SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 785/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom,Advokátska kancelária, Vajnorská 100/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jehozákladných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky, základného práva podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a právapodľa čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesenímÚstrednej volebnej komisie č. ÚVK-2011/028 zo 16. decembra 2011, uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sv 1/2012 zo 7. marca 2012a nečinnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v bližšie nešpecifikovanom konaní,porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,základného práva podľa čl. 21 Listiny základných práv a slobôd a porušenia čl. 12 ods. 1a čl. 74 Ústavy Slovenskej republiky uskutočnením volieb do Národnej rady Slovenskejrepubliky dňa 10. marca 2012, ako aj vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu zákonač. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskoršíchpredpisov a nesúladu druhej časti zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonuvolebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovs čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 21ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskycha politických právach a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 21ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 25Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) uznesenímÚstrednej volebnej komisie (ďalej len „ÚVK“) č. ÚVK-2011/028 zo 16. decembra 2011(ďalej aj „napadnuté uznesenie UVK“), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sv 1/2012 zo 7. marca 2012 (ďalej aj „napadnutéuznesenie najvyššieho súdu“) a nečinnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky(ďalej len „ministerstvo vnútra“) v bližšie nešpecifikovanom konaní, porušenia základnéhopráva podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 21Listiny základných práv a slobôd a porušenia čl. 12 ods. 1 a čl. 74 ústavy uskutočnenímvolieb do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) dňa 10. marca2012, ako aj vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách doNárodnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonč. 333/2004 Z. z.“) a nesúladu druhej časti zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonuvolebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon č. 180/2014 Z. z.“; spolu ďalej len „napadnuté právne predpisy“) s čl. 12ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy, s čl. 21 ods. 4 listiny a s čl. 25 paktu.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že UVK napadnutým uznesením odmietlazaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa pre voľby poslancov národnej radyuskutočnené 10. marca 2012 s odôvodnením, že kandidátne listiny pre voľby do národnejrady môžu podať len politické strany a politické hnutia registrované podľa zákonač. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.Proti napadnutému uzneseniu UVK podal sťažovateľ návrh na jeho preskúmanie najvyššímsúdom. Najvyšší súd konanie o návrhu sťažovateľa napadnutým uznesením zastavil.
3. Podľa sťažovateľa napadnuté právne predpisy stanovujú zjavne protiústavnúpodmienku, že kandidovať na poslanca národnej rady môžu občania iba prostredníctvomkandidátnej listiny politickej strany alebo politického hnutia. Sťažovateľ na tomto miesteprezentuje názor, že nepriame voľby sú v rozpore s ústavou. Voliči sú nútení odovzdať hlassvojim kandidátom nepriamo, prostredníctvom politických strán, ktoré jediné môžukandidovať. Podľa mienky sťažovateľa tieto umelé právnické osoby súkromného právav rozpore s ústavou tvoria medzistupeň medzi voličom a poslancom národnej radya porušujú právo sťažovateľa na priame volebné právo.
4. Sťažovateľ namieta spôsob prideľovania mandátov zvoleným poslancom národnejrady. Podľa sťažovateľa je v rozpore s ústavou právna úprava 5 % volebného cenzu prezvolenie politickej strany alebo politického hnutia do národnej rady. Podľa presvedčeniasťažovateľa pri zrušení 5 % cenzu a rešpektovaní princípu rovnosti všetkých občanov moholvo voľbách do národnej rady v marci 2012 získať dostatočný počet hlasov na získaniemandátu poslanca. Volebný cenzus podľa názoru sťažovateľa porušuje jeho právo na rovnévolebné právo, keď je menšinový volebný hlas sťažovateľa a jeho potenciálnych voličovutlačovaný pod plášťom fiktívnej politickej stability.
5. Medzi ďalšie námietky sťažovateľa patrí tvrdenie, že je v rozpore s ústavou prenoshlasov medzi kandidátmi tej istej politickej strany. Ako sťažovateľ uviedol, na kandidátnejlistine politickej strany kandiduje spoločne a nerozdielne viacero fyzických osôb. V rámcikandidátnej listiny dochádza podľa názoru sťažovateľa k protiústavnému presunuprebytočných preferenčných hlasov. Prenos hlasov porušuje podľa sťažovateľa jeho právona rovnosť, keďže neúspešní kandidáti získajú v rozpore so zásadou rovnosti hlasyodovzdané iným kandidátom (hoci z tej istej kandidátnej listiny). Dôsledkom takéto stavupodľa názoru sťažovateľa je, že poslancami národnej rady sa stávajú úplne iné osoby akotie, ktorým voliči odovzdali svoj hlas v rámci preferenčných hlasov.
6. Ďalším cieľom sťažovateľovej argumentácie je oblasť financovania politickýchstrán. Podľa vyjadrenia sťažovateľa jedným zo základných predpokladov pre rovnosť právavoliť a byť volený je rovnosť financovania politickej činnosti. Podľa sťažovateľovhopresvedčenia štátny príspevok pre už etablované politické strany priamo obmedzuje voľnúpolitickú súťaž a bráni vstupu nových politických síl. Štátne financovanie politických stránpodľa sťažovateľa všade vo svete prispelo k tomu, že na politickej scéne pôsobí iba párpolitických strán, čím sa vytvoril monopol.
7. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ uviedol, že najvyšší súdnesprávne skutkovo a právne vec kvalifikoval. Sťažovateľ mal záujem vo voľbách naposlanca národnej rady kandidovať ako fyzická osoba a návrh na registráciu nepodávalpodľa § 250za Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako politická strana alebopolitické hnutie, ale ako fyzická osoba. Najvyšší súd podľa sťažovateľa jeho návrh napreskúmanie napadnutého uznesenia UVK bezdôvodne neprerokoval, čím zmaril jeho právona prístup k voleným a iným verejným funkciám.
8. Podľa sťažovateľa orgány verejnej moci tým, že mu neumožnili kandidovaťvo voľbách do národnej rady v marci 2012, ho hlboko ponížili a porušili jeho právo nazachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti.
9. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil,že jeho základné práva podľa čl. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, základnéprávo podľa čl. 21 ods. 4 listiny, právo podľa čl. 25 paktu, ako aj čl. 12 ods. 1 a čl. 74ústavy napadnutým uznesením UVK, napadnutým uznesením najvyššieho súdu,uskutočnením volieb do národnej rady dňa 10. marca 2012 a postupom ministerstva vnútrav bližšie nešpecifikovanom konaní boli porušené. Ďalej sťažovateľ navrhol vysloviť nesúladzákona č. 333/2004 Z. z. a nesúlad druhej časti zákona č. 180/2014 Z. z. s čl. 12 ods. 1,čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy, s čl. 21 ods. 4 listiny a s čl. 25 paktu.Sťažovateľ taktiež navrhol, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučineniespolu v sume 200 000 eur a úhradu trov právneho zastúpenia.
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.
III.
K namietanému porušeniu práv sťažovateľa nečinnosťou ministerstva vnútra
11. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti bližšie neuviedol, v rámciakého konania (spisová značka) pred ministerstvom vnútra má dochádzať k zbytočnýmprieťahom, svoju námietku nespojil s relevantnou ústavnou normou garantujúcou právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ani neuviedol bližšiu argumentáciua námietky v obsahu svojej sťažnosti proti postupu ministerstva vnútra.
12. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť tak v tejto časti neobsahuje zákonompredpísané náležitosti v zmysle § 20 ods. 1, ako aj § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde.
13. Na základe už uvedených záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v častinamietaného porušenia jeho práv postupom ministerstva vnútra odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením UVK, napadnutým uznesením najvyššieho súdu a uskutočnením volieb do národnej rady 10. marca 2012
14. Sťažovateľove námietky smerujú proti priebehu a procesu jeho registrácie akokandidáta pre voľby do národnej rady uskutočnené 10. marca 2012, ako aj proti samotnýmvoľbám.
15. Ústavný súd musí najskôr odpovedať na otázku, v akom právnom režime (typekonania) bude sťažnosť posudzovať.
16. Ústavný súd najprv uvádza, že vzniká špeciálna právna situácia z hľadiska časupodania sťažnosti. Po voľbách posudzuje ústavný súd voľby v inej formácii než posudzujesťažnosti podľa čl. 127 ústavy, t. j. v pléne, a na základe iných aktívne legitimovanýchsubjektov v režime volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Jedinečnosť, silnádemokratickosť volieb v podstate znemožňuje do nich zasiahnuť ústavnou sťažnosťou poich skončení. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných, zdola budovaných opravnýchprostriedkov skonštruovaná dodatočne (zhora), aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnejmoci v ich rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej sťažnosti spolu s dvojmesačnoulehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežné rozhodovacie procesy verejnej moci, alevolebný proces so svojím presne stanoveným časovým rytmom sa tomuto vymyká. Pretoaby sa mohli zohľadniť výsledky preskúmania ústavnosti rozhodnutia najvyššieho súdupodľa § 250za OSP, musí ústavnú sťažnosť podať domnele aktívne legitimovaný subjektv rozumnom čase pred konaním volieb.
17. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nebol kandidátom vo voľbách a nepodalproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažnosť pred konaním volieb dňa 10.marca 2012, preto nemôže byť jeho sťažnosť posudzovaná ako volebná sťažnosť podľa čl.129 ods. 2 ústavy v spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde, ale musí byť ústavnýmsúdom posudzovaná ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy.
18. To zároveň znamená, že nie je možné preskúmať zákonnosť a ústavnosťsamotného priebehu volieb do národnej rady uskutočnených dňa 10. marca 2012, keďže najej podanie nie je sťažovateľ aktívne legitimovaný podľa § 59 a nasl. zákona o ústavnomsúde a ústavný súd neposudzuje zákonnosť a ústavnosť volieb prostredníctvom ústavnejsťažnosti v konaní podľa čl. 127 ústavy. V tejto časti (namietané porušenie práv sťažovateľauskutočnením volieb do národnej rady 10. marca 2012) preto ústavný súd sťažnosťsťažovateľa odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre nedostatok právomociústavného súdu.
19. Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, čisťažnosť smerujúca voči napadnutému uzneseniu UVK a napadnutému uzneseniunajvyššieho súdu nie je oneskorená.
20. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
21. Napadnuté uznesenie ÚVK bolo prijaté 16. decembra 2011. Napadnuté uznesenienajvyššieho súdu bolo prijaté 7. marca 2012. Bez potreby bližšej konkretizáciea chronologizácie skutkového stavu, napadnutého uznesenia UVK a napadnutého uznesenianajvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je podaná po viac ako troch rokoch odvydania napadnutého uznesenia UVK a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, a teda jepodaná oneskorene.
K návrhu na vyslovenie nesúladu zákona č. 333/2004 Z. z. a nesúladu druhej časti zákona č. 180/2014 Z. z. s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy, s čl. 21 ods. 4 listiny a s čl. 25 paktu
22. Podľa čl. 130 ods. 1 ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd,
e) generálny prokurátor,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisovpodľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1,ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské právaa základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126ods. 2,
i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,
j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úraduSlovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisovpodľa čl. 125 ods. 1 ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudsképráva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127aústavy.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnympredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnémusúdu návrh na začatie konania.
23. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľ domáhalv rámci petitu sťažnosti podanej v súlade s čl. 127 ústavy (pre namietané porušenie svojichzákladných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom) aj vyslovenia nesúladu zákona č. 333/2004 Z. z. a nesúladu druhejčasti zákona č. 180/2014 Z. z. s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy,s čl. 21 ods. 4 listiny a s čl. 25 paktu, nejde o návrh na začatie konania o súlade právnychpredpisov, pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôb oprávnených napodanie takého návrhu podľa čl. 130 ods. 1 ústavy a § 18 ods. 1 písm. a) až g) zákonao ústavnom súde (rovnaké závery porov. aj I. ÚS 414/2010, IV. ÚS 11/04, IV. ÚS 199/07).Rovnako ústavný súd nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôba právnických osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov [porov. čl. 127 ústavy a § 49a nasl. zákona o ústavnom súde, resp. čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy a § 37 a nasl. zákonao ústavnom súde].
24. Na základe predložených konklúzií ústavný súd odmietol sťažnosť v častismerujúcej k vysloveniu nesúladu zákona č. 333/2004 Z. z. a nesúladu druhej časti zákonač. 180/2014 Z. z. s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy, s čl. 21 ods. 4listiny a s čl. 25 paktu ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojenís nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie návrhu na začatie konaniao súlade právnych predpisov.
25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to jeuvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015