znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 789/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnejspoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o., Einsteinova 11, Bratislava, zastúpenejAdvokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s. r. o., Dunajská 15/A, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajskéhoriaditeľstva Policajného zboru Bratislava, odboru kriminálnej polície, 2. oddeleniavyšetrovania sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015, uznesením Okresnejprokuratúry Bratislava V sp. zn. 1 Pn 654/15/1105 z 28. júla 2015 a postupom Krajskejprokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 722/15/1100 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA, spol. s r. o., o d m i e t aako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o.,Einsteinova 11, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského riaditeľstvaPolicajného zboru Bratislava, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania (ďalejlen „krajské riaditeľstvo“) sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015, uznesenímOkresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.1 Pn 654/15/1105 z 28. júla 2015 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 722/15/1100. Sťažnosť bolaodovzdaná na poštovú prepravu 5. novembra 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením krajskéhoriaditeľstva sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015 bolo podľa ustanovenia § 197ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľky z 18. marca2015 vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnostípri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 až 4 písm. a) Trestného zákona a trestnéhočinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona (v oboch prípadoch v štádiupokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona).

Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 654/15/1105-5 z 28. júla 2015 bolazamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu krajského riaditeľstva.

Sťažovateľka podala 27. augusta 2015 krajskej prokuratúre podnet na preskúmaniezákonnosti postupu okresnej prokuratúry pri vybavovaní sťažnosti v konaní vedenom podsp. zn. 1 Pn 654/15/1105. Listom krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 722/15/1100-6zo 16. septembra 2015 doručeným sťažovateľke 21. septembra 2015 bol podnet odloženýako nedôvodný s tým, že vo veci sa žiadne opatrenie nevykoná.

Sťažovateľka poukazuje na to, že 4. júla 2007 uzavrela zmluvu o poskytovaníprávnych služieb s advokátom(ďalej len „advokát“),zároveň mu bolo udelené splnomocnenie, na základe ktorého advokát zastupovalsťažovateľku v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.26 Cb 162/2007 o zaplatenie sumy 38 381 720,32 Sk s prísl. Odmena advokáta zazastupovanie bola dohodnutá ako hodinová vo výške 2 000 Sk za 1 hodinu.

Dňa 1. augusta 2008 bola medzi sťažovateľkou a spoločnosťou V. K. Konzulexs. r. o. (ďalej len „V.K. Konzulex“), uzavretá zmluva o spolupráci a zároveň aj dodatokk tejto zmluve, predmetom ktorého bol záväzok V. K. Konzulex zabezpečiť sťažovateľkeprávne zastúpenie v súdnom spore. Treba pritom vedieť, že jediným spoločníkomV. K. Konzulex je advokát. Odmena za zabezpečenie právneho zastúpenia mala byťdojednaná s prihliadnutím na tarifnú odmenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“). K uzavretiuzmluvy o spolupráci a dodatku došlo v čase, keď sťažovateľka už bola v súdnom sporezastúpená advokátom, a preto je zrejmé, že V. K. Konzulex nemohol sprostredkovaťadvokáta ako právneho zástupcu pre toto súdne konanie.

V priebehu súdneho sporu došlo k absurdnému a účelovému navýšeniu zmluvnejpokuty, čo viedlo k navýšeniu tarifnej odmeny podľa advokátskej tarify.

V zmluve o spolupráci bola svojvoľne dojednaná rozhodcovská doložkaa rozhodcovský súd, ktorý je prepojený s advokátom, a teda aj s V. K. Konzulex.

Na podklade uvedených skutočností je sťažovateľka presvedčená o existenciidôvodného podozrenia, že došlo k spáchaniu pokusu označených trestných činov a pokiaľkrajské riaditeľstvo, okresná prokuratúra a krajská prokuratúra zaujali odlišné stanovisko,porušili tým označený článok ústavy, a to zo skutkových a právnych dôvodov, ktorésťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti podrobne rozvádza a analyzuje.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania zo dňa 02.07.2015 KRP-93/2-VYS-BA-2015, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.07.2015 č. k. 1 Pn 654/15/1105-5 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní číslo 1Kn 722/15/1100-6 bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania zo dňa 02.07.2015 KRP-93/2-VYS-BA-2015 a uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.07.2015 č. k. 1 Pn 654/15/1105-5 a vec vracia Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania na nové konanie.

Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupua rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánova súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnenývykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľaosobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústnažiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahusvojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravnýprostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenieporušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorýchvykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o prokuratúre podnetom na účely tohto zákona nie jepodanie, na ktorého vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Z tvrdení sťažovateľky a z pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľkasíce požiadala prostredníctvom podnetu podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre krajskúprokuratúru o preskúmanie správnosti uznesenia okresného prokurátora, avšak nevyužilaďalší účinný prostriedok na ochranu jej práv, a to opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1zákona o prokuratúre. Tým je dané, že nevyužila účinné prostriedky obrany označenéhopráva, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti. Sťažovateľka pritom ani len netvrdila (tým menejpreukazovala), že opakovaný podnet nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa.Neprichádzal preto do úvahy ani prípadný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Treba napokon poznamenať, že uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým zamietlasťažnosť podanú sťažovateľkou proti uzneseniu krajského riaditeľstva, bolo vydané v rámciTrestného poriadku, a preto prvým úkonom prokurátora v rámci konania o podnete bol listkrajskej prokuratúry o odložení podnetu (§ 31 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v rámci svojej judikatúry užuviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe nazáklade podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľadruhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv a slobôd(napr. II. ÚS 42/00). Už aj z tohto dôvodu pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnejsťažnosti.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015