znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 786/2015-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   2.   decembra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   návrh ⬛⬛⬛⬛,,   na preskúmanie   rozhodnutia   Obecného   zastupiteľstva   obce č. OcZ 1/2015 z 26. júna 2015 a takto

r o z h o d o l :

Návrh o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 16. júla 2015 doručený   návrh ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   preskúmanie   rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. OcZ 1/2015 z 26. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2.   Z návrhu   a priložených   príloh   vyplýva,   že   navrhovateľovi   ako   verejnému funkcionárovi vo funkcii starostu obce bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) vo výške 635 eur z dôvodu porušenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona tým, že nepodal do 31. marca 2015 písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za predchádzajúci kalendárny rok 2014.

3. Navrhovateľ uvádza, že povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si splnil tým,   že   o svojich   majetkových   pomeroch   a príjme   za   kalendárny   rok   2014   informoval obecné zastupiteľstvo ústne na jej zasadnutí. Podľa navrhovateľa je takto podaná informácia dostačujúca z dôvodu, že nemal iný príjem ako plat za výkon funkcie starostu obce a mzdu z pracovného   pomeru   v obchodnej   spoločnosti,   kde   pracuje   na   pozícii   skladníka.   Pri podávaní ústnej informácie obecnému zastupiteľstvu navrhovateľ vychádzal z presvedčenia, že o jeho majetkových pomeroch všetci poslanci obecného zastupiteľstva vedia.

4. Na základe uvedeného navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva za účelové a politicky motivované a žiada preskúmať napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva.

II.

5. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie orgánu svojím   uznesením   potvrdí.   V   opačnom   prípade   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   senát ústavného súdu nálezom zruší.

6.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci v zmysle ústavného zákona nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu princípov ovládajúcich konanie podľa ústavného zákona,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a princípmi, porušenie ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov   (porov.   mutatis   mutandis   napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).

III.

7.   Navrhovateľ   namieta,   že   svoju   povinnosť   uloženú   mu   ako   verejnému funkcionárovi (starosta obce) čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si splnil ústnym oznámením svojich   majetkových   pomerov   na   zasadnutí   obecného   zastupiteľstva,   a preto   považuje napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva za účelové a politicky motivované.

8. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok(...)

Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona k písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok.

9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia   s   ňou   spojeného   na   osobný   prospech.   Zmyslom   konania   vo   veci   ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.

10. Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť dodržiavaný   ústavný   zákon   a z tohto   dôvodu   musí   byť   jeho   dodržiavanie   kontrolované. Účelom   úpravy   povinnosti   verejného   funkcionára   podať   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1 ústavného zákona je preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona počas aktívneho výkonu verejnej funkcie.

11. Ako vyplýva z čl. 7 ods. 2 ústavného zákona, oznámenie musí mať písomnú formu.   Tá   sa   vyžaduje   predovšetkým   z dôvodu   umožnenia   verejnej   kontroly   výkonu verejnej funkcie a tým predchádzania zneužívania verejnej funkcie, prípadne zneužívania postavenia   s   ňou   spojeného   na   osobný   prospech.   Naznačená   verejná   kontrola   potom prebieha   aj   v zmysle   čl.   7   ods.   7   ústavného   zákona,   podľa   ktorého   orgán,   ktorému   sa podávajú   oznámenia   podľa   čl.   7   odseku   5   ústavného   zákona   (v   prípade   starostu   obce komisii obecného zastupiteľstva), je povinný poskytnúť informácie o týchto oznámeniach každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe   k   informáciám   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (zákon   o   slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Oznámenie podané podľa odseku č. 7 ods. 5 písm. c), d) a e) ústavného zákona zverejňuje komisia zastupiteľstva vyššieho územného celku na internetovej stránke vyššieho územného celku, akademický senát na internetovej stránke verejnej vysokej školy a výbor na internetovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Osobné údaje verejného funkcionára sa poskytujú alebo zverejňujú v rozsahu titul, meno, priezvisko a verejná funkcia, ktorú vykonáva.

12. V duchu prezentovaných konklúzií ústavný súd predbežne preskúmal napadnuté rozhodnutie   obecného   zastupiteľstva   a vyhodnotil   skutkové   a právne   závery   obecného zastupiteľstva   o nesplnení   si   povinnosti   podať   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného zákona zo strany navrhovateľa ako súladné s ústavným zákonom, keďže aj podľa ústavného súdu ústne podaná informácia o majetkových pomeroch nezodpovedá dikcii čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného   zákona,   ktoré   ukladajú   verejnému   funkcionárovi   povinnosť   podať   písomné oznámenie príslušnému orgánu verejnej moci/verejnej správy (v navrhovateľovom prípade komisii obecného zastupiteľstva).

13. Ústavný súd preto návrh odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pretože ani po prijatí návrhu na ďalšie konanie by nebolo ani potenciálne možné dospieť k iným právnym záverom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015