znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 78/09-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti E., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. C., N., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/03 p o r u š i l základné   právo   spoločnosti   E.,   a.   s.,   B.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31 Cb 133/03 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti E., a. s., B., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti E., a. s., B., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,11 € (slovom štyristodvanásť eur a jedenásť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   M.   C.,   N.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 12. februára 2009 č. k. II. ÚS 78/09-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť spoločnosti   E.,   a.   s.,   B.   (ďalej   aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «... S. B. doručilo dňa 04. 05. 2003 faxom a dňa 06. 05. 2003 do podateľne Okresného súdu Bratislava I žalobu, predmetom ktorej je určenie vlastníctva k „miestnosti správcu“ označenej na LV č. 5359 kat. úz. B. ako byt č. 0 v prospech   vlastníkov   jednotlivých   bytov   a   nebytových   priestorov   podľa   ich spoluvlastníckeho podielu k bytu alebo nebytovému priestoru v dome na Ľ. ulici v B., kde sťažovateľ bol označený ako odporca.

Navrhovateľ   ďalej   návrhom   predbežného   opatrenia   žiadal,   aby   súd   zakázal odporcovi   nakladať   s   nehnuteľnosťou   evidovanou   v   katastri   nehnuteľností   pri   Správe katastra B. ako byt č. 0 spolu s podielom 2160/443353 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na Ľ. ulici v B. a spoluvlastníckym podielom 2160/443353 k pozemku parcela č. 2280/1 o výmere 1528 m2 ako zastavané plochy a parc. č. 2280/5 o výmere 513 m2 ako záhrady v kat. úz. B. vedený na LV č. 5359 najmä ich scudziť prenajať, a zaťažiť vecným bremenom alebo právom v prospech tretích osôb. Dňa 16. 06. 2004 Okresný súd Bratislava I v právnej veci (sp. zn. 31 Cb 133/03) návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. 06. 2004 navrhovateľ podal odvolanie,   ku   ktorému   mal   odporca   možnosť   v   lehote   7   dní   sa   písomne   vyjadriť.   Dňa 15. 07. 2004 sa odporca vyjadril k odvolaniu a to tak že, navrhoval aby odvolací súd vecne správne potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Na   základe   tohto   odvolania   dňa   24.   08.   2004   Krajský   súd   napadnuté   uznesenie Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa   16.   06.   2004,   č.   k.   31   Cb   133/03   zmenil   tak,   že odporcovi   zakázal   aby   scudzil,   daroval,   a   zaťažil   vecným   bremenom   byt   č.   0, spoluvlastnícky podiel 2160/443353-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na Ľ. ulici, parcela č. 2280/1 zastavaná plocha, parcela č. 2280/5 - záhrady vedených na LV č. 5359 kat. územia B. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp zn. 31 Cb 133/03. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 17. 03. 2005 Okresný súd v súlade s ustanovením § 372 k ods. 1 O. s. p. oznámil predpokladaný   termín   pojednávania   na   rok   2006.   Od   zaslania   tohto   oznámenia   do dnešného dňa uplynuli 3 roky a 9 mesiacov a súd neurobil žiadne kroky, ktoré by smerovali k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci. Toto oznámenie je aj posledný známy úkon zo strany súdu určený účastníkom konania. (...)»

Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že: „a) Ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá výrazne či už svojou podstatou alebo   vydaným   predbežným   opatrením,   zasahuje   do   právnej   istoty   sťažovateľa   a neprimerane ho obmedzuje s nakladaním jeho vlastníctva. Ide o to, aby čo najskôr došlo k vyriešeniu tohto sporu, pretože vlastnícke právo je jedným zo základných ľudských práv a slobôd, zaručených v Ústave SR, preto prieťahy v dĺžke viac ako tri roky nie sú namieste. Zložitosť prípadu v tomto štádiu konania nie je možné ani posudzovať, keďže nedošlo ani k prvému pojednávaniu vo veci. Napriek tomu sme toho názoru, že uvedená právna vec nie je natoľko komplikovaná aby odôvodňovala prieťahy v konaní v spomenutej dĺžke.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Jeho správanie v priebehu doterajšieho konania   treba   posudzovať   komplexne.   Mnohé   návrhy,   žiadosti,   podnety   a   sťažnosti   sú súčasťou práva na obhajobu, motivovane v konečnom dôsledku snahou dosiahnuť priaznivé rozhodnutie. Výklad čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neumožňuje zazlievať účastníkom konania, že v celom rozsahu využili prostriedky, ktoré im priznáva vnútroštátny právny poriadok. Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel k prieťahom, alebo k spomaleniu postupu Okresného súdu.

c) Postup Okresného súdu v priebehu celého súdneho konania naznačuje existenciu zbytočných   prieťahov,   čo   potvrdila   aj   predsedníčka   Okresného   súdu   JUDr.   G.   B.   v odpovedi na sťažnosť na prieťahy. Dodnes však neprišlo k náprave.

Od   štátu   sa   vyžaduje,   aby   jeho   orgány   s   právomocou   a   príslušnosťou   o   veci rozhodnúť postupovali s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili (ECKLE CASE, s. 39), čo bolo v prípade sťažovateľa porušené.

V tomto prípade konajúci súd teda Okresný súd Bratislava I ako súd prvého stupňa v spore   trvajúcom   od   04.   05.   2003,   kedy   bola   podaná   žaloba,   (predmetom   ktorej   bolo určenie vlastníctva k miestnosti správcu označenej na LV č. 5359 ako byt č. 0 v prospech vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov podľa ich spoluvlastníckeho podielu k bytu alebo nebytovému priestoru v dome na Ľ. ulici v Bratislave); na Okresnom súde do dnešného dňa, nepostupoval tak, aby ochrana sťažovateľovho práva na súdnu ochranu bola zabezpečená v primeranej lehote. Prieťahy v konaní vykazuje najmä skutočnosť, že Okresný súd od zaslania oznámenia zo dňa 17. 03. 2005 o predpokladanom termíne pojednávania, neurobil   už   3   roky   a   9   mesiacov   žiadny   úkon,   ktorý   by   smeroval   k prejednaniu   a rozhodnutiu vo veci. (...)

Pri uplatnení ochrany základného práva sťažovateľ využil všetky právne prostriedky, ktoré   mu   právne   predpisy   na   jeho   ochranu   poskytujú.   Sťažovateľ   podal   sťažnosť   na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   predsedovi   príslušnému   súdu.   Tým sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu   SR,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov. (...)

Od ústavného súdu sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000 Sk. Takto uplatnenú sumu primeraného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že právna neistota,   v   ktorej   sa   sťažovateľ   dlhodobo   nachádza   spôsobuje   značnú   materiálnu   ujmu v ušlých ziskoch. Treba zdôrazniť, že do dnešnej doby nemá faktický prístup do spornej nehnuteľnosti   a   rozhodnutie   súdu   o   predbežnom   opatrení   po   neprimerane   dlhú   dobu posilnilo právne postavenie navrhovateľa, ktorý odmieta túto nehnuteľnosť sprístupniť a ďalej ju pravdepodobne využíva na vlastné sťažovateľovi neznáme účely.

Nesporne od 24. 08. 2004 t. j, viac ako 4 roky sťažovateľ nemôže nakladať so svojím vlastníctvom, čo pri súčasnej cene nehnuteľností v kat. úz. B. je nezanedbateľným zásahom do jeho základných práv. V tomto smere je vhodné primerane zohľadniť aj skutočnosť, že ceny nehnuteľností v B. stratili za posledných 6 mesiacov na hodnote aj 500.000,- Sk. Je na mieste   prihliadnuť   aj   na   nájomné,   ktoré   mohol   sťažovateľ   požadovať   v   tak   lukratívnej polohe ako je B., čo za štyri roky tvorí nie nezanedbateľnú sumu. Treba tiež zdôrazniť, že aj keď sťažovateľ nemá prístup do bytovky a teda ani k vlastnému bytu, naďalej hradí všetky náklady spojené s jeho vlastníctvom (energie, spoločné osvetlenie a pod.). Zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk preto považujeme v tomto smere za primerané.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa E., a. s., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 31 Cb 133/03 porušené

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   133/03 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3. Sťažovateľovi E., a. s., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 500.000 Sk, (slovom:   tristotisíc   slovenských   korún)   a   náhradu   trov   konania   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. G. B., listom z 11. marca 2009 sp. zn. Spr. 3176/09 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 24. marca 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)   S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   vykonané   v   predmetnom   konaní   musím konštatovať, že v období od 27. 07. 2004 do 21. 09. 2004 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu odvolania. (...)

Predmetné konanie poznačené je prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením   sudcov   na   obchodnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení   31Cb   a   pretrvávajúci   veľký   počet   nevybavených   vecí   v   oddelení   31Cb   sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som   zákonného   sudcu   o   konanie   vo   veci   tak,   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia,   resp.   jednotlivých   obchodných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha určenia vlastníctva. V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne   dôvody,   za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„(...) Ústavný súd vo svojich nespočetných nálezoch konštatoval (napr. IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, II. ÚS 27/05), že prieťahy v konaní treba posudzovať z troch objektívnych hľadísk: 1. faktická zložitosť veci, 2. správanie sa účastníka, 3. postup samotného súdu Ad 1 Žaloby   o   určenie   vlastníctva   nehnuteľnosti   sa   môžu   javiť   ako   komplikované. Je pritom však nutné, aby súd vo veci konal, inak nemá možnosť zistiť faktickú zložitosť veci.   Prvé   pojednávanie   Okresný   súd   v   Bratislave   vytýčil   až   po   podaní   sťažnosti   pre prieťahy   v konaní,   pričom   na   tomto   pojednávaní   neboli   vykonané   a   navrhnuté   žiadne dôkazy a možno ľahko nadobudnúť dojem, že predmetné pojednávanie bolo vytýčené za účelom formálneho a nie faktického zamedzenia prieťahom.

Ad 2 Sme toho názoru, že sťažovateľ ako odporca nijakým spôsobom nespôsobil prieťahy v konaní. Zo spisu vyplýva, že sťažovateľ primerane reagoval na všetky písomnosti súdu a aj sa prostredníctvom svojho obhajcu zúčastnil na formálnom pojednávaní.

Ad 3 Žaloba bola podaná na súd 04. 05. 2003, čo znamená, že tento rok v máji uplynie šesť rokov od začatia konania vo veci. Počas tohto obdobia súd nebol schopný odstrániť vady podania, čoho dôkazom je aj vyjadrenie predsedkyne Okresného súdu Bratislava I. (...) Zjavné vady konania, ktoré spočívali v nevykonateľnom petite a v skutočnosti, že navrhovateľ   nemôže   ako   spoločenstvo   vlastníkov   bytov   nadobúdať   do   vlastníctva nehnuteľnosti, boli odstraňované celých 5 rokov. Napr. petit bol menený 26. 10. 2006 a 27. 10. 2006.   Súdny   poplatok   bol   doplatený   až   dva   a   pol   roka   po   podaní   žaloby   dňa 22. 10. 2006. Okruh účastníkov bol upresňovaný 21. 12. 2006, 28. 12. 2006, 08. 02. 2007 a 08. 12. 2008.   Plné moci boli dodané   až   v januári   2009   teda   vyše päť   rokov po začatí konania.

Z vyššie uvedeného je zjavné, že podanie trpelo vážnymi vadami a tieto mali byť v určenej lehote odstránené inak by konanie súd mohol zastaviť. To že súd nevyužil zákonné možnosti uvedené v OSP a spôsobil prieťahy, nemožno dávať za vinu žiadnemu účastníkovi konania. Súd bol oprávnený konania zastaviť a nie v ňom pokračovať skoro šesť rokov aj keď chýbala aktívna legitimácia navrhovateľa.

V neposlednom rade treba upriamiť pozornosť aj na prípis, ktorým súd 17. 03. 2005 oznámil   účastníkom   konania,   že   predpokladaný   termín   bude   až   v   roku   2006,   pričom v skutočnosti   sa   pojednávanie   konalo   až   v   roku   2009.   Minimálne   od   17.   03.   2005   do 10. 10. 2006 (rok a sedem mesiacov) okresný súd vo veci nevykonal žiaden úkon.

Podľa   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   sa   vo   veci   už   konali   dve pojednávania, čo je síce pravda, ale vec sa vôbec ďalej nepohla. Dňa 08. 12. 2008 bol súdu navrhovateľom doručený návrh na vstúpenie ďalších účastníkov konania. Napriek tomu sa dňa 12. 01. 2009 konalo vo veci pojednávanie s pôvodnými účastníkmi, pričom ani na tomto pojednávaní súd o pristúpení účastníkov nerozhodol (viď zápisnica).

O pristúpení účastníkov bolo rozhodnuté podľa tvrdení súdu dňa 14. 01. 2009 a pojednávanie   bolo   vytýčené   na   deň   09.   03.   2009.   Treba   však   zdôrazniť,   že   predmetné uznesenie o úplnej zmene účastníkov spolu s uznesením o povolení v podstate úplnej zmeny petitu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 06. 03. 2009 čo bol piatok, pričom pojednávanie bolo vytýčené na pondelok. Keďže bez ďalších konzultácii s klientom a vzhľadom na úmysel sa proti uzneseniam odvolať, nebolo účelné aby sa pojednávanie dňa 09. 03. 2009 konalo, odporca sa ospravedlnil.

Nemožno   preto   konštatovať,   že   činnosťou   súdu   v   súčasnosti   nedochádza k prieťahom, keďže dôležité uznesenia o zmene skoro celého pôvodného návrhu, súd doručí dva mesiace po vydaní jedného z nich a to v posledný pracovný deň pred plánovaným pojednávaním.

Na   záver   treba   vzhľadom   na   požadovanú   výšku   primeraného   finančného zadosťučinenia   zdôrazniť,   že   sťažovateľ   má   skoro   vyše   štyri   roky   obmedzený   výkon vlastníckeho   práva.   Okrem   toho   poklesom   cien   nehnuteľností   dochádza   k   reálnemu znehodnoteniu   zablokovaného   majetku,   čo   treba   tiež   zohľadniť.   Prieťahy   spôsobené Okresným súdom Bratislava I do veľkej miery zasahujú okrem iného aj do vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR a to tým, že po neprimerane dlhú dobu síce na základe zákona ale bez primeraného finančného odškodnenia znemožňujú plnohodnotný výkon vlastníckeho práva.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ako   ústavou   konštituovaný   orgán   ochrany základných demokratických hodnôt môže svojimi rozhodnutiami významne ovplyvniť právnu prax   a   rozhodovanie   súdov.   Priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   pôsobí nielen ako náhrada nemajetkovej ujmy sťažovateľa ale aj ako prostriedok prevencie pre rozhodovanie všeobecných súdov v Slovenskej republike. Jeho výška by preto mala odrážať v súčasnosti zvýšený spoločenský záujem na rýchlom a spravodlivom súdnom konaní, najmä ak počas takéhoto súdneho konania dochádza k obmedzovaniu iných základných práv a slobôd. Vzhľadom na to trváme v plnom rozsahu na podanej sťažnosti.

V prípade, ak Ústavný súd vydá nález v prospech sťažovateľa, žiadame aby mu tiež priznal (...) trovy za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.). (...) Zároveň (...) oznamujeme, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 31 Cb 133/03:

Dňa 5. mája 2003 podalo S. B. (ďalej len „navrhovateľ v 1. rade“) a JUDr. P. K. (ďalej   len   „navrhovateľ   v 2.   rade“,   spoločne   aj   „navrhovatelia“)   na   Okresnom   súde Bratislava I žalobný návrh proti sťažovateľke na určenie vlastníctva.

Dňa 21. mája 2004 navrhovatelia podali návrh na vydanie predbežného opatrenia.Dňa 24. mája 2004 súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 27. mája 2004 navrhovatelia zaplatili súdny poplatok.Dňa 16. júna 2004 súd uznesením č. k. 31 Cb 133/03-72 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   1.   júla   2004   navrhovateľ   v 1.   rade   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 31 Cb 133/03-72.

Dňa 6. júla 2004 súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k uvedenému odvolaniu.Dňa 19. júla 2004 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k odvolaniu.Dňa   28.   júla   2004   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní.

Dňa   24.   augusta   2004   krajský   súd   uznesením   č.   k.   11   Cob   174/04-86   zakázal sťažovateľke, aby scudzila, darovala a zaťažila vecným bremenom sporné nehnuteľnosti.Dňa 21. septembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 29. októbra 2004 súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 15. novembra 2004 navrhovatelia zaplatili súdny poplatok.Dňa   15.   decembra   2004   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   sa   písomne   vyjadrila k predmetnej veci.

Dňa 2. februára 2005 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k žalobnému návrhu.Dňa 28. februára 2005 súd vyzval navrhovateľov, aby zaujali písomné stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky.

Dňa   21.   marca   2005   súd   oznámil   účastníkom   konania,   že   predpokladaný   termín pojednávania bude v roku 2006.

Dňa 10. októbra 2006 súd vyzval navrhovateľov, aby upresnili okruh navrhovateľov a aby doplatili súdny poplatok. Okresný súd ďalej uznesením č. k. 31 Cb 133/03-105 vyzval navrhovateľov na odstránenie nedostatkov žalobného návrhu z 5. mája 2003.

Dňa 27. októbra 2006 navrhovatelia upresnili petit svojho návrhu a doplatili súdny poplatok.

Dňa   10.   novembra   2006   súd   vyzval   navrhovateľov,   aby   upresnili   okruh navrhovateľov.

Dňa 28. decembra 2006 navrhovateľ v 1. rade upresnil okruh navrhovateľov.Dňa 8. februára 2007 navrhovateľ v 2. rade podal návrh na pristúpenie účastníkov na strane navrhovateľa.

Dňa   30.   mája   2007   právny   zástupca   navrhovateľa   v 2.   rade   doručil   súdu   súhlas jednotlivých vlastníkov o ich pristúpení do konania.

Dňa 29. októbra 2008 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa v 2. rade, aby doplnil   svoje   podanie   z   30.   mája   2007 a   predložil   splnomocnenia   pre   ďalších   svojich mandantov.

Dňa   18.   novembra   2008   právny   zástupca   navrhovateľa   v 2.   rade   požiadal   súd o predĺženie termínu na doplnenia podania.

Dňa   8.   decembra   2008   právny   zástupca   navrhovateľa   v 2.   rade   doplnil   podanie z 30. mája 2007.

Dňa 10. decembra 2008 súd nariadil termín pojednávania na 12. január 2009.Dňa 12. januára 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. marec 2009.

Dňa   14.   januára   2009   súd   uznesením   č.   k.   31   Cb   133/03-169   pripustil,   aby   do konania na strane navrhovateľa vstúpilo ďalších 70 účastníkov a na strane odporcu ďalší dvaja účastníci.

Dňa 2. marca 2009 súd uznesením č. k. 31 Cb 133/03-172 pripustil zmenu návrhu na začatie konania.

Dňa   6.   marca   2009   sťažovateľka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 9. marec 2009.

Dňa 9. marca 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/03 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   právnej   zložitosti   veci.   Ústavný   súd   však nepopiera,   že   rozhodovanie „o určenie   vlastníctva“ v okolnostiach   danej   veci   môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä t. č. s už veľkým počtom účastníkov konania, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že dosiaľ už 6-ročné trvanie preskúmavaného konania (od podania návrhu 5. mája 2003) bez meritórneho rozhodnutia je už samo osebe neprimerané. Ústavný súd pritom konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci   opakovane   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   ospravedlniteľných   dôvodov nečinný, konkrétne od 28. februára 2005 do 10. októbra 2006 (devätnásť mesiacov) a od 30. mája   2007   do   29.   októbra   2008   (sedemnásť   mesiacov),   a jeho   postup   ani   inak nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho konania. Treba prisvedčiť sťažovateľke, že sa nemôže stať,   aby boli zjavné nedostatky návrhu „odstraňované celých 5 rokov“. Uvedená   nečinnosť,   resp.   neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako odporkyňa v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu,   pritom   ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Obranu okresného   súdu,   podľa   ktorého   prieťahy „možno   považovať   v   danej   veci   za   objektívny prieťah,   ktorý   bol   spôsobený predovšetkým   vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na   obchodnom   úseku   tunajšieho   súdu“,   nemožno   akceptovať.   V tejto   súvislosti   treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti   ústavný   súd   už   opakovane   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedníčky   okresného   súdu   vo   vzťahu   k napadnutému   konaniu   nevyplýva   prijatie účinných opatrení.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 500 000 Sk,   teda   16   596,96   €. „Takto   uplatnenú   sumu   primeraného   zadosťučinenia odôvodňuje tým, že právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza spôsobuje značnú   materiálnu   ujmu   v ušlých   ziskoch.   Treba   zdôrazniť,   že   do   dnešnej   doby   nemá faktický prístup do spornej nehnuteľnosti a rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení po neprimerane   dlhú   dobu   posilnilo   právne   postavenie   navrhovateľa,   ktorý   odmieta   túto nehnuteľnosť   sprístupniť   a   ďalej   ju   pravdepodobne   využíva   na   vlastné   sťažovateľovi neznáme účely.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na celkovo dlhodobú nečinnosť okresného   súdu,   ako   aj   s prihliadnutím   na   význam   výsledku   konania   pre   sťažovateľku považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 5. decembra 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 24. marca 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 346,31 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 65,80 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 412,11 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009