znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 78/07-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha   vo   veci   návrhu   MUDr.   F.   S.,   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. D.   G.,   K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/03/06-K zo 4. septembra 2006 takto

r o z h o d o l :

1.   Rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/03/06-K zo 4. septembra 2006 z r u š u j e.

2.   Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií j e   p o v i n n ý   zaplatiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky úhradu trov konania MUDr. F. S. v sume 11 137 Sk (slovom jedenásťtisíc stotridsaťsedem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. G., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 17. mája 2007 č. k. II. ÚS 78/07-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrh MUDr. F. S., K. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/03/06-K zo 4. septembra 2006 podľa čl. 10 ods. 2 ústavného   zákona   č. 357/2004 Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Z návrhu vyplýva, že namietaným rozhodnutím sp. zn. VP/03/06-K zo 4. septembra 2006 výbor uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi podľa čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona pokutu za porušenie povinnosti, ktorá verejnému funkcionárovi   vyplýva   z   ustanovenia   čl.   7   ods. 1   ústavného   zákona.   V zmysle   tejto povinnosti je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich   majetkových   pomeroch   (ďalej   aj   „oznámenie“).   Za   nedodržanie   uvedenej povinnosti bola navrhovateľovi uložená pokuta v sume 155 466 Sk.

Navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne namieta, že výbor rozhodol v rozpore s ústavným zákonom, pretože nebol daný dôvod na uloženie pokuty predpokladaný v čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona, podľa ktorého sa verejnému funkcionárovi uloží pokuta, ak si nesplní povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v lehote tam určenej, t. j. „do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie“.   Podľa   tvrdení   navrhovateľa   jeho   konanie   nebolo   v rozpore   s   označeným ustanovením ústavného zákona, a teda povinnosť verejného funkcionára vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona neporušil a oznámenie podal v stanovenej lehote.

V tejto súvislosti navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol: „Uloženie pokuty bolo zdôvodnené porušením povinnosti stanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, podať do 30 dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal   výkonu   verejnej   funkcie   písomné   oznámenie   funkcií, zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov   Výboru   Národnej   rady   SR,   s   tým,   že navrhovateľ podal predmetné oznámenie dňa 31. januára 2006 doporučene, hoci sa ujal uvedenej funkcie 1. januára 2006. Navrhovateľ má za to, že jeho konanie, ako konanie verejného funkcionára, nebolo v rozpore   s   vyššie   citovanými   ustanoveniami   ústavného   zákona   teda,   že   povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na základe ktorých mu bola uložená pokuta neporušil, oznámenie podal v zmysle čl. 7 ods. 1. Navrhovateľ podal písomné oznámenie doporučene na pošte K. I, dňa 31. januára 2006. Pri správnej aplikácii uvedeného ustanovenia bolo podané v posledný deň uvedenej lehoty, nakoľko nemožno do lehoty započítať deň, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť

- kedy sa navrhovateľ, ako verejný funkcionár ujal funkcie - teda deň 1. 1. 2006.“

Rozhodnutie   výboru   je   podľa   navrhovateľa   v rozpore   s ústavným   zákonom   aj z dôvodu, že výbor nekonal v súlade s čl. 9 ods. 5 ústavného zákona a nerozhodol do 60 dní od začatia konania, pretože konanie vo veci ochrany verejného záujmu začalo „s poukazom na   čl.   9   ods.   2   písm. a)   ústavného   zákona   urobením   prvého   úkonu   voči   verejnému funkcionárovi, t. j. uznesením č. 95 zo 16. marca 2006, t. j. dňom 16. marca 2006, (...). Výbor Národnej rady rozhodol dňa 4. septembra 2006, rozhodnutie vyhotovil dňa 7. 12. 2006“.

Navrhovateľ upriamil pozornosť aj na ním tvrdené pochybenie výboru pri určení výšky pokuty, pričom v tejto súvislosti okrem iného uviedol: „Pri stanovení výšky pokuty Výbor   Národnej   rady,   zjavne   opomenul   novelu   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného záujmu   -   ústavný   zákon   č.   545/2005   Z.   z.,   ktorý   nadobudol   účinnosť   dňom   1. 1. 2006, konkrétne ustanovenia čl. 9 ods. 15 a 16. (...)

Navrhovateľ v kalendárnom roku 2005, nebol verejným funkcionárom, teda nemal príjem za výkon verejnej funkcie za predchádzajúci kalendárny rok (v tomto prípade za rok 2005), resp. mal nulový príjem za výkon verejnej funkcie; je preto potrebné aplikovať čl. 9 odsek   16   ústavného   zákona,   podľa   ktorého   sa   za   mesačný   plat   považuje   priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok (v tomto prípade kalendárny rok 2005), teda suma vo výške 17.274,- Sk.“

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd „nálezom napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 4. septembra   2006,   číslo   rozhodnutia   VP/03/06-K   zrušil   a   uložil   povinnosť   Výboru Národnej rady Slovenskej republiky uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia“ v sume 11 137 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda výboru listom sp. zn. RD-299/2007-PO z 1. februára 2007 a po prijatí návrhu na ďalšie konanie ešte listom   sp. zn.   VP/03/06-K   z 15.   augusta   2007   a právna   zástupkyňa   navrhovateľa stanoviskom k uvedeným vyjadreniam výboru listom z 23. septembra 2007.

2.1 Predseda výboru vo svojom vyjadrení z 1. februára 2007 okrem iného uviedol: „(...)   tvrdíme,   že   rozhodnutie   bolo   vydané   v   súlade   s   cit.   ústavným   zákonom. K výhrade o počítaní lehôt poukazujeme na skutočnosť, že danú problematiku upravuje výlučne   ústavný   zákon   č.   357/2004   Z.   z.   v   znení   ústavného   zákona   č.   545/2005   Z.   z. a neumožňuje plynutie lehôt počítať podľa iných právnych predpisov, ale len podľa tohto ústavného zákona. Z dikcie čl. 7 ods. 1 je zrejmé, že 30-dňová lehota sa začína prvým dňom, kedy sa verejný funkcionár ujal funkcie. Je nelogické, že by prvý deň funkciu nevykonával, keďže   už   z   jej   ujatia   mu   vyplynuli   všetky   práva   týkajúce   sa   tejto   funkcie,   ale   teda   aj povinnosti. Prvý deň výkonu verejnej funkcie verejný funkcionár nielenže vykonáva svoju funkciu, ale poberá za jej výkon i plat a ďalšie náležitosti.

Pokiaľ sa týka výhrady k tomu, že výbor nerozhodol do 60 dní podľa čl. 9 ods. 5 uvádzame,   že ide o   tzv.   poriadkovú lehotu   a s jej   nedodržaním ústavný   zákon nespája zastavenie konania alebo zánik zodpovednosti v konaní podľa čl. 9 tohto ústavného zákona. K   výhrade   o   spôsobe   určenia   výšky   pokuty   uvádzame,   že   bola   stanovená   podľa oznámenia zakladateľa, ktorý ustanovil verejného funkcionára do funkcie (...). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pokutu za nepodanie oznámenia do 30 dní od ujatia sa funkcie, nie je možné použiť ustanovenie čl. 9 ods. 14 ústavného zákona a výška pokuty bola ustálená podľa   čl.   9   ods.   10   písm.   a)   o   výške   platu   uvedeného   v   zmluve   so   zamestnávateľom verejného funkcionára, keďže nepracoval v uplynulom roku uvedených 12 mesiacov. Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky napadnutie   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   VP/03/06-K   zo 4. 9. 2006   s   poukazom   na   §73b   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   v   znení   neskorších   predpisov potvrdil a nepriznal sťažovateľovi trovy konania.“

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie predseda výboru v liste z 15. augusta 2007 iba konštatoval: „(...) zotrvávame na našom vyjadrení z 1. 2. 2007.“

2.2 Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam predsedu výboru uviedla:

„Navrhovateľ v celom rozsahu zotrváva na stanovisku prezentovanom v návrhu na preskúmanie rozhodnutia s tým, že písomné oznámenie Výboru podal včas, v posledný deň lehoty. Poukazuje na skutočnosť, že ústavné právo nemá všeobecné ustanovenie o počítaní lehôt   a   v   danom   prípade   je   potrebné   aplikovať   ustanovenie   generálnej   právnej   normy civilného   práva,   podľa   ktorého   do   plynutia   lehoty   sa   nezapočítava   deň,   keď   došlo   ku skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty.   Funkcia   predsedu   predstavenstva   vznikla navrhovateľovi dňa 1. 1. 2006, 30-dňová lehota začala navrhovateľovi plynúť nasledujúci deň po vzniku funkcie, teda 2. 1. 2006 a táto lehota uplynula dňa 31. 1. 2006, kedy aj navrhovateľ podal oznámenie Výboru.

Skutočnosti uvádzané vo vyjadrení Výboru zo dňa 1. 2. 2007, že funkcionár sa ujal funkcie 1. 1. 2006, kedy mu vyplynuli všetky práva aj povinnosti, a že aj od uvedeného dňa poberal   plat,   navrhovateľ   nenamieta,   sú   nesporné.   Výbor   však   nerozlišuje   právnu skutočnosť, kedy sa navrhovateľ ujal funkcie, s dôležitým pravidlom počítania lehôt, podľa ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, v tomto prípade skutočnosti vzniku funkcie.

Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade nie je možné zlučovať pojem vzniku funkcie a pojem počítanie plynutia času. Ide o dva samostatné právne pojmy, ktoré Výbor nerozlišuje.

Tvrdenia Výboru, ktoré sú v danej veci nesporné ako napríklad to, že navrhovateľovi patrí odmena za výkon funkcie člena predstavenstva už odo dňa vzniku funkcie sú však pri aplikácii vyššie uvedeného pravidla o počítaní lehôt irelevantné.

Navrhovateľ trvá na tom, že neporušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia čl. 7   ods.   1   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   v   znení neskorších predpisov. (...)

S tvrdením výboru, že 60 dňová lehota na rozhodnutie stanovená v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, je poriadkovou lehotou sa navrhovateľ stotožňuje. Poukazuje však na čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Dodržiavanie   zákonom   stanových   lehôt   zo   strany   štátnych   orgánov   je   v   záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aj napriek tomu, že lehota je poriadková.

Ohľadne námietky smerujúcej k spôsobu určenia výšky pokuty, navrhovateľ rovnako zotrváva na tvrdení, že Výbor nesprávne určil výšku pokuty, resp. určil výšku pokuty v rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona 545/2005 Z. z.“

II.

Z   návrhu,   z   jeho   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania, z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho spisu predloženého výborom týkajúceho sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi, ako aj z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti V., a. s. (ďalej len „obchodná spoločnosť“), ústavný súd zistil nasledovný skutkový stav relevantný pre posúdenie veci:

Podľa   výpisu   z obchodného   registra   obchodnej   spoločnosti   sa   navrhovateľ   ujal funkcie   predsedu   predstavenstva   (štatutárneho   orgánu)   v obchodnej   spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu 1. januára 2006, pričom tento deň bol súčasne dňom   vzniku   verejnej   funkcie   navrhovateľa   v zmysle čl.   2   ods.   1   písm.   zb)   ústavného zákona.

Navrhovateľ ako verejný funkcionár podal 31. januára 2007 na pošte K. I oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona adresované výboru.

Výbor   na   svojej   28.   schôdzi   uznesením   č.   95   zo   16.   marca   2006   začal   proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona pre nesplnenie povinnosti podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Uvedenú skutočnosť oznámil výbor navrhovateľovi listom z 30. marca 2006, ktorý mu bol doručený 4. apríla 2006. V prílohe listu mu výbor zaslal aj predmetné uznesenie a súčasne ho vyzval, aby sa k veci vyjadril.

Navrhovateľ reagoval na výzvu výboru listom zo 6. apríla 2006, v ktorom okrem iného uviedol:

„Oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov   verejných funkcionárov som výboru zaslal doporučenou zásielkou dňa 31. januára 2006. Zásielku som v tento deň podal na pošte K. I. Dôkazom toho, že som zásielku odoslal 31. 1. 2006 je kópia podacieho lístku a doručenka, ktoré prikladám k listu.

Pri počítaní 30 dňovej zákonnej lehoty som vychádzal z toho, že oznámenie som povinný podať do 30 dní odo dňa, keď som sa v skutočnosti ujal verejnej funkcie, t. j. od 2. januára 2006. Vzhľadom k tomu, že oznámenie výboru som podal poštou 31. 1. 2006, som toho názoru, že som v zákonnej lehote splnil povinnosť vyplývajúcu z čl. 7, ods. 1 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   v   znení   ústavného   zákona   č.   545/2005   Z.   z.   t. j. 31. 1. 2006 oznámiť do 30 dní a že som zachoval stanovenú lehotu. (...)“

Rozhodnutím   sp.   zn.   VP/03/06-K   zo   4.   septembra   2006   výbor   konštatoval,   že „verejný funkcionár MUDr. F. S., predseda predstavenstva V., a. s. K. tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. v lehote stanovenej v tomto článku porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.“ a z tohto dôvodu výbor navrhovateľovi uložil pokutu v sume 155 466 Sk s týmto odôvodnením: „Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k   záveru,   že   nie   je   sporné,   kedy   verejný   funkcionár   MUDr.   F.   S.   podal   predmetné oznámenie.   Na   základe   listu   Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   č.   18380- 2/2006-OTVVP zo dňa 22. 6. 2006 minister zdravotníctva SR R. Z. potvrdil, že verejný funkcionár MUDr. F. S. sa skutočne ujal výkonu verejnej funkcie dňom vzniku akciovej spoločnosti V. K. a to 1. januára 2006 (nie 2. 1. 2006, ako verejný funkcionár uvádza vo svojom liste zo 6. 4. 2006).

Výbor posúdil tvrdenie verejného funkcionára ohľadom plynutia uvedenej 30-dňovej lehoty a nestotožnil sa s ním. Konajúci orgán má za to, že pokiaľ je prvým dňom ujatia sa funkcie 1. január 2006, tak lehota sa začína počítať už uvedeným dňom a nie po jeho uplynutí.   Keďže   práva   a   povinnosti   vyplývajúce   pre   verejných   funkcionárov   sú   určené v osobitnom   právnom   predpise,   ktorým   je   ústavný   zákon   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona č. 545/2005 Z. z., nie je možné postupovať podľa všeobecných zásad pre počítanie času určených v Občianskom zákonníku (§ 122 ods. 1 OZ). Nejde o občianskoprávny vzťah podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale o osobitný právny vzťah na základe osobitného predpisu na úrovni ústavného zákona.

Z tohto dôvodu výbor konštatoval, že je nesporné, že verejný funkcionár tým, že nepodala   oznámenie   do   30   dní   od   ujatia   sa   výkonu   funkcie   porušil   ustanovenie   čl.   7 ústavného zákona (...).“

Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/03/06-K zo 4. septembra 2006 bolo navrhovateľovi doručené 19. decembra 2006.

III.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či konaním navrhovateľa pri predkladaní oznámenia došlo k porušeniu čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Navrhovateľ zastáva názor, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti podať oznámenie do 30 dní od   ujatia   sa   verejnej   funkcie,   pretože   ho podal   v posledný   deň   uvedenej   lehoty.   Podľa navrhovateľa výbor nesprávne aplikoval čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, keď do uvedených 30 dní lehoty započítal aj 1. január 2006, t. j. deň, keď sa navrhovateľ ujal verejnej funkcie, pričom   navrhovateľ   je   toho   názoru,   že   pri   správnej   aplikácii   označeného   ustanovenia „nemožno do lehoty započítať deň, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť – kedy sa navrhovateľ, ako verejný funkcionár ujal funkcie – teda deň 1. 1. 2006“.

Podľa rozhodnutia výboru sp. zn. VP/03/06-K zo 4. septembra 2006 mal navrhovateľ porušiť   povinnosť   ustanovenú   v   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   tým,   že   ako   verejný funkcionár   -   člen   predstavenstva   obchodnej   spoločnosti   so   stopercentnou   majetkovou účasťou štátu, nepodal v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Právne   významnou   skutočnosťou   určujúcou   začiatok   plynutia   lehoty   ustanovenej v čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   je „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“ verejným funkcionárom.

Vzhľadom na to, že v konaní pred ústavným súdom nebol medzi účastníkmi konania sporný okamih, kedy sa navrhovateľ de iure ujal výkonu verejnej funkcie, t. j. deň, keď navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   nadobudol   oprávnenia   a povinnosti   (právny   status) spojené s výkonom verejnej funkcie (1. január 2006), ústavný súd považoval za potrebné zaoberať sa otázkou počítania lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Podľa názoru ústavného súdu je potrebné zohľadniť povahu a účel uvedenej lehoty, pretože samotný ústavný zákon neobsahuje osobitné ustanovenie o počítaní času a plynutí ním stanovených lehôt. Generálnu normu tohto druhu, ktorú by bolo možné subsidiárne aplikovať na daný prípad, neobsahuje napokon ani samotná Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech.

Aj keď normatívny text jednotlivých ustanovení ústavného zákona nedáva vzhľadom na   chýbajúce   pravidlá   o počítaní   času   a plynutí   lehôt   výslovnú   odpoveď   na   otázky relevantné pre rozhodnutie v navrhovateľovej veci, právnou komparáciou najdôležitejších hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov v právnom poriadku Slovenskej republiky možno dospieť k záveru, že do plynutia lehôt určených podľa dní sa nezapočítava deň, keď došlo   k   skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty   (porovnaj §   122   ods.   1   Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 136 Trestného zákona, § 63 ods. 3 Trestného   poriadku,   §   27   ods.   2   Správneho   poriadku,   § 13   ods. 8   zákona   Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov).

Procesné lehoty sa považujú za zachované, ak bol v posledný deň lehoty vykonaný úkon   na   príslušnom   orgáne   alebo   ak   bolo   podanie   odovzdané   na   poštovú   prepravu [porovnaj § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 63 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku, § 27 ods. 3 Správneho poriadku, § 13 ods. 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992   Zb. o správe   daní   a   poplatkov   a   o   zmenách   v sústave   územných   finančných orgánov v znení neskorších predpisov].

Zákonodarca sa od tohto v právnom poriadku Slovenskej republiky prevažujúceho a ustáleného   počítania   lehôt   v normatívnom   texte   ústavného   zákona   expresis   verbis neodchýlil. Vzhľadom na účel a povahu lehoty ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nevidí   ústavný súd rozumný a dostatočný   dôvod   na odklon   od   uvedených   pravidiel   pri výklade a aplikácii zmieneného ustanovenia ústavného zákona. Žiadny relevantný dôvod v tomto   smere   neuviedol   napokon   ani   výbor   v odôvodnení   navrhovateľom   napadnutého rozhodnutia sp. zn. VP/03/06-K zo 4. septembra 2006. Navrhovateľ sa naopak vzhľadom na princíp právnej istoty mohol dôvodne domnievať, že orgán štátnej moci bude vykladať a interpretovať   právny   predpis,   ktorý   o   určitej   otázke   „mlčí“,   v   tejto   otázke   spôsobom „obvyklým“, teda súladným s prevažujúcou právnou úpravou.

Podľa   názoru ústavného súdu   je teda ustanovenie čl. 7 ods.   1 ústavného zákona potrebné interpretovať tak, že do lehoty na podanie písomného oznámenia podľa uvedeného ustanovenia   sa   nezapočítava   deň,   v ktorom   sa   verejný   funkcionár   ujal   výkonu   verejnej funkcie a v súvislosti s ktorou mu vznikla povinnosť podať oznámenie. Táto lehota je zachovaná, ak bolo oznámenie podané v posledný deň príslušnému orgánu alebo ak bolo tomuto orgánu adresované a odovzdané na poštovú prepravu.

Navrhovateľ sa výkonu verejnej funkcie ujal 1. januára 2006, a teda prvým dňom lehoty na podanie oznámenia, ktorá mu začala plynúť, bol 2. január 2006 a posledným dňom uvedenej lehoty 31. január 2006. V posledný deň uvedenej lehoty podal navrhovateľ na poštovú prepravu oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona adresované výboru.

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že navrhovateľ neporušil svoju povinnosť   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   podať   v lehote   30   dní   odo   dňa   ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch za predchádzajúci kalendárny rok. Ústavný súd v súlade s § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona preto rozhodnutie výboru sp. zn. VP/03/06-K zo 4. septembra 2006 týmto nálezom zrušil, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa, že výbor pri vydaní napadnutého rozhodnutia nedodržal lehotu podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, keďže nerozhodol do 60 dní od začatia konania, a súčasne nesprávne určil výšku pokuty v rozpore s čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona, ústavný súd konštatuje, že z ustanovení § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde   jednoznačne   vyplýva,   že   tieto   námietky   navrhovateľa   nemôžu   byť   predmetom skúmania ústavného súdu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu   záujmov, podľa   jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Ústavný súd priznal navrhovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu za tri úkony právnej pomoci v sume 11 137 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   navrhovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom   na   výsledok   konania   navrhovateľovi   vznikol   nárok   na   úhradu   trov konania   za   tri   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2007   (prevzatie   a príprava zastúpenia,   podanie   ústavnému   súdu   a   vyjadrenie   z   23.   septembra   2007),   čo   vrátane 19 % DPH predstavuje celkovú sumu 11 238 Sk.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila úhradu trov len v sume 11 137 Sk, ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov len v sume uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007