SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 764/2015-44
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice,prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka JUDr. Klaudia Azariová, ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 173/2009, zaúčasti Okresného súdu Košice I, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 173/2009p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j ev konaní vedenom pod sp. zn.11 C 173/2009 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovomdvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právnejzástupkyne AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2015osobne doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka JUDr. Klaudia Azariová,ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 173/2009 (ďalej len „napadnutékonanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka uzavrela31. januára 2008 so žalovanými v 1. až 3. rade (ďalej len „žalovaní“) ako kupujúcimi kúpnuzmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností bližšie špecifikovaných v zmluve.Sťažovateľka a žalovaní sa v kúpnej zmluve dohodli, že kúpna cena v celkovej sume6 000 000 Sk jej bude vyplatená v troch častiach, pričom poslednú tretiu časť kúpnej cenyžalovaní zaplatia prostredníctvom Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., po zdokladovaní účelupoužitia finančných prostriedkov. Sťažovateľka odovzdala nehnuteľnosti, ktoré bolipredmetom predaja, do užívania žalovaným, títo však tretiu časť kúpnej ceny neuhradili.Dňa 10. júna 2008 sťažovateľka adresovala žalovaným výzvu na zaplatenie tretej častikúpnej ceny. Žalovaní na uvedenú výzvu reagovali podaním, v ktorom poukázali nanesplnenie podmienok kúpnej zmluvy zo strany sťažovateľky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka doručila 2. júla 2008 okresnémusúdu návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil žalovanýmpovinnosť zaplatiť tretiu časť kúpnej ceny. Okresný súd vydal 8. apríla 2009 platobnýrozkaz, ktorým žalovaným uložil povinnosť sťažovateľke spoločne a nerozdielne zaplatiťsumu 12 713,27 € s príslušenstvom (ďalej len „platobný rozkaz z 8. apríla 2009“). Protiplatobnému rozkazu okresného súdu podali žalovaní odpor, v ktorom uviedli, že„k vyplateniu žalovanej sumy... nenastali zmluvné dôvody a termín vyplatenia nastane až v budúcnosti a že si uplatňujú kompenzáciu nákladov vynaložených na opravu nehnuteľností, ktoré im vraj jednoznačne spôsobila sťažovateľka“.
V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti sťažovateľka v sťažnosti okrem inéhouvádza:
„Od podania návrhu na začatie konania uplynulo už sedem rokov, pričom stále nie je vo veci rozhodnuté a to ani na súde prvého stupňa. Okresný súd Košice I doteraz nevyniesol žiadny rozsudok, ktorým by došlo k rozhodnutiu vo veci samej a odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.... Sťažovateľka uvádza, že v období od konca roka 2013 (október 2013) až po september 2014 súd vôbec nekonal, nepredložil súdny spis ustanovenému znalcovi... znalec mohol vypracovať znalecký posudok až po tom ako spis, ktorý od marca roku 2014 do septembra roku 2014 putoval z krajskej prokuratúry následne na generálnu prokuratúru a to kvôli podľa nášho názoru neopodstatnenému podnetu a neskôr opakovanému podnetu odporcov na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, voči uzneseniu, ktorým Krajský súd Košice rozhodol o nariadení predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie ukladalo odporcom zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu 12 713,27 EUR, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania.“
Ku kritériám, ktoré ústavný súd štandardne uplatňuje pri rozhodovaní o porušenízákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(zložitosť veci a správanie sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania),sťažovateľka uvádza:
„... nezaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov a existuje k tejto otázke ustálená judikatúra. Úlohou súdu je nastoliť právnu istotu v predmetnej veci. Aj podľa názoru sťažovateľky nie je vec právne ani skutkovo zložitá, preto nie je možné ospravedlniť dobu, počas ktorej mal Okresný súd Košice I vo veci konať a právoplatne rozhodnúť. Sme presvedčení, že my ako právni zástupcovia sťažovateľky a ani sťažovateľka osobne, sme svojím konaním nijako neprispeli k predĺženiu zmieňovaného konania.“
Sťažovateľka zastáva názor, že okresný súd v napadnutom konaní„postupoval neracionálne a zmätočne, v uvedenom konaní buď nekonal vôbec, alebo konal s neprimeraným časovým odstupom, a to už od samotného začiatku. V priebehu konania bolo tak niekoľko časových období, kedy súd nekonal vôbec, nevytýčil pojednávanie na dlhé časové obdobie (obdobie od 8. 10. 2013 do 20. 5. 2015, t. j. 1,5 roka), odročoval pojednávanie bez závažného dôvodu, resp. nezabezpečil účasť odporcov, čím im umožnil zneužiť inštitút odročenia. Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa podania návrhu (2. 7. 2008) už viac ako 7 rokov. Počas tohto obdobia bolo nariadených 10 pojednávaní, z toho riadne sa uskutočnilo len prvé pojednávanie nariadené na deň 3. 2. 2010, a posledné pojednávanie dňa 1. 7. 2015, ktoré bolo opäť odročené z dôvodu, že odporca v 3. rade vzniesol námietku zaujatosti voči vec pojednávajúcej sudkyni. Zvyšných osem pojednávaní nariadených v období od mája 2010 do mája 2015 bolo odročených z dôvodu na strane súdu (dňa 5. 5. 2010, 21. 11. 2012 a 5. 3. 2013), resp. na návrh odporcov (dňa 12. 05. 2010, 4. 9. 2012, 11. 6. 2013, 8. 10. 2013 a 20. 5. 2013).“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/173/2009 porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950).
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/173/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €, ktoré je Okresný súd Košice I povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľky.
4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 355,70 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu...“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 764/2015-28z 11. novembra 2015 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie.
Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 72/15 doručenom ústavnému súdu8. decembra 2015 poukázal na procesné úkony vykonané v napadnutom konaní a ďalejuviedol, že„Istá miera skutkovej náročnosti je v konaní prítomná, pretože bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie a následne aj kontrolné znalecké dokazovanie. Súd sa musel zaoberať aj rôznymi procesnými návrhmi účastníkov konania; žiadosťami o oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov, návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a tiež opravnými prostriedkami, ktoré účastníci konania podali proti rozhodnutiam súdu. Aj správaním sa účastníkov konania, keďže na základe ich žiadostí boli 3 termíny pojednávania preročené, došlo k predĺženiu celkovej doby konania. Do určitej miery k predĺženiu konania prispel aj znalec ⬛⬛⬛⬛, ktorý vypracovával kontrolný znalecký posudok od 28. 10. 2013 do 30. 1. 2015. Na základe vyššie uvedeného mám za to, že doterajšiu dĺžku konania nemožno jednoznačne pripočítať na vrub Okresného súdu Košice I, pretože tento vo veci v zásade konal plynulo a nevyskytli sa žiadne obdobia absolútnej nečinnosti súdu.“.Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil,že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Dňa 16. decembra 2015 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby savyjadrila k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predseduokresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 12. januára2016 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predseduokresného súdu predovšetkým uviedla:
„... na návrh odporcov bolo odročených k dnešnému dňu až 6 termínov pojednávania (dňa 12. 05. 2010, 4. 9. 2012, 11. 6. 2013, 8. 10. 2013, 20. 5. 2015 a 9. 12. 2015), sme toto názoru, že Okresný súd Košice I odročoval pojednávania bez závažného dôvodu, nedostatočne skúmal dôvody odročenia, čím umožnil odporcom zneužitie inštitútu odročenia a oddialenia meritórneho rozhodnutia. K námietke Okresného súdu Košice I, že práve znalec ⬛⬛⬛⬛ predĺžil celé konanie, keďže vypracovával znalecký posudok od 28. 10. 2013 do 30. 1. 2015 uvádzame nasledovné: súdny spis bol ustanovenému znalcovi ⬛⬛⬛⬛ predložený až v septembri 2014, znalec mohol teda vypracovať znalecký posudok až po tom, ako spis, ktorý od marca 2014 do septembra roku 2014 putoval z krajskej prokuratúry následne na generálnu prokuratúru. Z uvedeného vyplýva, že nemožno jednoznačne konštatovať, že by práve ⬛⬛⬛⬛ predĺžil celé konania. Okresný súd Košice I jednak postupoval neracionálne a zmätočne, v uvedenom konaní buď nekonal vôbec, alebo konal s neprimeraným časovým odstupom, a to už od samotného začiatku, predovšetkým však odročoval pojednávania bez závažného dôvodu, resp. nezabezpečil účasť odporcov, čím im umožnil opakovane zneužiť inštitút odročenia, Okresný súd Košice I nevyužil všetky dostupné nástroje na to, aby zabezpečil rýchle skončenie veci a nastolenie stavu právnej istoty účastníkov konania.“
Sťažovateľka si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zároveň uplatnila úhradutrov konania v celkovej sume 537,59 €.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 173/2009 a z písomnýchvyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:
1. Dňa 2. júla 2008 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky protižalovaným o zaplatenie sumy 12 713,27 € s príslušenstvom z titulu doplatenia kúpnej ceny,ktorej súčasťou bola žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku (konanie vedenéokresným súdom pod sp. zn. 19 Ro 2280/08).
2. Okresný súd uznesením sp. zn. 19 Ro 2280/2008 z 27. augusta 2008 sťažovateľkeoslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal, proti označenému uzneseniusťažovateľka podala 22. septembra 2008 odvolanie. Na rozhodnutie o odvolaní bol7. októbra 2008 spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“),ktorý uznesením sp. zn. 6 Co 236/2008 z 25. novembra 2008 odvolaním napadnutéuznesenie okresného súdu potvrdil (spis bol okresnému súdu vrátený 9. januára 2009).
3. Dňa 2. marca 2009 okresný súd sťažovateľku vyzval na zaplatenie súdnehopoplatku za podaný návrh; sťažovateľka ho zaplatila 9. marca 2009.
4. Platobným rozkazom z 8. apríla 2009 okresný súd uložil žalovaným povinnosťzaplatiť sťažovateľke spoločne a nerozdielne sumu 12 713,27 € s príslušenstvom, žalovanípodali 5. mája 2009 proti nemu odpor, a preto bol spis prevedený do registra „C“ a bola mupridelená sp. zn. 11 C 173/2009.
5. Dňa 29. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k rozhodnutiuvo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „OSP“) a k podanému odporu a žalovaných na vyjadrenie k sťažovateľkouuplatnenému nároku; okresný súd zároveň žalovaných vyzval na zaplatenie súdnehopoplatku za podaný odpor.
6. Dňa 17. júna 2009 žalovaní doručili okresnému súdu vyjadrenie a zároveňodvolanie proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor z 29. mája2009.
7. Dňa 24. júna 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie k odporuproti platobnému rozkazu z 8. apríla 2009.
8. Dňa 7. júla 2009 okresný súd vyzval žalovaných na zdokladovanie majetkovýcha osobných pomerov na účely rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnychpoplatkov a sťažovateľku na zaslanie rovnopisov jej návrhu z 24. júna 2009, ktoré boliokresnému súdu doručené 18. augusta 2009.
9. Dňa 14. septembra 2009 okresný súd opätovne vyzval žalovaných nazdokladovanie majetkových a osobných pomerov; žalovaní 13. októbra 2009 vzali späťsvoju žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podaný odpor a zároveňoznámili, že súdny poplatok bol zaplatený 10. júna 2009.
10. Dňa 15. októbra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. február 2010.
11. Sťažovateľka požiadala 2. februára 2010 okresný súd o vypočutie mimopojednávania vzhľadom na jej plánovanú neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na3. február 2010.
12. Dňa 3. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na12. máj 2010 z dôvodu výsluchu sťažovateľky.
13. Dňa 1. marca 2010 sťažovateľka predložila okresnému súdu k žiadostio vypočutie mimo pojednávania potvrdenie o svojom zdravotnom stave a zároveňvyjadrenie vo veci, okresný súd ho 4. marca 2010 doručoval žalovaným a zároveň predvolalsťažovateľku na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť 5. mája 2010.
14. Dňa 26. marca 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na vykonaniedôkazu, v zmysle ktorého okresný súd 12. apríla 2010 vyzval Prvú stavebnú sporiteľňu,a. s., na vyjadrenie k veci.
15. Dňa 29. apríla 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu svoje vyjadreniek tvrdeniam žalovaných predneseným na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 3. februára2010.
16. Dňa 5. mája 2010 sa uskutočnil informatívny výsluch sťažovateľky.
17. Dňa 12. mája 2010 bolo pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnostizákonnej sudkyne na neurčito.
18. Dňa 30. septembra 2010 okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženieotázok súdnemu znalcovi na účely vypracovania znaleckého posudku (otázky boliokresnému súdu doručené žalovanými 4. novembra 2010 a sťažovateľkou 15. novembra2010).
19. Dňa 16. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 11 C 173/2009-309 nariadilznalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctva, ktorému uložilvypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní od doručenia spisového materiálu (ďalej len„uznesenie zo 16. februára 2011“).
20. Sťažovateľka podala 7. marca 2011 proti uzneseniu okresného súduzo 16. februára 2011 odvolanie, spis bol 28. marca 2011 predložený krajskému súdu narozhodnutie o podanom opravnom prostriedku.
21. Krajský súd o odvolaní rozhodol 31. mája 2011 uznesením sp. zn.11 Co 109/2011, ktorým odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súduzo 16. februára 2011 odmietol (spis bol vrátený okresnému súdu 28. júna 2011).
22. Dňa 15. augusta 2011 okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi na vypracovanieznaleckého posudku, ktorý okresnému súdu 10. októbra 2011 oznámil, že miestne šetreniesa uskutoční 27. októbra 2011.
23. Dňa 12. decembra 2011 okresný súd vyzval súdneho znalca na predloženievypracovaného znaleckého posudku, znalec ho predložil okresnému súdu 31. januára 2012.Okresný súd priznal súdnemu znalcovi znalečné 2. februára 2012.
24. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 27. februára 2012 vyjadreniek znaleckému posudku, ktoré doplnila podaním doručeným okresnému súdu 5. marca 2012;podania sťažovateľky boli doručované žalovaným v júli 2012, ktorí svoje stanoviskodoručili okresnému súdu 31. augusta 2012.
25. Dňa 30. marca 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. september 2012.Pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 21. november 2012 z dôvodu neprítomnostisťažovateľky a jej právnej zástupkyne.
26. Dňa 10. septembra 2012 okresný súd doručoval stanovisko žalovanýchk znaleckému posudku sťažovateľke. Sťažovateľka sa k nemu vyjadrila v podanídoručenom okresnému súdu 27. septembra 2012. Okresný súd následne 10. októbra 2012doručoval vyjadrenie sťažovateľky žalovaným.
27. Pojednávanie nariadené na 21. november 2012 bolo z dôvodu práceneschopnostizákonnej sudkyne odročené na 5. marec 2013, pričom aj toto pojednávanie bolo z dôvodupráceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené opätovne na neurčito.
28. Dňa 2. apríla 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. jún 2013.
29. Dňa 13. mája 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť o odročeniepojednávania nariadeného na 11. jún 2013 z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenkyprávneho zástupcu žalovaných a z dôvodu, že títo trvajú na osobnej prítomnosti právnehozástupcu, na základe čoho bolo pojednávanie preročené na 8. október 2013.
29. Sťažovateľka 6. júna 2013 požiadala okresný súd o nariadenie skoršieho termínupojednávania a zároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na základe čohobola 3. júla 2013 okresným súdom vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku.
30. Uznesením č. k. 11 C 173/2009-415 z 27. júna 2013 okresný súd uložilžalovaným spoločne a nerozdielne zložiť do súdnej úschovy sumu 12 713,27 € (ďalej len„uznesenie z 27. júna 2013“), proti ktorému 10. júla 2013 žalovaný v 3. rade a 12. júla 2013žalovaní spoločne podali odvolanie. Okresný súd 6. augusta 2013 vyzval žalovaných nazaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a zároveň ho doručoval sťažovateľke.
31. Dňa 13. augusta 2013 sťažovateľka požiadala o oslobodenie od platenia súdnychpoplatkov a 23. augusta 2013 doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie k odvolaniužalovaných proti uzneseniu z 27. júna 2013.
32. Dňa 9. septembra 2013 okresný súd dopytoval Krajské riaditeľstvo Policajnéhozboru v Košiciach v súvislosti s preukázaním majetkových pomerov sťažovateľky; odpoveďbola okresnému súdu zaslaná 23. septembra 2013.
33. Žalovaní doručili okresnému súdu 3. októbra 2013 žiadosť o vypracovaniekontrolného znaleckého posudku a doplnenie podania.
34. Dňa 8. októbra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Okresný súd uznesenímč. k. 11 C 173/2009-474 z 18. októbra 2013 nariadil kontrolné znalecké dokazovaniea ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctva (ďalej len „uznesenie z 18. októbra2013“).
35. Dňa 22. októbra 2013 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 27. júna 2013, ktorý ho 21. novembra 2013uznesením sp. zn. 5 Co 499/2013 potvrdil; spis bol vrátený okresnému súdu 10. januára2014.
36. Dňa 14. januára 2014 bol súdnemu znalcovi predložený spis na účelyvypracovania kontrolného znaleckého posudku.
37. Dňa 5. marca 2014 Okresná prokuratúra Košice I (ďalej len „okresnáprokuratúra“) požiadala okresný súd o zaslanie spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konaniena vybavenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátoromSlovenskej republiky proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Co 499/2013 z 21. novembra2013, vzhľadom na to bol spis vyžiadaný od súdneho znalca; súdny znalec spis vrátilokresnému súdu 10. marca 2014, tento bol následne predložený okresnej prokuratúre.
38. Dňa 4. júna 2014 bol okresnému súdu vrátený spis Krajskou prokuratúrouv Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“); okresný súd zároveň uznesením sp. zn.11 C 173/2009 vrátil žalovaným sumu 12 713,27 € (zložená zábezpeka).
39. Dňa 16. júna 2014 krajská prokuratúra opätovne požiadala okresný súd o zaslaniespisu na účely vybavenia opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolaniapodaného žalovanými; spis bol krajskej prokuratúre zaslaný 23. júna 2014.
40. Dňa 14. augusta 2014 žalovaní zložili do súdnej úschovy sumu 12 713,27 €.
41. Dňa 8. septembra 2014 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vrátilaokresnému súdu spis, ktorý bol zapožičaný na účely vybavenia opakovaného podnetužalovaných na podanie mimoriadneho dovolania.
42. Dňa 16. septembra 2014 bol spis predložený súdnemu znalcovi na účelyvypracovania znaleckého posudku, ktorý 11. novembra 2014 požiadal okresný súdo predĺženie lehoty na predloženie kontrolného znaleckého posudku z dôvodu pracovnejzaneprázdnenosti. Okresný súd uznesením sp. zn. 11 C 173/2009 z 19. novembra 2014súdnemu znalcovi predĺžil lehotu na predloženie kontrolného znaleckého posudku do30. januára 2015.
43. Dňa 17. januára 2015 sa uskutočnila miestna obhliadka nehnuteľností na účelyvypracovania kontrolného znaleckého posudku. Kontrolný znalecký posudok bolokresnému súdu predložený 30. januára 2015. Dňa 12. februára 2015 sa ku kontrolnémuznaleckému posudku vyjadrila sťažovateľka.
44. Dňa 16. februára 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. máj 2015a následne uznesením č. k. 11 C 173/2009-616 z 23. februára 2015 priznal súdnemuznalcovi znalečné (ďalej len „uznesenie z 23. februára 2015“).
45. Dňa 11. mája 2015 právny zástupca žalovaných požiadal o odročenie termínupojednávania z dôvodu kolízie nariadeného pojednávania na okresnom súde s pojednávanímnariadeným na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na základe čoho okresný súdpojednávanie nariadené na 20. máj 2015 odročil na 1. júl 2015.
46. Okresný súd vykonal 29. mája 2015 opravu výroku uznesenia z 23. februára2015.
47. Žalovaní doručili okresnému súdu 24. júna 2015 podanie označené ako„vyjadrenie nedôvery sudkyne“.
48. Dňa 1. júla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účelypredloženia námietky zaujatosti žalovaných na rozhodnutie krajskému súdu. Okresný súdvyzval 9. júla 2015 žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za podanú námietkuzaujatosti; súdny poplatok bol zaplatený 13. júla 2015 a následne 6. augusta 2015 bol spispredložený na rozhodnutie o námietke zaujatosti krajskému súdu.
49. Dňa 10. augusta 2015 krajský súd uznesením sp. zn. 12 NcC 31/2015 rozhodol,že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania vo veci; spis bolokresnému súdu vrátený 23. septembra 2015.
50. Dňa 29. septembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. december 2015,ktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaných na 12. január 2016.
51. Na pojednávaní nariadenom na 12. január 2016 okresný súd vyhlásil vo vecirozsudok. V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sa spis nachádzal u zákonnejsudkyne, ktorá písomne vyhotovovala rozsudok z 12. januára 2016.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedenéhodôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednanáa rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť presudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predsedasenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súdprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd ajsťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, žepredmet posudzovaného konania (zaplatenie sumy 12 713,27 € z titulu doplatku kúpnejceny) po skutkovej ani právnej stránke nemožno považovať za taký zložitý, abyodôvodňoval doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania (zatiaľ v trvaní viacako sedem rokov). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že táto sporová agenda tvoríštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec nemožnopovažovať za právne zložitú. Nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania a následnekontrolného znaleckého dokazovania na zistenie vád na nehnuteľnosti, ktorá bolapredmetom kúpnej zmluvy medzi účastníkmi napadnutého konania, a následného uplatneniaprimeranej zľavy z dohodnutej kúpnej ceny signalizuje vyššiu mieru skutkovej zložitostiveci, ktorou argumentuje vo svojom vyjadrení k sťažnosti aj predseda okresného súdu.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, čiv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že nezistil žiadnevýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých by sťažovateľka prispela k vznikuprieťahov v napadnutom konaní. Zo spisu síce vyplýva, že sťažovateľka sa pojednávanianariadeného na 3. február 2010 nezúčastnila, svoju neúčasť na pojednávaní všakospravedlnila potvrdením o zdravotnom stave, ktorý jej v účasti na nariadenom pojednávaníbránil. Svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 4. september 2012 síce sťažovateľkaani jej právna zástupkyňa neospravedlnili, avšak táto ojedinelá neospravedlnená neúčasťsťažovateľky nemôže mať aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania zásadnejšívplyv na vznik prieťahov v tomto konaní.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konanídošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavnýsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahyv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jehoneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnejneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.11 C 173/2009, ktoré sa začalo 2. júla 2008, trvá viac ako 7 rokov a dosiaľ nie jeprávoplatne skončené (aj keď okresný súd vo veci už rozhodol rozsudkom z 12. januára2016).
Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že doterajší priebeh napadnutého konaniacharakterizujepredovšetkýmneefektívnypostupokresnéhosúdu.Z dôvodupráceneschopnosti zákonnej sudkyne došlo k odročeniu pojednávaní celkovo trikrát, a to12. mája 2010, 21. novembra 2012 a 5. marca 2013. V tejto súvislosti ústavný súdpoukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03,II. ÚS 153/06, III. ÚS 399/2011), že personálne problémy, ku ktorým patrí aj dlhodobápráceneschopnosť zákonného sudcu a nedostatočné personálne obsadenie všeobecnéhosúdu, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sana ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02,III. ÚS 399/2011).K takýmtopersonálnymproblémomvyžadujúcimsiprijatiezodpovedajúcichopatrenímožno zaradiťsícekrátkodobú,aleopakujúcusapráceneschopnosť zákonného sudcu, ktorá v konkrétnych okolnostiach prípadu spôsobilapredĺženie konania o takmer rok.
V napadnutom konaní možno identifikovať aj krátkodobé obdobia nečinnostiokresného súdu, a to v období od februára 2012, keď bolo okresnému súdu doručenévyjadrenie k znaleckému posudku, do septembra 2012, keď sa na okresnom súdeuskutočnilo pojednávanie, v rámci ktorého vykonal okresný súd len jednoduchý úkondoručovania podania účastníka konania, a v období od januára 2015, keď bol okresnémusúdu predložený znalecký posudok, do júla 2015, keď sa vo veci uskutočnilo pojednávanie,v rámci ktorého okresný súd rozhodol len o priznaní odmeny súdnemu znalcovi. Navyše,zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd pojednávanie nariadené na 4. september2012 odročil aj z dôvodu zabezpečenia doručovania stanoviska žalovaných k znaleckémuposudku, ako aj k vyjadreniu sťažovateľky týkajúcemu sa znaleckého posudku (stanoviskožalovaných doručené okresnému súdu 31. augusta 2012). V tejto súvislosti ústavný súdzdôrazňuje, že vyjadrenie sťažovateľky k znaleckému posudku, ktoré mal okresný súdk dispozícii už začiatkom marca 2012, bolo žalovaným spoločne so znaleckým posudkomdoručované až v júli 2012, preto v konečnom dôsledku samotný dôvod odročeniapojednávania nariadeného na 4. september 2012 nemožno pripísať na vrub účastníkomkonania, ale samotnému okresnému súdu.
Obranu okresného súdu založenú na tvrdení, že„Do určitej miery k predĺženiu konania prispel aj znalec ⬛⬛⬛⬛, ktorý vypracovával kontrolný znalecký posudok od 28. 10. 2013 do 30. 1. 2015“, ústavný súd neakceptuje a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd síce uznesením z 18. októbra 2013 nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctva, avšak spis bol súdnemu znalcovi z dôvodu nevyhnutnosti rozhodnutia o opravných prostriedkov odvolacím súdom predložený až v januári 2014. Okrem toho súdny znalec spis na žiadosť okresného súdu vrátil v marci 2014 z dôvodu jeho vyžiadania okresnou prokuratúrou a následne krajskou prokuratúrou, pričom opätovne predložený bol súdnemu znalcovi až v septembri 2014 a samotný znalecký posudok bol vypracovaný k 30. januáru 2015.
V nadväznosti na námietku sťažovateľky, podľa ktorej okresný súd odročovalpojednávania na žiadosť žalovaných, resp. ich právneho zástupcu, bez závažného dôvodu,ústavný súd zdôrazňuje, že posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu v súlade s § 119ods. 1 OSP na odročenie pojednávania patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (m. m.I. ÚS 68/98). V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci boli z dôvodov na stranežalovaných odročené pojednávania nariadené na 11. jún 2013, 20. máj 2015 a 9. december2015. S prihliadnutím na skutočnosť, že pojednávania boli preročené len na relatívne krátkeobdobie (pojednávanie nariadené na 20. máj 2015 bolo odročené na 1. júl 2015a pojednávanie nariadené na 9. december 2015 bolo odročené na 12. január 2016), je bezprávneho dôvodu zaoberať sa závažnosťou dôvodu pre odročenie týchto pojednávaní, keďžeich odročením nedošlo k podstatnému predĺženiu napadnutého konania. Pojednávanienariadené na 11. jún 2013 bolo síce odročené na 8. október 2013, avšak dôvodom pre takétopreročenie bola účasť právneho zástupcu žalovaných na dlhodobo plánovanej dovolenke (čoprávny zástupca preukázal okresnému súdu predložením relevantných dokladov), pričomokresnému súdu bolo predložené aj potvrdenie o tom, že žalovaní na osobnej účasti svojhoprávneho zástupcu na pojednávaní trvajú. Z uvedených dôvodov sa ústavný súdnestotožňuje s tvrdením sťažovateľky, že odročovaním pojednávaní okresným súdom nažiadosť právneho zástupcu žalovaných došlo k zbytočných prieťahom v napadnutomkonaní.
Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc najmä doterajšiu zjavneneprimeranú dĺžku napadnutého konania a neefektívny postup okresného súdu, dospelk záveru, že okresný súd vo veci sťažovateľky spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čímporušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 173/2009 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodneo priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume4 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnomzadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiposudzovaného prípadu.
Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím naneefektívny postup okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančnéhozadosťučinenia v sume 2 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci(bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovanímAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice. Ústavný súdvychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdyzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za2 úkony urobené v roku 2015).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c),§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čopredstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonanév roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 €, ktorú bolo potrebnézvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky jeplatcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 355,73 €(bod 4 výroku tohto nálezu).
Za podanie doručené ústavnému súdu 12. januára 2016 ústavný súd vzhľadom najeho obsah úhradu nepriznal. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiťna účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2016