SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 76/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Repákom,Advokátska kancelária, Krížna 47, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jehozákladného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikyupovedomením Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 680/15/1100-10 z 29. októbra 2015,ako aj rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRBz 18. októbra 2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola31. decembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upovedomením Krajskej prokuratúryv Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. Kd 680/15/1100-10 z 29. októbra 2015(ďalej aj „napadnuté upovedomenie“), ako aj rozhodnutím Krajského stavebného úraduv Bratislave (ďalej len „krajský stavebný úrad“) č. A/2012/1914/KRB z 18. októbra 2012(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že obec Mako vecne, miestne a správnepríslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SU1041/2010/Dst z 13. decembra 2010 dodatočnepovolila sťažovateľovi ako stavebníkovi stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č.v k. ú. Ma zároveň povolila jej užívanie na účel bývania. Rozhodnutie obceMnadobudlo podľa tvrdenia sťažovateľa právoplatnosť a vykonateľnosť16. decembra 2010.
2.1 Následne na základe podnetu tretej osoby Okresná prokuratúra Malacky (ďalejlen „okresná prokuratúra“) preskúmala zákonnosť rozhodnutia o dodatočnom povolenístavby a kolaudačného rozhodnutia s vyznačenou právoplatnosťou k 16. decembru 2010. Pripreskúmavaní predmetného rozhodnutia okresná prokuratúra zistila viacero pochybení nastrane obce Mpredchádzajúcich jeho vydaniu, ako aj pochybenie stavebného úradupri doručovaní oznámenia o začatí kolaudačného konania a zároveň pri doručovanírozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom rozhodnutí, ktoré obec doručilalen sťažovateľovi. Na základe uvedeného okresná prokuratúra konštatovala, že v dôsledkupochybenia obce pri doručovaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnomrozhodnutí obec Mako stavebný úrad odňala ostatným účastníkom stavebnéhokonania (predovšetkým tým, s ktorými už konala) možnosť uplatniť ich zákonné právav stavebnom konaní vrátane podania riadneho opravného prostriedku proti dotknutémurozhodnutiu. Okresná prokuratúra považovala postup stavebného úradu pri doručovanírozhodnutia za nezákonný, v dôsledku čoho bola toho názoru, že predmetné rozhodnutiedosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
2.2 Po doručení rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnéhorozhodnutia všetkým účastníkom konania proti tomuto podali odvolanie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ Na základe podaných odvolaníkrajský stavebný úrad ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie obceMo dodatočnom povolení stavby a kolaudačné rozhodnutie a vec vrátil stavebnémuúradu obce Mna ďalšie konanie.
2.3 Dňa 30. septembra 2015 podal sťažovateľ na krajskej prokuratúre podnet napreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia krajského stavebného úradu, ktorým saokrem iného domáhal, aby proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebného úraduprokurátor podal protest z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa garantovanéhoústavou a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“). Predmetný podnet sťažovateľa krajská prokuratúranapadnutým upovedomením odložila bez prijatia opatrenia.
3. Sťažovateľ namieta, že spôsob, akým krajská prokuratúra rozhodla o podanompodnete, t. j. odložením veci bez prijatia akéhokoľvek opatrenia, ako aj napadnutérozhodnutie krajského stavebného úradu sú nezákonné a nesprávne. Krajská prokuratúraa krajský stavebný úrad podľa sťažovateľa svojím konaním porušili všeobecne záväznéprávne predpisy, najmä zasiahli do ústavou garantovaného vlastníckeho práva sťažovateľa.
3.1 Podľa sťažovateľa prípadné pochybenie obce Mako príslušnéhostavebného úradu pri vydaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnomrozhodnutí a jeho následnom doručovaní nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchusťažovateľa, a to najmä v prípade, ak sťažovateľ splnil všetky podmienky na vydanierozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačného rozhodnutia.
3.2 Sťažovateľ argumentuje, že napadnutým rozhodnutím krajského stavebnéhoúradu, ktorý zrušil právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnérozhodnutie a následne nekonaním krajskej prokuratúry, ktorá neprijala žiadne opatreniea odložila podnet sťažovateľa, bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva sťažovateľagarantovaného čl. 20 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu, čo nemožnov demokratickom štáte v žiadnom prípade tolerovať. Napadnutým rozhodnutíma nekonaním krajskej prokuratúry bol podľa názoru sťažovateľa narušený princíp právnejistoty, keď už raz právoplatné rozhodnutie stavebného úradu bolo bez akéhokoľvekzavinenia sťažovateľa, ktorý podľa jeho slov riadne splnil všetky svoje povinnosti a pokynystavebného úradu, zrušené. Sťažovateľ tak stratil podľa jeho mienky možnosť vykonávaťsvoje vlastnícke právo k stavbe, stratil možnosť užívať stavbu, predovšetkým stratilmožnosť bývať v predmetnej stavbe spôsobom, aby toto bolo v súlade s právnymipredpismi Slovenskej republiky. Ad absurdum možno podľa presvedčenia sťažovateľakonštatovať, že sťažovateľ sa stal„bezdomovcom“, ktorému obec v stavbe zrušila trvalýpobyt. Sťažovateľ tak bol podľa jeho slov okrem iného nútený zabezpečiť si iné miesto(adresu), kde si trvalý pobyt nahlási.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„Upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 680/15/1100-10 zo dňa 29-10-2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 680/15/1100-10 zo dňa 29-10-2015 sa zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRB zo dňa 18-10-2012 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRB zo dňa 18-10-2012 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,00 €, ktoré je Krajská prokuratúra Bratislava a Krajský stavebný úrad v Bratislave spoločne a nerozdielne povinný mu vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ ako sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
III.
6. Bez potreby podrobnejšieho priblíženia obsahu napadnutého rozhodnutiakrajského stavebného úradu alebo napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry jepotrebné konštatovať, že sťažnosť nemožno prijať na ďalšie konanie a je potrebné juodmietnuť v rámci predbežného prerokovania veci z týchto dôvodov:
7. Po prvé, čo sa týka napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry, je potrebnéupriamiť pozornosť na zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o prokuratúre“).
7.1 Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.
7.2 Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu opakovaný podnet podľa § 36zákona o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (porov.III. ÚS 343/08, IV. ÚS 158/03, I. ÚS 142/02, I. ÚS 361/09, I. ÚS 112/06, II. ÚS 94/06a iné).
7.3 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol a nedeklaroval, že by žiadalo preskúmanie napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry nadriadenou prokuratúrou(Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky) podaním opakovaného podnetu.
7.4 Sťažovateľ teda nevyčerpal právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jehozákladných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bol sťažovateľoprávnený podľa zákona o prokuratúre. Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súdodmietol sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutýmupovedomením krajskej prokuratúry podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde pre neprípustnosť.
8. Po druhé, čo sa týka napadnutého rozhodnutia krajského stavebného úradu,je potrebné sa zaoberať otázkou možného prieskumu napadnutého rozhodnutia krajskéhostavebného úradu v rámci správneho súdnictva.
8.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn.4 Sžso 30/2009 z 25. júna 2009 vyslovil právny názor, ktorý bol v identickom znenípublikovaný aj ako právna veta:„Rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezakladá, nemení ani nezrušuje konkrétne práva alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania podľa V. časti O.s.p.“Rovnaký právny názor najvyšší súd uviedol v celomrade svojich rozhodnutí a možno tak hovoriť o konštantnej judikatúre najvyššieho súdutýkajúcej sa nastolenej otázky (porov. 3 Sžo 28/2013, 1 Sžf 86/2015, ale aj3 SžoKS 161/2006, 6 Sžo 128/2008, 6 SžoKS 162/2006). Navyše, prezentovaný právnynázor nie je v judikatúre všeobecných súdov Slovenskej republiky nóvum, keďže totožnýprávny názor vyslovil už Mestský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 17 S 25/94 z 23. marca1994 (publikovaný pod č. R 95/1994):„Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým je zrušené iba prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie a rozhodnutie z dôvodov nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, nemení nič na subjektívnych právach účastníkov správneho konania, je iba procesným rozhodnutím, a preto v zmysle ustanovenia § 248 ods. 2 písm. e) O.s.p., nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.“
8.2 Na dôvažok ústavný súd dopĺňa, že citovaný právny názor najvyššieho súdurešpektuje a reflektuje aj ústavný súd vo svojej judikatúre (k tomu pozri najmäIV. ÚS 305/07).
8.3 Na základe prezentovaných premís možno uzavrieť, že sťažovateľ nemalk dispozícii žiaden zákonný opravný prostriedok alebo iný zákonný právny prostriedok naochranu základných práv alebo slobôd (napr. správnu žalobu o preskúmanie zákonnostirozhodnutia správneho orgánu) v súvislosti s napadnutým rozhodnutím krajskéhostavebného úradu.
8.4 Ak sa teda sťažovateľ domnieval, že napadnutým rozhodnutím krajskéhostavebného úradu mohlo dôjsť k porušeniu jeho ústavných práv, pričom nemal k dispozíciižiaden zákonný opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebnéhoúradu, bol oprávnený podať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť priamo ústavnému súdupre namietané porušenie jeho ústavných práv napadnutým rozhodnutím krajskéhostavebného úradu (čo sťažovateľ podaním prerokovávanej sťažnosti aj učinil), a to v lehotepredpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom.
8.5 A práve pri otázke dodržania zákonnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnémusúdu je potrebné sa na tomto mieste zastaviť.
8.6 Napadnuté rozhodnutie krajského stavebného úradu bolo prijaté 18. októbra2012. Z príloh priložených k sťažnosti vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajskéhostavebného úradu nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2012. Sťažovateľ podal ústavnémusúdu sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebného úradu 30. decembra2015 (podanie na poštovú prepravu). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nepodal sťažnosťv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
8.7 Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné sťažnosť v časti namietaného porušeniačl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského stavebného úradu odmietnuť podľa§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre oneskorenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2016