SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 783/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnejspoločnosti 1. FC TATRAN, a. s., Čapajevova 47, Prešov, právne zastúpenej Palšaa partneri, advokátska kancelária, spol. s r. o., prostredníctvom ktorej koná advokátJUDr. Patrik Palša, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, akoaj základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Slovenského futbalového zväzu Bratislavasp. zn. 19/12 RS z 3. júna 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti 1. FC TATRAN, a. s., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti 1. FC TATRAN, a. s. (ďalej aj„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na ochranu majetkupodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)rozhodcovským rozsudkom Slovenského futbalového zväzu Bratislava (ďalej len„rozhodcovský súd SFZ“) sp. zn. 19/12 RS z 3. júna 2013, ktorý rozhodol, že sťažovateľkaje povinná zaplatiť svojmu bývalému hráčovi dlžnú sumu.
2. Sťažovateľka bola žalovaná pred rozhodcovským súdom SFZ futbalovým hráčom, ktorý pre športový klub vykonával od augusta 2008 do novembra2011 profesionálnu hráčsku činnosť – výkon profesionálneho hráča futbalu, a to akosamostatne zárobkovo činná osoba za podmienok stanovených v zmluve. Spory z týchtozmlúv rozhoduje rozhodcovský súd SFZ zriadený podľa zákona č. 244/2002 Z. z.o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskomkonaní“).
3. Podľa sťažovateľky hráč porušoval pravidlá stanovené v zmluve, a preto mu bolaudelená sankcia vo výške 4 000 eur, ktorá mu bola zrazená zo základných mesačnýchodmien. Sťažovateľka neskôr zmluvu vypovedala, a tak sa jej platnosť skončila30. novembra 2011.
4.so sankciou nesúhlasil a obrátil sa na rozhodcovský súd SFZ, ktorýmu vyhovel a zaviazal sťažovateľku na zaplatenie 6 622,32 eur. Sťažovateľka sa so žaloboupodľa zákona o rozhodcovskom konaní obrátila na Okresný súd Bratislava II a podalaústavnú sťažnosť, vychádzajúc z nálezu sp. zn. III. ÚS 162/2011.
5. Sťažovateľka v prvom rade namieta procesné vady pred rozhodcovským súdomSFZ. O veci mal rozhodovať senát, ktorý bol zvolený bez súčinnosti sťažovateľky. Týmtojej mala byť odňatá možnosť konať pred súdom a porušená rovnosť konaní. Sťažovateľka saďalej domnieva, že rozhodcovská doložka bola neplatná vzhľadom na jej nesprávne znenie.Rozhodcovský rozsudok bol taktiež nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, čo je tiežspôsob odňatia možnosti konať pred súdom. Sťažovateľka napokon namieta ajhmotnoprávne nedostatky napadnutého rozhodnutia. Napokon aj rozhodnutie o trováchmalo byť v rozpore s príslušnou vyhláškou.
6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnostirozhodolnasledujúcimnálezom,a zároveňžiadalapozastaviťvykonateľnosťrozhodcovského rozsudku:
„Základné právo obchodnej spoločnosti 1. FC TATRAN, a.s. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu, Bratislava, sp. zn. 19/12 RS z 03. júna 2013 p o r u š e n é b o l i . Rozhodcovský rozsudok Slovenského futbalového zväzu, Bratislava, sp. zn.: 19/12 RS zo dňa 03. júna 2013 z r u š u j e .
Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu, Bratislava, je p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti 1. FC TATRAN, a. s. trovy konania v sume 548,52 EUR (slovom päťstoštyridsaťosem EUR a päťdesiatdva centov), na účet jej právneho zástupcu PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r. o., Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
8. Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, že jednýmzo základných dôvodov odmietnutia sťažnosti je aj nedostatok právomoci ústavného súduna jej prerokovanie. Ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o ústavnom súde po novele zákonomč. 353/2014 Z. z. znie: „Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, protiktorému sťažnosť smeruje.“ Touto novelou sa explicitne stanovila norma, ktorá už bolapredtým prítomná v právnom poriadku, pretože vyplývala z podstaty ochrany ľudskýchslobôd a z podstaty ústavnej sťažnosti (II. ÚS 128/95). Aj z uvedeného vyplýva, že ústavnýsúd môže v ústavnej sťažnosti preskúmavať len akty orgánov verejnej moci. Nedostatokprávomoci preskúmavať iné než mocenské akty je tu procesnou reflexiou (vertikality)zmyslu ústavnej sťažnosti a ústavného súdu vôbec, a tým je ochrana ľudských slobôd predverejnou mocou.
9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo teda úlohou ústavného súdupredovšetkým posúdenie toho, či môže preskúmať namietané porušenie základných právrozhodcovským súdom SFZ zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní.
10. Sťažovatelia, jednotlivci, už na ústavnom súde spochybnili ústavnosť postupua rozhodnutí rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní.Najskôr ústavný súd argumentoval, že až exekučne vykonateľným rozsudkom končírozhodcovské konanie, a tým, že zatiaľ nemožno takéto rozhodnutie (o zastavení)preskúmať ani všeobecným súdom, nemôže tam ingerovať ani ústavný súd(III. ÚS 335/2010). Podobne postupoval ústavný súd voči námietkam prieťahov(I. ÚS 143/2013, I. ÚS 234/2013). Neskôr vec proti meritórnemu rozsudku prijal s tým, žesťažovateľ nemal iné právne prostriedky (III. ÚS 162/2011), aby napokon prijal vec protinemeritórnemu rozhodnutiu s tým, že sťažovateľ nemal iné právne prostriedky(III. ÚS 547/2013).V poslednýchdvochuvedenýchveciachkonštatovalporušenie práva a rozhodnutia zrušil. Každopádne, ústavný súd v zásade nespochybnilprivátnu, nie-mocenskú povahu rozhodcovských súdov.
11. Ústavný súd už v konaní sp. zn. II. ÚS 432/2015 naznačil, že má vážnepochybnosti o tom, či možno preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov, a tobezvýnimočne. Z tohto dôvodu uznesením z 11. novembra 2015 práve v konanío predmetnej veci 1. FC Tatran predložil návrh („Schvaľuje a predkladá plénu návrh stanoviska k zjednoteniu právneho názoru II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky a odchylného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v náleze III. ÚS 162/2011 z 31. mája 2011 a v náleze III. ÚS 547/2013 z 19. februára 2014.“) na zjednotenie plénu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesenímsp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. novembra 2015 prijalo stanovisko:„Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov.“Na základe § 6 zákona o ústavnom súde je senát v ďalšom konaníviazaný uznesením pléna ústavného súdu. Plénum ústavného súdu v uznesení sp. zn.PLz. ÚS 5/2015 uviedlo, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach protipostupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov je vylúčená z povahy veci, keďžerozhodcovské súdy nie sú orgánmi verejnej moci. Účinným (hmotným) právnymprostriedkom proti rozhodcovským rozsudkom je vždy žaloba o zrušenie rozhodcovskéhorozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Možno spresniť, že adjektívom„hmotným“ ústavný súd výlučne len ilustruje v kontraste s obvyklým „procesným“,inštančným chápaním prostriedkov nápravy, „žalobný“ charakter opravného prostriedku.
12. Pretože sťažovateľka označila za odporcu rozhodcovský súd SFZ, ktorý nie jeorgánom verejnej moci, ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie, a preto musísťažnosť odmietnuť.
13. Predmetná vec je ešte špecifická tým, že ide o (právne) prostredie športu, ktoré savyznačuje silnejšou autonómnosťou, čím si vyslúžilo označenielex sportiva(porov. Čorba,J. Obchodnoprávne a súťažnoprávne aspekty športu. Košice: UPJŠ, 2012, s. 16 a nasl.;dostupné na http://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_33.pdf). Ustanovenie § 12ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní priam stimuluje túto formu rozhodovania sporovv prostredí športového práva (Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len záujmové združenie právnických osôb, národný športový zväz, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor alebo komora zriadená zákonom.). Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu rozlišujerozhodovanie sporov v priebehu hry (§ 24) a rozhodovanie sporov mimo konkrétnej hry[§ 25:(1) Spory, ktoré vyplývajú z porušenia pravidiel športovej súťaže mimo konkrétnej hry, rozhodujú národné športové zväzy svojimi orgánmi podľa pravidiel športových súťaží a podľa vlastných stanov. Ide o spory medzi a) organizátorom športového podujatia, ktoré je súčasťou športovej súťaže vyhlásenej podľa § 8 ods. 3, a športovým klubom zúčastneným v tejto športovej súťaži, alebo športovcom, ak vystupuje samostatne vo vlastnom mene, b) športovými klubmi, ktoré sú členmi národného športového zväzu, ak sa netýkajú obchodnoprávnych vzťahov alebo ich majetku, c) športovým klubom, ktorý je členom národného športového zväzu, a športovcom alebo športovým odborníkom, ktorý je v členskom alebo v zmluvnom vzťahu k športovému klubu, ak sa netýkajú plnenia v oblasti pracovnoprávnych alebo občianskoprávnych zmluvných nárokov, ktoré sú príslušné rozhodovať súdy. (2) Predmetom rozhodovania podľa odseku 1 je porušenie pravidiel športovej súťaže alebo porušenie členských povinností športového klubu.; porov. Čorba, J.cit. dielo s. 171 a nasl.]. Na škále od silnejších dôvodov na ingerenciu do arbitráže k slabšímstojí síce športové právo skôr napravo od spotrebiteľskej a pracovnoprávnej arbitráže(najmenší dôvod je nepochybne v komerčnej arbitráži), zo zákonných citácií však vyplýva,že prostredie športu sa priamo so zákonnou podporou vyhýba verejnému súdnictvu,a všetkýminsideromje to známe.
18. Pre úplný obraz veci ústavný súd zistil, že o predmetnej veci stále prebiehakonanie na Okresnom súde Bratislava II (porov. bod 4).
19. Ústavný súd prikladá k predmetnému uzneseniu aj uznesenie o postúpení veciplénu a samotné uznesenie, t. j. stanovisko sp. zn. PLz. ÚS 5/2015.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015