znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 76/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senátezloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   ĽudmilyGajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátomJUDr. Jozefom Polákom, Advokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo vecinamietaného porušenia čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žilineč. k. 8 Co 564/2014-115 z 23. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu vŽiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 564/2014-115 z 23. septembra 2013. Sťažnosťbola odovzdaná na poštovú prepravu 8. decembra 2014.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Námestovo (ďalej len„okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 11/2013 sa žalobca ⬛⬛⬛⬛ domáha proti sťažovateľomako žalovaným určenia, že rodinný dom s pozemkami v obci ⬛⬛⬛⬛ patrí dobezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a sťažovateľky. V rámci konania požiadal žalobcao   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktorým   by   sa   sťažovateľovi   zakázalo   nakladať   snehnuteľnosťami tvoriacimi predmet konania vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že 12.mája 2014 mu bolo doručené uznesenie okresného súdu č. k. 1 P 58/2014-11 z 28. apríla2014, ktorým bol ustanovený opatrovník pre mal. deti, a na ich zastupovanie pri uzatvorení darovacej zmluvy medzi sťažovateľom ako darcom amaloletými deťmi ako obdarovanými, ktorej predmetom sú sporné nehnuteľnosti.

Uznesením okresného súdu č. k. 5 C 11/2013-95 zo 4. júna 2014 bol požadovanýzákaz   nakladať   s nehnuteľnosťami sťažovateľovi uložený.   Podľa názoru   okresného   súdužalobca a sťažovateľka rodinný dom, ktorý má byť predmetom daru, za trvania manželstvaprestavovali, resp. pristavovali k nemu, pričom v konaní vo veci samej bude potrebnéposúdiť, či počas trvania manželstva vytvorili spoločnou prácou novú stavbu.

Sťažovatelia sa proti uzneseniu okresného súdu odvolali s tým, že tvrdenia žalobcu súúčelové,   zavádzajúce   a   nepravdivé,   pričom   nie   sú   preukázané   zákonné   podmienky   nanariadenie   predbežného   opatrenia   (osvedčenie   pravdepodobnosti   uplatneného   nárokua nebezpečenstva   bezprostredne   hroziacej   ujmy).   Samotné   tvrdenie   žalobcu,   že   jevlastníkom sporných nehnuteľností, nemôže byť dostačujúce na nariadenie predbežnéhoopatrenia.   Okrem   toho   právna   úprava   umožňuje   zmenu   zápisu   vlastníckych   vzťahovdo katastra   nehnuteľností   na   základe   určovacieho   výroku   súdu   aj   v   prípade,   ak   právok nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. Nie je splnená ani požiadavka primeranostivo vzťahu k zabezpečovanému nároku.

2

Uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 564/2014-115 z 23. septembra 2014 bolouznesenie okresného súdu potvrdené, keďže žalobca osvedčil potrebu navrhovanej dočasnejúpravy, pretože hrozí prevod sporných nehnuteľností bez jeho súhlasu.

Podľa názoru sťažovateľov na strane žalobcov nie je splnená základná podmienkanariadenia predbežného opatrenia, ktorou je osvedčenie základných skutočností nároku.

Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:„1. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2014-115 zo dňa 23.09.2014 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 20 Ústavy SR, spočívajúci v práve každého vlastniť majetok, podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúci v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.   8Co/564/2014-115   zo   dňa   23.09.2014,   ktorým   potvrdil   uznesenie   Okresného   súdu Námestovo sp. zn. 5C/11/2013-95 zo dňa 04.06.2014 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Zároveň sťažovatelia žiadajú priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 340,88 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi na účet(...)“

II.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 8 Co 564/2014-115 z 23. septembra 2014 vyplýva,že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 5 C 11/2013-95 zo 4. júna 2014.Podľa názoru krajského súdu nebolo dosiaľ dôkazmi ustálené, či rodinný dom tvoriacipredmet žaloby patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a sťažovateľky. Podaniežaloby   bolo   v   podstate   reakciou   na   to,   že   sťažovateľka   ako   úradne   vedená   výlučnávlastníčka sporných nehnuteľností previedla tieto darovacou zmluvou z 9. augusta 2013 nasťažovateľa (jej otca). V konaní nebolo sporné, že sťažovateľ mieni sporné nehnuteľnosti

3

previesť na iné osoby. Preto bolo potrebné dospieť k záveru, že bola preukázaná vecnásúvislosť   medzi   požadovaným   predbežným   opatrením   a   právnym   vzťahom,   ktorý   jepredmetom konania vo veci samej. Žalobca potrebu navrhovanej úpravy osvedčil, lebo muhrozí   dôvodná   obava   z   ujmy,   ak   by   došlo   bez   jeho   súhlasu   k   prevodu   spornýchnehnuteľností.   Za   situácie,   keď   sa   s   nehnuteľnosťou   (o   ktorej   žalobca   tvrdí,   že   muspoluvlastnícky patrí) má ďalej nakladať, treba považovať potrebu dočasnej úpravy pomerovza   osvedčenú.   Nariadeným   predbežným   opatrením   sa   zachová   právny   pokojk nehnuteľnosti, a to až do doby vyriešenia sporu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

4

Sťažnosť v časti, ktorou sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia označenýchčlánkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 8 Co 564/2014,treba považovať za podanie niekoho zjavne neoprávneného.

Nariadeným   predbežným   opatrením   bol   uložený   zákaz   nakladať   so   spornýminehnuteľnosťami iba sťažovateľovi. Toto uznesenie neukladá sťažovateľke nijakú povinnosťči obmedzenie. V tomto zmysle sa preto uznesenie jej práv nedotýka. Na tom nič nemenískutočnosť, že sťažovateľka je účastníčkou konania vo veci samej.

Zvyšnú časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom alebo rozhodnutím štátu orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   navrhovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátua základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnomprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecnýchsúdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať aniprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavnéhosúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia aaplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkovtakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou oľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže staťpredmetom   kritiky   zo   strany   ústavného   súdu   iba   v   prípade,   ak   by   závery,   ktorými   sa

5

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Oarbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom bybolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušnýchustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS12/05, I. ÚS 352/06).  

Podľa názoru ústavného súdu žalobca dostatočným spôsobom osvedčil uplatnenýnárok, keďže k prestavbe, resp. prístavbe k spornému domu tvoriacemu výlučné vlastníctvosťažovateľky   (získané   darom   počas   trvania   manželstva) došlo   počas   trvania   manželstvaa rozhodujúcou otázkou je zrejme právne posúdenie, či vykonanými investíciami vzniklanová vec (nová stavba) alebo došlo len k zveľadeniu stavby už existujúcej. Od posúdeniatejto otázky závisí výsledok sporu. Pokiaľ za tohto stavu uložil okresný súd sťažovateľovis nehnuteľnosťou nenakladať (keďže sťažovateľ nepopiera úmysel nehnuteľnosť previesť nainé osoby), boli splnené všetky podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.

Vzhľadom   na   dosiaľ   uvedené   sa   závery   krajského   súdu   javia   ako   dostatočnéa presvedčivé.   Žiadne   známky   arbitrárnosti   či   zjavnej   neodôvodnenosti   nevykazujú.Okolnosť, že sťažovateľ má odlišný názor, nemôže sama osebe bez ďalšieho znamenaťporušenie označených práv.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V. februára 2015

6