SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 76/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátomJUDr. Jozefom Polákom, Advokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo vecinamietaného porušenia čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žilineč. k. 8 Co 564/2014-115 z 23. septembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu vŽiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 564/2014-115 z 23. septembra 2013. Sťažnosťbola odovzdaná na poštovú prepravu 8. decembra 2014.
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Námestovo (ďalej len„okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 11/2013 sa žalobca ⬛⬛⬛⬛ domáha proti sťažovateľomako žalovaným určenia, že rodinný dom s pozemkami v obci ⬛⬛⬛⬛ patrí dobezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a sťažovateľky. V rámci konania požiadal žalobcao nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa sťažovateľovi zakázalo nakladať snehnuteľnosťami tvoriacimi predmet konania vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že 12.mája 2014 mu bolo doručené uznesenie okresného súdu č. k. 1 P 58/2014-11 z 28. apríla2014, ktorým bol ustanovený opatrovník pre mal. deti, a na ich zastupovanie pri uzatvorení darovacej zmluvy medzi sťažovateľom ako darcom amaloletými deťmi ako obdarovanými, ktorej predmetom sú sporné nehnuteľnosti.
Uznesením okresného súdu č. k. 5 C 11/2013-95 zo 4. júna 2014 bol požadovanýzákaz nakladať s nehnuteľnosťami sťažovateľovi uložený. Podľa názoru okresného súdužalobca a sťažovateľka rodinný dom, ktorý má byť predmetom daru, za trvania manželstvaprestavovali, resp. pristavovali k nemu, pričom v konaní vo veci samej bude potrebnéposúdiť, či počas trvania manželstva vytvorili spoločnou prácou novú stavbu.
Sťažovatelia sa proti uzneseniu okresného súdu odvolali s tým, že tvrdenia žalobcu súúčelové, zavádzajúce a nepravdivé, pričom nie sú preukázané zákonné podmienky nanariadenie predbežného opatrenia (osvedčenie pravdepodobnosti uplatneného nárokua nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy). Samotné tvrdenie žalobcu, že jevlastníkom sporných nehnuteľností, nemôže byť dostačujúce na nariadenie predbežnéhoopatrenia. Okrem toho právna úprava umožňuje zmenu zápisu vlastníckych vzťahovdo katastra nehnuteľností na základe určovacieho výroku súdu aj v prípade, ak právok nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. Nie je splnená ani požiadavka primeranostivo vzťahu k zabezpečovanému nároku.
2
Uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 564/2014-115 z 23. septembra 2014 bolouznesenie okresného súdu potvrdené, keďže žalobca osvedčil potrebu navrhovanej dočasnejúpravy, pretože hrozí prevod sporných nehnuteľností bez jeho súhlasu.
Podľa názoru sťažovateľov na strane žalobcov nie je splnená základná podmienkanariadenia predbežného opatrenia, ktorou je osvedčenie základných skutočností nároku.
Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:„1. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2014-115 zo dňa 23.09.2014 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 20 Ústavy SR, spočívajúci v práve každého vlastniť majetok, podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúci v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2014-115 zo dňa 23.09.2014, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/11/2013-95 zo dňa 04.06.2014 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
3. Zároveň sťažovatelia žiadajú priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 340,88 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi na účet(...)“
II.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 8 Co 564/2014-115 z 23. septembra 2014 vyplýva,že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 5 C 11/2013-95 zo 4. júna 2014.Podľa názoru krajského súdu nebolo dosiaľ dôkazmi ustálené, či rodinný dom tvoriacipredmet žaloby patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a sťažovateľky. Podaniežaloby bolo v podstate reakciou na to, že sťažovateľka ako úradne vedená výlučnávlastníčka sporných nehnuteľností previedla tieto darovacou zmluvou z 9. augusta 2013 nasťažovateľa (jej otca). V konaní nebolo sporné, že sťažovateľ mieni sporné nehnuteľnosti
3
previesť na iné osoby. Preto bolo potrebné dospieť k záveru, že bola preukázaná vecnásúvislosť medzi požadovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý jepredmetom konania vo veci samej. Žalobca potrebu navrhovanej úpravy osvedčil, lebo muhrozí dôvodná obava z ujmy, ak by došlo bez jeho súhlasu k prevodu spornýchnehnuteľností. Za situácie, keď sa s nehnuteľnosťou (o ktorej žalobca tvrdí, že muspoluvlastnícky patrí) má ďalej nakladať, treba považovať potrebu dočasnej úpravy pomerovza osvedčenú. Nariadeným predbežným opatrením sa zachová právny pokojk nehnuteľnosti, a to až do doby vyriešenia sporu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
4
Sťažnosť v časti, ktorou sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia označenýchčlánkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 8 Co 564/2014,treba považovať za podanie niekoho zjavne neoprávneného.
Nariadeným predbežným opatrením bol uložený zákaz nakladať so spornýminehnuteľnosťami iba sťažovateľovi. Toto uznesenie neukladá sťažovateľke nijakú povinnosťči obmedzenie. V tomto zmysle sa preto uznesenie jej práv nedotýka. Na tom nič nemenískutočnosť, že sťažovateľka je účastníčkou konania vo veci samej.
Zvyšnú časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom alebo rozhodnutím štátu orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátua základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnomprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecnýchsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať aniprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavnéhosúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia aaplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkovtakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou oľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže staťpredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
5
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Oarbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom bybolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušnýchustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS12/05, I. ÚS 352/06).
Podľa názoru ústavného súdu žalobca dostatočným spôsobom osvedčil uplatnenýnárok, keďže k prestavbe, resp. prístavbe k spornému domu tvoriacemu výlučné vlastníctvosťažovateľky (získané darom počas trvania manželstva) došlo počas trvania manželstvaa rozhodujúcou otázkou je zrejme právne posúdenie, či vykonanými investíciami vzniklanová vec (nová stavba) alebo došlo len k zveľadeniu stavby už existujúcej. Od posúdeniatejto otázky závisí výsledok sporu. Pokiaľ za tohto stavu uložil okresný súd sťažovateľovis nehnuteľnosťou nenakladať (keďže sťažovateľ nepopiera úmysel nehnuteľnosť previesť nainé osoby), boli splnené všetky podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.
Vzhľadom na dosiaľ uvedené sa závery krajského súdu javia ako dostatočnéa presvedčivé. Žiadne známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti nevykazujú.Okolnosť, že sťažovateľ má odlišný názor, nemôže sama osebe bez ďalšieho znamenaťporušenie označených práv.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V. februára 2015
6