SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 778/2015-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1,Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 77/2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.18 C 77/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je„účastníkom konania (žalobcom) v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 18C 77/2009. Okresný súd vo veci koná už siedmy rok.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 227/2014 zo dňa 12.11.2014 konštatoval prieťahy v predmetnom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 18C 77/2009 a vyslovil porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“.
Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že podľa jej názoru zbytočné prieťahyv namietanom konaní pretrvávajú aj potom, čo ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 227/2014z 12. novembra 2014 rozhodol, že postupom okresného súdu v tomto konaní došlok porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že„Vzhľadom na nečinnosť súdu som podaním zo dňa 14.04.2015 doručila predsedovi Okresného súdu Bratislava I... sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. na prieťahy v súdnom konaní pod sp. zn. 18C 77/2009. Predseda súdu moju sťažnosť vybavil dňa 02.06.2015, s tým, že na deň 04.09.2015 bude vytýčené pojenávanie....
Vec tak nie je doposiaľ právoplatne rozhodnutá ani po vyše 6 a pol roka od podania žaloby. Okresný súd doposiaľ ani nevypočul svedkov, ktorých som navrhovala ešte v r. 2009
- 2010 a od vydania kasačného uznesenia krajského súdu nekoná efektívne a dokonca po vydaní nálezu US SR doposiaľ nevykonal ani jedno pojednávanie, čo je zjavne neprípustné. Vec pritom nie je právne a ani skutkovo náročná, práve naopak.
... Uvedený stav súdneho konania mi spôsobuje značné existenčné problémy, navyše neustále pretrváva stav právnej neistoty. Náhrady mzdy, ktorú požadujem, činí sumu 39.500,- EUR. Samotný žalovaný sa počas konania navyše stal platobne neschopným, fakticky ukončil svoje podnikanie a nie je schopný plniť moje základné nároky zamestnanca.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovela nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 18C 77/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 77/2009 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 40.000,- € (slovom štyridsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť sťažovateľom
... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 355,72 EUR na účet advokáta JUDr. Martina Olosa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 77/2009 bez toho, aby v petite návrhuna rozhodnutie zohľadnila skutočnosť, že ústavný súd už vo veci rozhodoval. Ústavný súd,súc viazaný návrhom na začatie konania podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde,posudzoval namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa dvoch časovýchobdobí, a to od podania návrhu na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutiaústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014 a od rozhodnutiaústavného súdu sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014 do dňa rozhodovania o tejtosťažnosti.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní v období od podania návrhu na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týkaveci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo leno podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorá sa týka jejnávrhu na vyslovenie porušenia ňou označeného práva podľa ústavy v napadnutom konanív období od podania návrhu na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutia ústavnéhosúdu vo veci sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014, podľa § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde neprípustná, pretože ústavný súd už v rovnakej veci meritórne rozhodol.Z toho dôvodu ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako neprípustnú.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní v období od rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavyide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniutoho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,III. ÚS 168/05).
Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v namietanom konaní v obdobípo 12. novembri 2014, teda po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 227/2014 vo vecisťažovateľky, opätovne dochádza k zbytočným prieťahom a k porušeniu jej základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonnéhosudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľanepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).
Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistenýprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súduž vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaníniekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačovaltakými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02,I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v posudzovanom období okresný súd19. decembra 2014 uskutočnil vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvoduneprítomnosti svedkyne na 6. marec 2015. Okresný súd uznesením č. k. 18 C 77/2009-503z 19. decembra 2014 uložil svedkyni poriadkovú pokutu. Dňa 2. marca 2015 okresný súdzrušil termín pojednávania nariadený na 6. marec 2015 z dôvodu zániku funkcie zákonnejsudkyne. V súvislosti s ukončením funkcie sudkyne JUDr. Heleny Hausleitnerovejk 31. januáru 2015 bola vec 17. marca 2015 pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. HeleneKožíkovej. Zákonná sudkyňa vo veci nariadila termín pojednávania na 4. september 2015,ktorý bol následne zrušený z dôvodu zániku funkcie zákonnej sudkyne. Spis je v súčasnejdobe pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Tulejovej.
Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie, zohľadňujúc posudzované obdobie povydaní nálezu vo veci sťažovateľky, trvalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti deväťmesiacov. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z upovedomenia o spôsobevybavenia sťažnosti sťažovateľky z 2. júna 2015 vyplýva, že okresný súd vo veci konalv zásade plynulo až do doby, keď došlo k ukončeniu funkcie pôvodnej zákonnej sudkyne.Následne došlo k prerozdeleniu veci a jej prideleniu novým zákonným sudcomv marci2015 JUDr. Kožíkovej a následne v júli 2015 JUDr. Tulejovej. Z doterajšieho postupuokresného súdu v namietanom konaní je zrejmá jeho nečinnosť v období od uskutočneniaostatného pojednávania (19. decembra 2014) do podania ústavnej sťažnosti (osemmesiacov) ako dôsledok personálnych problémov okresného súdu, túto však aj vzhľadomna dĺžku posudzovaného obdobia ústavný súd hodnotí ako ojedinelý prieťah nemajúciintenzitu zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na dosiaľ uvedené ústavný súd konštatuje, že aj napriek zistenej ojedinelejnečinnosti postup okresného súdu v namietanom konaní v sledovanom období nemožnopovažovať za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnostisťažovateľky na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu byeventuálne mohla spôsobiť porušenie označeného základného práva sťažovateľky, čo všakústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tú časť sťažnostisťažovateľky, ktorou namieta porušenie základného práva podľa ústavy postupomokresného súdu v namietanom konaní v období od rozhodnutia ústavného súdu vo vecisp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde ako zjavne neopodstatnenú.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať saďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke predložiťústavnému súdu novú sťažnosť, ak by v budúcnosti v namietanom konaní dochádzalok zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015