znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 77/02-9

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7.   mája 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. B., bytom K., vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky proti Okresnému súdu v Trebišove, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. apríla 2002 doručené podanie Ing. J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., označené ako „Sťažnosť pre porušenie práva na súdnu ochranu“. Z jeho obsahu vyplynulo, že ide o sťažnosť v zmysle čl. 127   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   v ktorej   sťažovateľ   namieta porušenie svojho ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy Okresným súdom v Trebišove.

Keďže   v predloženej   podobe   sťažnosť   nemala   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 ods. 1   a 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ústavný   súd   sťažovateľa 16. apríla 2002 vyzval, aby doplnil sťažnosť a aby predložil v určenej lehote splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika. V poučení výzvy ústavný súd uviedol, že ak takéto   splnomocnenie   nebude   v určenej   lehote   k sťažnosti   pripojené,   ústavný   súd   ju odmietne.

Sťažovateľ vo svojom stanovisku k výzve ústavného súdu doručenom 3. mája 2002 uviedol,   že   považuje   „výzvu   Ústavného   súdu   SR   na   doplnenie   mojej   sťažnosti   za neopodstatnenú“,   pretože   jeho   právo   obhajovať   sa   osobne   „je   deklarované   Európskym dohovorom o ľudských právach v Protokole č. 7, čl. 6, ods. 3, písmeno c), ktorý je podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR nadradený zák. č. 38/93 Z. z., lebo zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd“.

Keďže sťažovateľ v lehote určenej ústavným súdom nepredložil splnomocnenie na svoje   zastupovanie   pred   ústavným   súdom,   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   odmietnuť   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2002