znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 77/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. R., G., zastúpeného advokátkou JUDr. G. M., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní sp. zn. 10 Er 584/04 a jeho uznesením zo 16. marca 2007, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní sp. zn. 6 CoE 56/2007 a jeho uznesením z 27. septembra 2007 a uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky,   Krajského   súdu   v Nitre   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   o podaniach smerujúcich k náprave postupu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 152/93 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. R. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2008   doručená   sťažnosť   I.   R.,   G.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. G. M., K., ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 10 Er 584/04 a jeho uznesením zo 16. marca 2007, postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 6 CoE 56/2007 a jeho uznesením z 27. septembra 2007 a uzneseniami okresného súdu, krajského   súdu   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) o podaniach smerujúcich k náprave postupu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 152/93.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že pod sp. zn. 10 Er 584/04 je proti nemu vedené exekučné konanie o zaplatenie 188 317 Sk s príslušenstvom. Okresný súd uznesením zo 16. marca 2007 zamietol jeho návrh   na vyhlásenie exekúcie predajom nehnuteľnosti   za neprípustnú   a zamietol   aj   návrh   na   odklad   exekúcie   s odôvodnením,   že   nie   sú   splnené podmienky   na   odklad   exekúcie   podľa   §   56   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Krajský súd odmietol   odvolanie   sťažovateľa   ako   oneskorene   podané,   pretože za   deň   doručenia rozhodnutia okresného súdu považoval tretí deň od uloženia zásielky na pošte, a nie deň skutočného   prevzatia   zásielky   sťažovateľom,   teda   28.   marec   2007.   Podľa   názoru sťažovateľa   krajský   súd   nesprávne   aplikoval   fikciu   doručenia   podľa   §   47   ods.   2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože zásielka nebola súdu vrátená ako nedoručená, ale bola v odbernej lehote vyzdvihnutá, a odvolanie podal v zákonnej lehote.

Exekučnému   konaniu   predchádzalo   konanie   o vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedené okresným súdom pod sp. zn. 9 C 152/93. Sťažovateľ namieta, že rozsudok okresného súdu z 2. novembra 1998 nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť, pretože mu nikdy nebol riadne doručený. Napriek tomu ho už 3. februára 1999   vyzvala   právna   zástupkyňa   odporkyne   na   dobrovoľné   plnenie,   a preto   požiadal okresný súd o doručenie rozsudku a o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Okresný   súd   uznesením   zo   7.   apríla   1999   nepripustil   navrátenie   lehoty,   proti   čomu   sa sťažovateľ odvolal a proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie. Najvyšší súd jeho dovolanie uznesením z 30. januára 2001 odmietol. Sťažovateľ prevzal rozsudok od sudkyne okresného súdu 10. decembra 1999, avšak s vyznačením nadobudnutia právoplatnosti už

28. decembra   1998,   akoby   uplatnením   fikcie   doručenia.   Proti   rozsudku   okresného   súdu podal sťažovateľ 18. apríla 2000 odvolanie, ktoré krajský súd uznesením z 28. septembra 2001 odmietol s tým, že ho podal po uplynutí zákonnej lehoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo - právo na súdnu ochranu upravené v či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom Okresného   súdu Nové Zámky v   konaní vedenom   pod sp.   zn. 10Er584/04 uznesením pod sp.zn.: 10 Er 584/04 z   16. marca 2007 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 56/2007 rozsudkom č. k.: 6 CoE 56/2007 z 27. septembra 2007, ako aj jednotlivými uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky a Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu SR v Bratislave o podaniach,   smerujúcich k náprave protizákonného postupu v č. k.   9C   152/93 porušené bolo. 2. Rozhodnutie   Okresného   súdu   Nové   Zámky   č.   k.   10   Er   584/04   z 16.   marca   2007 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k.: 6 CoE 56/2007 z 27. septembra 2007 a rozhodnutia   Okresného   súdu   Nové Zámky a   Krajského   súdu   v Nitre   o odmietnutí odvolania voči rozsudku č. k. 9C 152/93 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. 3. I.   R.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   150.000,-   Sk,   slovom: Jedno stopäťdesiattisíc korún slovenských, ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu. 4.   I.   R.   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   6.296,-   Sk,   slovom: Šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   korún   slovenských,   ktoré   je   Okresný   súd   Nové   Zámky povinný zaplatiť na účet advokátky, JUDr. G. M., č. ú.:... vedený v Tatrabanka, a.s. pobočka K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   v časti   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn. 10 Er 584/04 zo 16. marca 2007 a proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 CoE 56/2007 z 27. septembra   2007   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie.   Proti rozhodnutiu   okresného   súdu   mal   sťažovateľ   k dispozícii   riadny   opravný   prostriedok, o ktorom rozhoduje odvolací súd, a preto je vylúčené, aby o tej istej veci konal aj ústavný súd.

Vo   vzťahu   k rozhodnutiu   krajského   súdu   sťažovateľ   namieta,   že   krajský   súd nesprávne odmietol jeho odvolanie ako oneskorene podané a jeho postupom mu bola odňatá možnosť   konať   pred   odvolacím   súdom.   Táto   skutočnosť   je   dovolacím   dôvodom   podľa § 237 písm. f) OSP a jeho splnenie posudzuje najvyšší súd (k tomu pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu z 30. júna 2005 sp. zn. 2 Cdo 33/2005 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2006, s. 38). Vzhľadom na princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže o rovnakej otázke rozhodovať súčasne aj ústavný súd.

Sťažnosť   vo   zvyšnej   časti   ústavný   súd   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí,   pretože   sťažovateľ   v petite   sťažnosti   neoznačil   rozhodnutia, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu. Navyše konanie vo   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   9   C   153/93   bolo   právoplatne   skončené doručením uznesenia krajského súdu sp. zn. 6 Co 235/01-258, 6 Nc 23/01 z 28. septembra 2001, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľa, a teda lehota na podanie sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde už sťažovateľovi uplynula.

Ústavný súd zistil pri predbežnom prerokovaní, že sťažnosť nie je možné prijať na ďalšie konanie, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v celom rozsahu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2008