SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 773/2015-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza vo veci prijatej sťažnosti
, zastúpeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, za ktorú konáadvokát ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 p o r u š e n é b o l i.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sži 20/2014z 23. apríla 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť
trovy právneho zastúpenia v sume 537,37 € (slovom päťstotridsaťsedem eura tridsaťsedem centov) na účet spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“) sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 a žiada vydať tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 20145, sp. zn. 8Sži/20/2014, a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, porušené bolo.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 20145, sp. zn. 8Sži/20/2014, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ náhradu trov právneho zastupovania na účet jeho právneho zástupcu, vrátane DPH, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ako vyplynulo zo sťažnosti a k nej pripojených príloh, sťažovateľ bol ako žalobcaúčastníkom konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)sp. zn. 23 S 144/2013, v ktorom sa domáhal proti ⬛⬛⬛⬛ ako žalovanému (ďalejlen „žalovaný“) preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného. Krajský súd uznesenímč. k. 23 S 144/2013-26 z 28. januára 2014 konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)s odôvodnením, že k začatiu konania podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupek informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)v znení neskorších predpisov nedošlo, preto nemohlo dôjsť ani k založeniu fiktívnehorozhodnutia, ktoré bolo sťažovateľom v konaní pred krajským súdom napadnuté (neexistujerozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmavania, čo je neodstrániteľnýnedostatok podmienok konania vyvolávajúci nutnosť konanie v správnom súdnictvezastaviť). K začatiu konania podľa zákona o slobode informácií nedošlo preto, že spôsobpodania žiadosti sťažovateľa nezodpovedal § 14 ods. 1 tohto zákona, sťažovateľnepreukázal oznámenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanému, a pretožalovaný nemal možnosť tento obsah poznať.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 odvolaniesťažovateľa proti rozhodnutiu krajského súdu odmietol ako oneskorené [§ 218 ods. 1písm. a) OSP] a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.V odôvodnení svojho rozhodnutia najprv skonštatoval, že sťažovateľ podal„odvolanie dňa 26. februára 2014 elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“a ďalej uviedol:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané oneskorene.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP). V danej veci bolo napadnuté uznesenie doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 7. februára 2014. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňom 8. februára 2014 a jej koniec pripadol na deň 24. februára 2014, ktorý je zároveň posledným dňom na podanie odvolania. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014 (elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom), teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Vzhľadom na to, že žalobca podal odvolanie oneskorene, odvolací súd postupujúc podľa citovaného zákonného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ OSP jeho odvolanie odmietol. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého uznesenia, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto odvolanie nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť.“
Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie jeho základného právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľačl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015odôvodnil tým, že najvyšší súd jeho odvolanie meritórne neprerokoval, hoci bolo podanévčas. Nie je sporné, že sťažovateľovi bolo uznesenie krajského súdu č. k. 23 S 144/2013-26z 28. januára 2014 doručené 7. februára 2014 a ani to, že odvolacia lehota začala plynúť8. februára 2014 a jej posledným dňom bol 24. február 2014. Sťažovateľ však tvrdí, žeodvolanie podal včas, ak ho v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom(spolu s ďalšími podaniami v iných veciach rovnakého účastníka) na CD nosiči odovzdalna poštovú prepravu jeho právny zástupca 24. februára 2014 o 8.51 h na Pošte Prešov 1v prílohe sprievodného podania z 24. februára 2014 adresovaného„Krajský súd v Banskej Bystrici, elektronická podateľňa, Skuteckého 7, 974 87 Banská Bystrica“, ktoré bolonazvané ako„Zaslanie podaní (odvolaní) žalobcu“a z obsahu ktorého vyplývalo, žesťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu„zasiela Krajskému súdu v Banskej Bystrici v prílohe CD nosič s podaniami žalobcu k právnej veci vedenej pod sp. zn.(nasleduje 50 spisových značiek súdnych konaní vrátane sp. zn. 23 S 144/2013, pozn.).Pre úplnosť dodávame, že podania sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom.“. Tátopísomnosť bola podpísaná právnym zástupcom sťažovateľa a v rubrike„Prílohy“bolouvedené:„CD nosič s podaniami 1 x.“Sťažovateľ predložil ústavnému súdu v prílohesťažnosti kópiu tohto podania, ako aj kópiu podacieho lístku zásielky podacieč. UU928549463SK, z ktorého vyplývajú už uvedené údaje o podaní zásielky na poštovúprepravu, hmotnosť zásielky 0,031 kg a údaj o službe:„do vlastných rúk, doručenka.“Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že zásielka bola krajskému súdu nepochybnedoručená a zjavne obsahovala aj odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 23 S144/2013-26 z 28. januára 2014, pretože toto odvolanie bolo predložené najvyššiemu súdu.Podľa textu uverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky nazvaného ako„Podania na súdy a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podpísané zaručeným elektronickým podpisom“, z ktorého vyplýva, že bolvydaný na základe § 6 ods. 3 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 136/2009 Z. z.o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnomstyku (bod 5),„okresné a krajské súdy ako aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prijímajú podania na týchto fyzických nosičoch dát: CD, DVD (jednostranné)“.Sťažovateľ postupoval v súlade s touto verejne prístupnou úpravou zverejnenou nazabezpečenie využívania služieb prevádzkovateľa elektronickej podateľne. Sťažovateľ ďalejargumentuje:„... podateľňa krajského súdu nesprávne podané odvolanie zaevidovala s nesprávnym dátumom doručenia, pretože ho mala zaevidovať s dátumom podania 24. február 2014.... nemôže byť na ujmu práve sťažovateľovi a nemôže zodpovedať za to, že z neznámych dôvodov elektronická podateľňa krajského súdu zaevidovala včas podané odvolanie nesprávne s dátumom podania 26. februára 2014 namiesto správneho dátumu podania, ktorým bol 24. február 2014. (Uvedené nedopatrenie si sťažovateľ vysvetľuje tak, že fyzicky bola predmetná zásielka doručená krajskému súdu skutočne až 26. februára 2014, no uvedená skutočnosť nemá relevanciu, pretože pre zachovanie lehoty je postačujúce, že zásielka je podaná na poštovú prepravu, čo v danom prípade podaná bola.) Najvyšší súd teda vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti odvolania... nesprávne...“
Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 773/2015-13 z 19. novembra 2015 prijal sťažnosťsťažovateľa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd v podaní č. k. KP 3/2015-86 doručenom ústavnému súdu 30. decembra2015 v stanovisku zo 17. decembra 2015 formuloval svoje stanovisko, že označenézákladné práva sťažovateľa zaručené ústavou a jeho práva zaručené dohovorom porušenéneboli. V závere listu najvyšší súd tiež vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávaniaústavného súdu vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“). V písomnom stanovisku uviedol:„písomné stanovisko k ústavnej sťažnosti sťažovateľa
, ktorou namieta porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd) sp. zn. 8Sži/20/2014 z 23. apríla 2015. Ústavný súd Slovenskej republiky v záujme posúdenia opodstatnenosti sťažnosti senátom ústavného súdu požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o vyjadrenie k sťažnosti.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa v tejto veci podané proti uzneseniu krajského súdu z jediného dôvodu a to z dôvodu, že sťažovateľ podal odvolanie oneskorene dňa 26. februára 2014 namiesto toho, aby odvolanie podal najneskôr 24. februára 2014, t.j. v posledný deň lehoty.
Z prílohy č. 2 podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu včas ešte dňa 24. februára 2014, Ďalej uviedol, že nemôže zodpovedať za to, že súdna kancelária, resp. podateľňa vyznačila na došlom odvolaní sťažovateľa nesprávne ako dátum doručenia odvolania dátum 26. februára 2014 namiesto správneho dátumu doručenia, ktorým bol 24. február 2014.
Mal za to, že najvyšší súd teda vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti odvolania proti uzneseniu krajského súdu nesprávne, pretože sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu včas. Za týchto okolností nemal najvyšší súd podané odvolanie odmietnuť, ale mal odvolanie riadne prejednať a učiniť tým zadosť základnému právu sťažovateľa na súdnu ochranu zaručenému čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sži/20/2014 odmietol odvolanie sťažovateľa voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/144/2013-26 zo dňa 28. januára 2014 o zastavení konania. Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa z dôvodu, že bolo podané oneskorene.
K uvedenému najvyšší súd uvádza, že pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania vychádzal z obsahu spisu krajského súdu a zo skutočnosti, že napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 07. februára 2014, lehota na podanie odvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 08. februára 2014 a posledný deň tejto lehoty pripadol na 24. februára 2014 (pondelok).
Vo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/144/2013-26 zo dňa 28. januára 2014 podal včas, a teda dňa 24. februára 2014, najvyšší súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho spisu, pričom z viacerých listín obsahu súdneho spisu vyplýva skutočnosť, že predmetné podanie bolo podané oneskorene. Rovnako tak zdôrazňuje, že z podacieho lístku č. UU928549463SK k listu z 24. februára 2014, na ktorý sa sťažovateľ odvoláva ako na dôkaz, je možné zistiť len odosielateľa zásielky, a že ide o úradnú zásielku. Podací lístok však nepreukazuje, že obsahom zásielky bol skutočne CD-nosič, na ktorom sa nachádzalo odvolanie sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd navrhuje sťažnosť sťažovateľa odmietnuť.“
V podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára 2016 súhlasil s upustenímod ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ. Vo svojom vyjadrení uviedol:«V stanovisku porušovateľa sa uvádza, že Najvyšší súd pri rozhodovaní o odmietnutí odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. januára 2014, č. k. 23S/144/2013-26 vychádzal zo spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Hoci Najvyšší súd nešpecifikuje, čo konkrétne má na mysli, t. j. z akého konkrétneho údaja v súdnych spisoch vychádzal, no sťažovateľ sa domnieva, že dôvodom bolo (nesprávne) vyznačenie dátumu doručenia podania do podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Ako už sťažovateľ uviedol v sťažnosti, svoje podanie (odvolanie) podpísané zaručeným elektronickým podpisom podal na poštovú prepravu včas v posledný deň lehoty, ktorým bol deň 24. február 2014. Podanie bolo „napálené“ na CD nosiči, pričom do podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo odoslané so sprievodným listom dňa
24. februára 2014 o 8,51 h z pošty v Prešove. Právny zástupca sťažovateľa predmetnú zásielku podal na poštovú prepravu počas svojej cesty na iné pojednávanie do Svidníka (vec vedená Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 7C/199/2012), v rámci ktorej sa počas cesty zastavil na pošte v Prešove za účelom odovzdania predmetnej zásielky na poštovú prepravu. V súvislosti s tým poukazuje Najvyšší súd na to, že fotokópie podacieho lístka nepreukazujú, že obsahom zásielky bol CD-nosič s predmetný podaním. Túto argumentáciu považuje sťažovateľa v danom kontexte za účelovú.
Sťažovateľ sa domnieva, že uvedené skutkové okolnosti nemôžu byť z hľadiska účinkov a posudzovania včasnosti odvolania na ťarchu sťažovateľa, ktorý využil pri podávaní odvolania možnosť prezentovanú na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, t. j. možnosť podať (doručiť) súdu podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom na dátovom nosiči akým je napríklad CD-nosič. Sťažovateľ má za to, že relevantným je v danom prípade skutočnosť, že predmetné odvolania odovzdal na poštovú prepravu dňa 24. februára 2014, čo bol posledný deň lehoty, čo napokon uznáva aj Najvyšší súd. Nemá pritom podľa sťažovateľa relevanciu, že v elektronickej podateľni Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo toto podanie zaevidované s dátumom doručenia dňa 26. februára 2014, pretože sťažovateľ predmetné odvolanie podal včas.
Sťažovateľ poukazuje na to, že Najvyšší súd predmetné odvolanie prejednal, t. j. mal ich ho dispozícii. Z titulného listu podaného odvolania musí byť zrejmé, že nebolo podané osobne, ale že bolo doručené poštou. V tom prípade by k danému podaniu mala byť pripojená obálka v origináli alebo fotokópii, keďže na danom CD nosiči sťažovateľ podával viacero podaní (podľa § 137 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov „... Ak dôjde v jednej obálke viac podaní, pripojí sa obálka k tomu z nich, v ktorom je na posúdenie, či sa lehota zachovala, alebo z iných závažných dôvodov potrebné uviesť presný dátum, kedy sa podanie odovzdalo na poštu; k ostatným podaniam sa pripojí fotokópia obálky s poznámkou, kde sa nachádza originál obálky.... Na podaniach odovzdaných osobne poznamená zamestnanec podateľne pri odtlačku podacej pečiatky „Podané osobne“ a pripojí svoj podpis“).
V druhom rade, nesprávnosť postupu Najvyššieho súdu, resp. Krajského súdu v Banskej Bystrici a porušenia základného práva sťažovateľa v súvislosti s prijatím podaní sťažovateľa, nachádzajúcich sa na predmetnom CD nosiči v obálke odovzdanej sťažovateľom na poštovú prepravu dňa 24. februára 2014 konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2015, č. k. III. ÚS 522/2015-40.
S poukazom na to aj po predložení stanoviska porušovateľa sťažovateľ považuje svoju sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu.
Súčasne sťažovateľ, s poukazom na znenie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov súhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania, pretože sťažovateľ zastáva názor, že od takého pojednávania už nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»
Ústavný súd dospel k názoru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšieobjasnenie veci, a so súhlasom účastníkov konania od ústneho pojednávania vo veci samejupustil a rozhodol na neverejnom zasadnutí.
II.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj zo súvisiaceho spisovéhomateriálu zistil tieto pre posúdenie sťažnosti relevantné skutočnosti:
Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, jej podstatou je tvrdenie sťažovateľa, podľaktorého k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavya práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššiehosúdu sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 došlo tým, že najvyšší súd jeho odvolaniemeritórne neprerokoval, hoci bolo podané včas. Sťažovateľ nespochybňuje, že uzneseniekrajského súdu č. k. 23 S 144/2013-26 z 28. januára 2014 mu bolo doručené 7. februára2014, a ani to, že odvolacia lehota začala plynúť 8. februára 2014 a jej posledným dňom bol24. február 2014. Tvrdí však, že ak elektronické podanie podpísané zaručenýmelektronickým podpisom na CD nosiči so sprievodným listom odovzdal na poštovúprepravu 24. februára 2014, malo byť odvolanie považované za včas podané, a to bezohľadu na to, že podateľňa krajského súdu ho zaevidovala s neskorším dátumom.
Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 skonštatoval, žesťažovateľ„podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014 (elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom)“,a keďže posledným dňomodvolacej lehoty bol 24. február 2014, podal ho oneskorene.
Podstatou veci sa teda javí otázka, ktorým dňom sa považuje za podané odvolanieproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ je toto podané elektronicky so zaručenýmelektronickým podpisom, avšak nie elektronickou poštou, ale na CD nosiči doručovanomsúdu prvého stupňa v prílohe poštovej zásielky.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzickýcha právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súduvyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoruv sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.)zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny procesnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdnehorozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,Annuaire, č. 303-B rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovedena všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolenéúčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalido všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutiavšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníkana spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).
Úlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či požadované limity spravodlivéhosúdneho konania boli v prípade sťažovateľa dodržané a či sa náležité posúdenie vecisťažovateľa odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovorelevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu.
Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končiauplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnostiurčujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak konieclehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšínasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkonna súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samejalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickýmiprostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutiana súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Ústavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či odvolaniesťažovateľa smerujúce proti uzneseniu krajského súdu bolo podané včas, a teda v súlades procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie ústavným súdomje vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovaniena zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkovýchtvrdení (I. ÚS 200/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že aj podľarozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. UnitedKingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým súdnymprocesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdnehokonania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktickéokolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovania včasnostipodaného opravného prostriedku.
Najvyšší súd vyriešil otázku, ktorým dňom sa považuje za podané odvolanie protirozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ je toto podané elektronicky so zaručenýmelektronickým podpisom, avšak nie elektronickou poštou, ale na CD nosiči doručovanomsúdu prvého stupňa v prílohe poštovej zásielky, tak, že za deň podania odvolania považoval(zrejme) deň doručenia poštovej zásielky s CD nosičom do podateľne súdu prvého stupňa.Svoj záver formulovaný v uznesení sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015, podľa ktoréhosťažovateľ„podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014 (elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom)“však žiadnym spôsobomneodôvodnil. Nemožno teda z jeho rozhodnutia zistiť, akými úvahami, ale najmä na základektorých ustanovení právnych predpisov záver o tejto rozhodujúcej otázke urobil. Pokiaľv tejto situácii odvolanie sťažovateľa odmietol ako oneskorené, posúdenie otázky momentupodania sťažovateľovho odvolania bolo otázkou, ktorá mala pre jeho rozhodnutie a pre vecsťažovateľa podstatný význam. V súlade s tým je potom potrebné konštatovať, že najvyššísúd sťažovateľovi neposkytol náležitú súdnu ochranu v intenciách čl. 46 ods. 1 ústavya čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že z dôvodu takéhoto nedostatku odôvodneniasúdneho rozhodnutia došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody, takétorozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.
Na základe toho, že ústavný súd rozhodol o porušení označených práv sťažovateľanapadnutým uznesením najvyššieho súdu, v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy toto rozhodnutiezrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude tento viazanýprávnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný súdpriznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslil sumou 537,62 €.
Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľavychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania predústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľnýv peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotoupredmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03,III. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhradetrov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním ⬛⬛⬛⬛ Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti), každý úkon po 139,83 €, k tomu 2 x režijnýpaušál po 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2016(vyjadrenie z 15. januára 2016) po 143 € a náhradu režijného paušálu 8,53 €, čo spolupredstavuje sumu 447,97 €. Túto sumu bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3vyhlášky, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH; celková odmenaza poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 537,37 €.
Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2016