znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 77/03-11   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. G., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., so sídlom K., vo veci porušenia jej základného práva na rovnosť upraveného v čl. 12 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti upraveného   v čl.   19 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Ministerstva   obrany Slovenskej   republiky   vo   veci   vyjadrenia   podplukovníka   Š.   F.   na   tlačovej   besede Ministerstva obrany Slovenskej republiky na otázku účasti žien v slovenskej protichemickej jednotke dňa 4. februára 2003, a takto r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. G.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2003 doručená   sťažnosť   Mgr.   M.   G.,   bytom   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., so sídlom K., vo veci porušenia jej základného práva na rovnosť upraveného v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti   upraveného   v čl.   19   ods.   1   ústavy   postupom Ministerstva   obrany   Slovenskej   republiky   vo   veci   vyjadrenia   podplukovníka   Š.   F.   na tlačovej   besede   Ministerstva   obrany   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   na otázku účasti žien v slovenskej protichemickej jednotke dňa 4. februára 2003.

Predmetom sťažnosti je výrok podplukovníka Š. F. „Ešte k tým ženám. Viete veľmi dobre, že všetky problémy na celom svete vychádzajú iba z dvoch zdrojov – peniaze a ženy. Ten druhý sme eliminovali“, ktorý zaznel na tlačovej besede ministerstva a následne bol odvysielaný v spravodajskej relácii Televízne noviny televízie Markíza 4. februára 2003. Záujmové združenie žien Fenestra sa listom zo 6. februára 2003 prostredníctvom právnej   zástupkyne   obrátilo   na   odporcu   (ministerstvo)   s účelom,   aby „adekvátnym spôsobom aspoň z časti napravil negatívny účinok citovaného výroku pána F.“.

Na tlačovej besede ministerstva 11. februára 2003 vyjadril   k citovanému výroku svoje osobné stanovisko minister obrany.   Podplukovník Š. F. sa na tejto tlačovej besede tiež vyjadril,   keď   okrem   iného uviedol: „V   žiadnom prípade   som   nemienil sa   nikoho dotknúť, ani nikoho uraziť, ani ženy, ani bohatých ľudí. Pokiaľ sa to napriek tomu niekoho dotklo, tak sa ospravedlňujem.“.

Sťažovateľka   ďalej   v sťažnosti   uvádza,   že   ministerstvo   sa   k listu   Záujmového združenia žien Fenestra vyjadrilo listom z 20. februára 2003 sp. zn. KaMO – 103/3 – 40 v tom zmysle, „že na nasledujúcej tlačovej besede dňa 11. 2. 2003 minister obrany SR I. Š., i podplukovník Š. F., vo svojom vystúpení vyslovil svoje osobné stanovisko a presvedčenie o tom, že výrok podplukovníka F. nebol myslený ani namierený dehonestujúco proti nijakej skupine našich občanov, a preto nevidí dôvod na vyvodzovanie ďalších záverov“.

Sťažovateľka   je   štatutárnou   zástupkyňou   Záujmového   združenia   žien   Fenestra. V sťažnosti je ale výslovne uvedené, že ju „podáva vo svojom mene“. Sťažovateľka „sa cíti ako   žena   výrokom   podplukovníka   Š.   F.   dotknutá,   zosmiešnená,   ponížená   v ľudskej dôstojnosti   a dehonestovaná   na   úroveň   objektu,   ktorá   je   na   oficiálnych   podujatiach odporcu predmetom „žartovania““. Sťažovateľka „považuje za nesporné, že konanie – vyjadrenie podplukovníka Štefana F. vyvoláva dôvodné podozrenie, že tento vojak spáchal priestupok. Povinnosťou služobných orgánov bolo preto začať voči uvedenému vojakovi disciplinárne   konanie...   Keďže   odporca (ministerstvo) zodpovedá   za   to,   či   proti podplukovníkovi Š. F. je alebo nie je vyvodená zodpovednosť, za jeho správanie, zasahuje do základných práv sťažovateľky tým, že túto svoju právomoc odmieta využiť, stáva sa zodpovedným za takéto porušenie on sám.“.

Na   vyššie   uvedenom   základe   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prijal   jej sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal tento nález:   „Právo sťažovateľky na rovnosť bez ohľadu na pohlavie zakotvené v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR   a na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti   zakotvené   v článku   19   ods.   1   Ústavy   SR   bolo postupom Ministerstva obrany Slovenskej republiky vo veci vyjadrenia podplukovníka Š. F. na   tlačovej   besede   Ministerstva   obrany   Slovenskej   republiky   na   otázku   účasti   žien v Slovenskej protichemickej jednotke dňa 4. 2. 2003 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Ministerstvu obrany Slovenskej republiky konať   vo   veci   vyjadrenia   podplukovníka   Š.   F.   na   tlačovej   besede   Ministerstva   obrany Slovenskej   republiky   na   otázku   účasti   žien   v Slovenskej   protichemickej   jednotke   dňa   4. februára 2003.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 300.000 - Sk.   Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde)   ústavný   súd sťažnosť   predbežne   prerokuje bez prítomnosti   sťažovateľa   a zisťuje,   či   obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   §   11   Občianskeho   zákonníka   má   fyzická   osoba   právo   na   ochranu   svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho   mena   a prejavov   osobnej   povahy.   Ochrany   osobnosti   sa   môže   fyzická   osoba domáhať   žalobou   na   všeobecnom   súde.   Ústavný   súd   považuje   žalobu   podľa   §   11 Občianskeho súdneho poriadku, o ktorej je príslušný rozhodnúť všeobecný súd, za účinný právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd.

Pretože   sťažovateľka   sa   ochrany   svojich   základných   práv   nedomáhala na orgáne k tomu príslušnom, bolo potrebné jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2003