znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 77/07-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne   prerokoval   návrh   Ing.   M.   A.,   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   D.   G., Advokátska kancelária, K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/05/06-K zo 4. septembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. M. A. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. januára 2007 doručený návrh Ing. M. A., K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. G.,   Advokátska   kancelária,   K.,   na   preskúmanie   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/05/06-K zo 4. septembra 2006.

Z návrhu vyplýva, že rozhodnutím výboru sp. zn. VP/05/06-K zo 4. septembra 2006 bolo konštatované, že navrhovateľ ako verejný funkcionár podľa čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií   verejných   funkcionárov   v platnom   znení   (ďalej   len   „ústavný   zákon“)   porušil povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, v dôsledku čoho mu bola uložená pokuta vo výške 138 192 Sk.

Podľa názoru navrhovateľa výbor rozhodol v rozpore s ústavným zákonom, pretože tu nebol daný dôvod pre uloženie pokuty predpokladaný v čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona, podľa ktorého sa verejnému funkcionárovi uloží pokuta, ak si nesplní povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v lehote tam určenej, t. j. „do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie“.

V tejto súvislosti navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol: „Uloženie pokuty bolo zdôvodnené porušením povinnosti stanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, podať do 30 dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal   výkonu   verejnej   funkcie   písomné   oznámenie   funkcií, zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov   Výboru   Národnej   rady   SR,   s   tým,   že navrhovateľ podal predmetné oznámenie dňa 01. februára 2006 doporučene, hoci sa ujal uvedenej funkcie 1. januára 2006.

Navrhovateľ má za to, že jeho konanie, ako konanie verejného funkcionára, nebolo v rozpore   s   vyššie   citovanými   ustanoveniami   ústavného   zákona   teda,   že   povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na základe ktorých, mu bola uložená pokuta neporušil, oznámenie podal v zmysle čl. 7 ods. 1. Navrhovateľ podal písomné oznámenie doporučene na pošte Košice I, 1. februára 2006.   Dňa   2.   januára   2006   navrhovateľ   s   predchádzajúcim   súhlasom   riaditeľa   čerpal dovolenku, ktorú mal schválenú ešte 29. 12. 2005. Navrhovateľ prvýkrát nastúpil do práce až   3. januára   2006,   ktorým   dňom   sa   v   skutočnosti   ujal   funkcie   a   práve   tento   deň   je rozhodným dňom pre začiatok plynutia 30 dňovej lehoty na podanie oznámenia, ktorej posledný deň pripadal na 1. február 2006.

Pri   správnej   aplikácii   uvedeného   ustanovenia   bolo   písomné   oznámenie   podané v posledný deň uvedenej lehoty, nakoľko nemožno do lehoty započítať deň, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť kedy sa, ako verejný funkcionár ujal funkcie - teda deň 3. 1. 2006.“Navyše podľa   tvrdenia   navrhovateľa je rozhodnutie výboru v rozpore s ústavným zákonom   aj z ďalších   dvoch   dôvodov.   Predovšetkým   ide   o námietku,   že výbor nekonal v súlade s čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, t. j. nerozhodol do 60 dní od začatia konania, pričom konanie vo veci ochrany verejného záujmu začalo „s poukazom na čl. 9 ods. 2 písm. a)   ústavného   zákona   urobením   prvého   úkonu   voči   verejnému   funkcionárovi,   t. j. uznesením č. 97 zo 16. marca 2006, t. j. dňom 16. marca 2006, (...).

Výbor Národnej rady rozhodol dňa 4. septembra 2006, rozhodnutie vyhotovil dňa 7. 12. 2006“.

Podľa navrhovateľa výbor pochybil aj v tom, že pokutu vo výške 138 192 Sk mu uložil   podľa   čl.   9   ods.   15   ústavného   zákona   aj   napriek   tomu,   že „navrhovateľ v kalendárnom   roku   2005,   nebol   verejným   funkcionárom,   teda   nemal   príjem   za   výkon verejnej funkcie za predchádzajúci kalendárny rok (v tomto prípade za rok 2005), resp. mal nulový   príjem   za   výkon   verejnej   funkcie;   je   preto   potrebné   aplikovať   čl.   9   odsek   16 ústavného   zákona,   podľa   ktorého   sa   za   mesačný   plat   považuje   priemerná   nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok (v tomto prípade kalendárny rok 2005), teda suma vo výške 17.274,- Sk“.

Vzhľadom   na   uvedené   navrhovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd: „(...) nálezom napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 4. septembra 2006, číslo rozhodnutia VP/05/06-K zrušil a uložil povinnosť Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   uhradiť   navrhovateľovi   trovy   právneho zastúpenia v sume 11.899,- Sk (...) na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo   dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátu ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom posudzovaného návrhu je preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/05/06-K zo 4. septembra 2006 v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona   o ústavnom   súde   označenom   ako „Konanie   o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“ (§ 73a a § 73b cit. zákona).

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   v konaní o preskúmanie   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára   bolo   alebo   nebolo   v rozpore   s   ustanoveniami   ústavného   zákona,   t. j.   či povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona porušil alebo neporušil, a teda či je z tohto hľadiska rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   (výboru)   z ústavného   hľadiska udržateľné a akceptovateľné.

Obranná argumentácia navrhovateľa proti rozhodnutiu výboru sp. zn. VP/05/06-K zo 4. septembra 2006 sa zakladá na tvrdení, že navrhovateľ neporušil povinnosť verejného funkcionára   uloženú   mu   v čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona,   takže   pokuta   za   jej   údajne (výborom   tvrdené)   porušenie   mu   bola   uložená   protiústavne,   t. j.   v rozpore   s ústavným zákonom.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, (...) podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok (...).

Navrhovateľ   tvrdí,   že   ako   verejný   funkcionár „prvýkrát   nastúpil   do   práce   až 3. januára 2006, ktorým dňom sa v skutočnosti ujal funkcie a práve tento deň je rozhodným dňom pre začiatok plynutia 30 dňovej lehoty na podanie oznámenia, ktorej posledný deň pripadal na 1. február 2006“, kedy navrhovateľ podal oznámenie na poštovú prepravu, takže konal v zákonnej lehote podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Podľa   čl.   2   písm.   zb)   v spojení   s čl.   3   ods.   1   ústavného   zákona   je   verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Navrhovateľ sa stal verejným funkcionárom dňom vzniku jeho funkcie podpredsedu predstavenstva   (štatutárneho   orgánu)   spoločnosti   V.,   a.   s.   (ďalej   len   „obchodná spoločnosť“),   so   stopercentnou   majetkovou   účasťou   štátu.   Podľa   výpisu   z obchodného registra   uvedenej   obchodnej   spoločnosti   navrhovateľovi   vznikla   funkcia   podpredsedu predstavenstva (štatutárneho orgánu) 1. januára 2006 a tento deň podľa názoru ústavného súdu treba pokladať za deň ujatia sa výkonu verejnej funkcie navrhovateľom, teda za deň rozhodný pre počítanie lehoty uvedenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

V tejto súvislosti ústavný súd považuje argumentáciu navrhovateľa o dni - 3. január 2006, keď sa „skutočne“ ujal funkcie, ako o dni rozhodnom pre počítanie lehoty podľa čl. 7 ods.   1   ústavného   zákona,   za   neakceptovateľnú.   Podľa   Obchodného   zákonníka   akciová spoločnosť môže byť založená buď na základe výzvy na upisovanie akcií, alebo bez výzvy na   upísanie   akcií,   pričom   v prvom   prípade   (upisovania   akcií)   členov   prvých   orgánov spoločnosti ustanovuje do funkcie ustanovujúce valné zhromaždenie voľbou a v druhom prípade   (bez   upisovania   akcií)   tak   činia   samotní   zakladatelia.   Z uvedeného   vyplýva,   že zloženie orgánov spoločnosti musí byť známe už pred podaním návrhu na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra a navyše podľa § 175 ods. 2 Obchodného zákonníka návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci jeho členovia.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   prvotný   návrh   na zápis   obchodnej   spoločnosti   do obchodného registra bol podaný registrovému súdu (Okresný súd Košice I) 19. decembra 2005 a bol podpísaný všetkými členmi predstavenstva, teda aj navrhovateľom.

Vzhľadom na uvedené závery možno konštatovať, že navrhovateľ sa „de facto“ ujal funkcie podpredsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti dňom jeho zvolenia do funkcie a „de iure“, t. j. s právnymi účinkami aj voči tretím osobám sa tejto funkcie ujal dňom zápisu o vzniku funkcie v obchodnom registri, t. j. dňom 1. januára 2006. V tomto zmysle z hľadiska čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je otázka skutočného nástupu navrhovateľa na pracovisko 3. januára 2006 v dôsledku čerpania dovolenky podľa názoru ústavného súdu bez právneho významu.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky počítania lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktoré musí verejný funkcionár podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, t. j. či prvým dňom tejto lehoty je deň ujatia sa funkcie, alebo či je ním až deň nasledujúci po dni ujatia sa funkcie, ústavný súd poznamenáva, že v tomto bode si argumentačne odporuje sám navrhovateľ. Navrhovateľ na jednej strane konštatuje, že v prípade, ak by prvým dňom lehoty bol 3. január 2006, tak posledný deň 30-dňovej lehoty by pripadal na 1. február 2006, takže v tomto prípade považuje za prvý deň lehoty

3. január   2006.   Na   inom   mieste   však   navrhovateľ   uvádza: „(...)   nemožno   do   lehoty započítať deň, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť kedy sa, ako verejný funkcionár ujal funkcie – teda deň 3. 1. 2006.“ Na tomto mieste teda sám navrhovateľ už považuje za prvý deň lehoty podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona deň nasledujúci po dni, keď sa podľa neho ujal funkcie, čím sám popiera svoje skoršie tvrdenie.

Keďže s plynutím lehoty ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nie je spojený vznik, zmena ani zánik právnych vzťahov, inými slovami jej nedodržanie nemá vplyv na vykonávanie verejnej funkcie alebo požívanie výhod z nej plynúcich, resp. vykonávanie verejnej funkcie nie je podmienené splnením si predpísanej povinnosti v tejto lehote, teda nejde o lehotu hmotnoprávnu a navyše je táto lehota určená na dni, možno ju podľa názoru ústavného súdu považovať za lehotu procesnoprávnu, pre počítanie ktorej platí, že prvým dňom lehoty je deň nasledujúci po dni, keď nastala skutočnosť označujúca jej začiatok.

V prípade navrhovateľa je skutočnosťou označujúcou začiatok plynutia lehoty podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona 1. január 2006, keď sa navrhovateľ „de iure“ ujal funkcie podpredsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, takže posledným dňom lehoty, v ktorej bol navrhovateľ povinný predložiť oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, bol 31. január 2006. Vzhľadom na to, že predmetné oznámenie navrhovateľ podal na poštovú prepravu až 1. februára 2006, je nepochybné, že si nesplnil svoju povinnosť v zákonnej lehoty a z tohto hľadiska nemožno rozhodnutie výboru sp. zn. VP/05/06-K zo 4. septembra 2006 považovať za protiústavné, za aké ho označil navrhovateľ.

Uvedené skutočnosti boli základom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý návrh navrhovateľa   už   po   jeho   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ   ide   o tvrdenia   navrhovateľa,   že   výbor   porušil   ústavný   zákon   tým,   že nerozhodol v 60-dňovej lehote a tým, že mu uložil pokutu v sume prevyšujúcej pokutu vyplývajúcu z ústavného zákona, ústavný súd konštatuje, že z ustanovení § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde jednoznačne vyplýva, že tieto námietky navrhovateľa nemôžu byť predmetom skúmania ústavného súdu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde (čl. 2 ods. 2 ústavy).

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že označené nedostatky v rozhodovaní výboru, v dôsledku ktorých by sa navrhovateľ cítil byť poškodený na svojich právach, by mohli byť predmetom skúmania ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007