priestranstiev [nezodpovedá mu napr. § 7 ods. 3 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia],   pričom   sa   zmieňuje o tom, že   podrobnosti   o tomto   znečisťovaní verejných priestranstiev ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením.

Ústavný   súd   preto   posudzoval   vzťah   platného   a   účinného   čl.   VIII   všeobecne záväzného   nariadenia   k ustanoveniam   zákona   č.   282/2002   Z.   z.,   ktorým   sa   upravujú niektoré   podmienky   držania   psov,   vychádzajúc   pritom   z ustanovenia   §   40   zákona o ústavnom súde, podľa ktorého „Ak ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily... vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov“.

Ústavný   súd   konštatoval,   že   osobitné   povinnosti   ustanovené   v   §   5,   §   6   a   §   7 napadnutého   všeobecne   záväzného   nariadenia   nie   sú   v súlade   s ustanoveniami   zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktoré upravujú jednotne všeobecné podmienky držania psov iným spôsobom ako napadnuté ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia (§ 3 Evidencia psov, § 4 Vodenie psa, § 6 Znečisťovanie verejných priestranstiev), a preto nie sú v súlade ani s čl. 2 ods. 3 a s čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy. Navrhovateľ sa v petite svojho návrhu domáhal aj toho, aby ústavný súd vyhovel jeho návrhu, že napadnuté všeobecne záväzné nariadenie ako celok nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 prvou vetou, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 68 a s čl. 71 ods. 2 ústavy, s § 123 Občianskeho zákonníka, s § 4 ods. 3 písm. f), g) a m) a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, s § 29 a s § 37 zákona č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a s § 4 ods. 2 a s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

Keďže   ústavný   súd   v rámci   konania   o súlade   právnych   predpisov   posudzuje všeobecne záväzné nariadenie ako celok, teda všetky jeho ustanovenia, nemôže odhliadnuť ani od toho, či posudzovaná norma ako celok spĺňa základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí aj dostatočne presné a zrozumiteľné vyjadrenie jej obsahu tak, aby umožnila tým, ktorí   sú   jej   adresátmi,   prispôsobiť   ich   správanie.   V   súvislosti   s   rozsahom označených ustanovení,   ktoré   nie   sú   v súlade   s označenými   ustanoveniami   ústavy   a zákonov, a s obsahom   ostatných   ustanovení   všeobecne   záväzného   nariadenia   zistil,   že   všeobecne záväzné nariadenie bolo vydané nad rámec ústavou a zákonom ustanovených právomocí a splnomocnení,   pričom   v čase   rozhodovania   ústavného   súdu   nie   je   v súlade   s platnou a účinnou právnou úpravou v predmetnej oblasti.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   čl.   125   ods.   3   ústavy   ak   ústavný   súd   rozhodne   o nesúlade   všeobecne záväzného nariadenia orgánu územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, stráca všeobecne záväzné nariadenie účinnosť a po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia platnosť.

Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy: „Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2   a 5   sa   vyhlasuje   spôsobom   ustanoveným   na   vyhlasovanie   zákonov.   Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.“

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. júna 2004