SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 786/2015-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh ⬛⬛⬛⬛,, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce č. OcZ 1/2015 z 26. júna 2015 a takto
r o z h o d o l :
Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 16. júla 2015 doručený návrh ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. OcZ 1/2015 z 26. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z návrhu a priložených príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi vo funkcii starostu obce bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) vo výške 635 eur z dôvodu porušenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona tým, že nepodal do 31. marca 2015 písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za predchádzajúci kalendárny rok 2014.
3. Navrhovateľ uvádza, že povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si splnil tým, že o svojich majetkových pomeroch a príjme za kalendárny rok 2014 informoval obecné zastupiteľstvo ústne na jej zasadnutí. Podľa navrhovateľa je takto podaná informácia dostačujúca z dôvodu, že nemal iný príjem ako plat za výkon funkcie starostu obce a mzdu z pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti, kde pracuje na pozícii skladníka. Pri podávaní ústnej informácie obecnému zastupiteľstvu navrhovateľ vychádzal z presvedčenia, že o jeho majetkových pomeroch všetci poslanci obecného zastupiteľstva vedia.
4. Na základe uvedeného navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva za účelové a politicky motivované a žiada preskúmať napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva.
II.
5. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci v zmysle ústavného zákona nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu princípov ovládajúcich konanie podľa ústavného zákona, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a princípmi, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (porov. mutatis mutandis napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).
III.
7. Navrhovateľ namieta, že svoju povinnosť uloženú mu ako verejnému funkcionárovi (starosta obce) čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si splnil ústnym oznámením svojich majetkových pomerov na zasadnutí obecného zastupiteľstva, a preto považuje napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva za účelové a politicky motivované.
8. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok(...)
Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona k písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok.
9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.
10. Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť dodržiavaný ústavný zákon a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované. Účelom úpravy povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona počas aktívneho výkonu verejnej funkcie.
11. Ako vyplýva z čl. 7 ods. 2 ústavného zákona, oznámenie musí mať písomnú formu. Tá sa vyžaduje predovšetkým z dôvodu umožnenia verejnej kontroly výkonu verejnej funkcie a tým predchádzania zneužívania verejnej funkcie, prípadne zneužívania postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Naznačená verejná kontrola potom prebieha aj v zmysle čl. 7 ods. 7 ústavného zákona, podľa ktorého orgán, ktorému sa podávajú oznámenia podľa čl. 7 odseku 5 ústavného zákona (v prípade starostu obce komisii obecného zastupiteľstva), je povinný poskytnúť informácie o týchto oznámeniach každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Oznámenie podané podľa odseku č. 7 ods. 5 písm. c), d) a e) ústavného zákona zverejňuje komisia zastupiteľstva vyššieho územného celku na internetovej stránke vyššieho územného celku, akademický senát na internetovej stránke verejnej vysokej školy a výbor na internetovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Osobné údaje verejného funkcionára sa poskytujú alebo zverejňujú v rozsahu titul, meno, priezvisko a verejná funkcia, ktorú vykonáva.
12. V duchu prezentovaných konklúzií ústavný súd predbežne preskúmal napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva a vyhodnotil skutkové a právne závery obecného zastupiteľstva o nesplnení si povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona zo strany navrhovateľa ako súladné s ústavným zákonom, keďže aj podľa ústavného súdu ústne podaná informácia o majetkových pomeroch nezodpovedá dikcii čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona, ktoré ukladajú verejnému funkcionárovi povinnosť podať písomné oznámenie príslušnému orgánu verejnej moci/verejnej správy (v navrhovateľovom prípade komisii obecného zastupiteľstva).
13. Ústavný súd preto návrh odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pretože ani po prijatí návrhu na ďalšie konanie by nebolo ani potenciálne možné dospieť k iným právnym záverom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015