znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 76/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   B.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. F. N.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 15 C 274/2008-968 z 25. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2012 doručená (na poštovú prepravu podaná 22. októbra 2012, pozn.) sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na   súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   na spravodlivý   súdny   proces   zaručeného v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 15 C 274/2008-968 z 25. júla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.   15   C   274/2008   sa   sťažovateľka   domáha   proti   B.,   a.   s.   (ďalej   len   „žalovaná“), zaplatenia sumy 2 656 000 € s príslušenstvom z titulu náhrady majetkovej ujmy.

Okresný súd na základe podania (návrhu) žalovanej zo 4. júla 2012 uznesením č. k. 15   C   274/2008-968   z   25.   júla   2012   v   zmysle   ustanovenia   §   141a   zákona   č.   99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od 1. januára 2012 (ďalej aj „OSP“) uložil sťažovateľke a   žalovanej povinnosť zložiť na účet okresného súdu   preddavok   na trovy konania,   každej   z   nich   v   sume   132   800   €,   v   lehote   30   dní   odo   dňa   nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

Keďže v zmysle ustanovenia § 202 ods. 3 písm. q) OSP proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a OSP, odvolanie nie je prípustné, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. augusta 2012.

Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ústave, ako aj práva na spravodlivý súdny proces zaručeného dohovorom odôvodňuje najmä takto: «... Podanie žalovaného pritom nebolo Sťažovateľovi vôbec doručované a Sťažovateľ sa o jeho existencii dozvedel až zo samotného Uznesenia. Okresný súd... pred vydaním Uznesenia pritom ani len nevyzval Sťažovateľa na vyjadrenie sa k splneniu podmienok aplikácie inštitútu zloženia preddavku na trovy konania podľa ustanovenia § 141a OSP, v dôsledku   čoho   úplne   paralyzoval   iniciatívnu   možnosť   Sťažovateľa   preukázať   splnenie predpokladov   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   v   zmysle   ustanovenia   §   138   OSP v celom rozsahu, ktoré diskvalifikujú použitie inštitútu zloženia preddavku na trovy konania. Podľa   nášho   názoru   sa   predmetným   postupom   súdu   inter   alia   odňala   Sťažovateľovi možnosť konať pred súdom.

...   Okresný   súd...   v   Uznesení   skonštatoval,   že   u   Sťažovateľa   nie   sú   splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov... v celom rozsahu, pretože uznesením tunajšieho   súdu   zo   dňa   14. 09. 2009   č. k.   15 C/274/2008-153,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 02. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.   01.   2010   č.   k.   9   Co/350/2009-167,   nebolo   Sťažovateľovi   priznané   oslobodenie   od súdnych   poplatkov.   V   tejto   súvislosti   je   však   potrebné   poukázať   na   okolnosť,   že   pred vydaním spomínaného uznesenia Okresného súdu... č. k. 15 C/274/2008-153 zo dňa 14. 09. 2009,   Sťažovateľ   požiadal   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov   v   súvislostí so zaplatením   súdneho   poplatku   za   podaný   návrh   na   začatie   konania,   ktorý   bol neporovnateľne nižší ako preddavok na trovy konania v zmysle Uznesenia.

...   V   zmysle   vyššie   uvedeného   je   zjavné,   že   v   okamihu   ukladania   povinnosti Sťažovateľovi   zložiť   predmetný   preddavok   na   trovy   konania...   Okresný   súd...   žiadnym reálnym spôsobom neskúmal splnenie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov... v celom rozsahu. Okresný súd... sa obmedzil výlučne len na konštatáciu, že u Sťažovateľa nie sú údajne splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na skutočnosť,   že   na   základe   rozhodnutia   (vydaného   pritom   pred   takmer   tromi   rokmi   od vydania Uznesenia) nebolo Sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.... V inom obdobnom súdnom konaní pritom Okresný súd... svojím Uznesením sp. zn. 14 C/198/2010-526 zo dňa 06. 09. 2012, priznal Sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dovoľujeme si podotknúť, že predmetné uznesenie bolo vydané len dva dni po vydaní Uznesenia a vydal ho rovnaký súd...

... Okresný súd... dospel k záveru o údajnom splnení všetkých podmienok na uloženie povinnosti   zložiť   preddavok   na   trovy   konania...,   avšak   náležite   sa   nevysporiadal s negatívnou   podmienkou   možnosti   aplikácie   predmetného   právneho   inštitútu,   a   to nesplnením   predpokladov   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov...   v   celom   rozsahu u... Sťažovateľa...

...   je   povinnosťou   súdu...,   skúmať   inter   alia   tiež   riziko   následkov   spôsobených uložením povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v kauzálnej súvislosti s ohrozením práva navrhovateľa domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou... Európsky súd pre ľudské práva vyslovil   v kauze Scollo v.   Taliansko a Spadea a Scalabrino v.   Taliansko stanovisko, že „... musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom...“

... Okresný súd... vôbec nezvažoval vyššie uvedenú skutočnosť. Máme za to, že súdu pri aplikácii inštitútu zloženia preddavku na trovy konania... prináleží povinnosť overiť, či jeho podmienky nepredstavujú obmedzenie práva na prístup k spravodlivosti, či sledujú legitímny ciel a či existuje primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Pri posudzovaní proporcionality by mal súd zjavne zohľadňovať aj výšku preddavkov na trovy konania...

...   Bez ohľadu   na   vyššie   uvedené   si Sťažovateľ   nedovolí nepodotknúť,   že   právny inštitút preddavku na trovy konania podľa ustanovenia § 141a OSP bol konštituovaný až novelou OSP realizovanou zákonom č. 388/2011 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2012, teda po viac   ako   troch   rokoch   po   iniciovaní   súdneho   konania   vedeného   na   Okresnom   súde Bratislava II pod sp. zn. 15 C/274/2008.... V neposlednom rade je potrebné podotknúť, že preddavok na trovy konania v zmysle Uznesenia zodpovedá viac ako 23 úkonov právnej služby v kontúrach súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15 C/274/2008, pričom Sťažovateľ v predmetnom súdnom konaní už zaplatil aj maximálny súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania.

...   Ďalej   si   dovoľujeme   zdôrazniť,   že   predmetom   súdneho   konania...   je   náhrada majetkovej   ujmy   z   titulu   obmedzeného   užívania   pozemkov   v   ochranných   pásmach vodárenských zdrojov vyhlásených na základe správnych rozhodnutí orgánov štátnej moci. Pritom primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho (resp. užívacieho) práva je jednou   z   ústavných   podmienok   núteného   obmedzenia   tohto   práva.   Z   ústavnoprávneho hľadiska je pritom žiaduce, aby táto náhrada bola stanovená najneskôr v okamihu, keď nastane nútené obmedzenie týchto práv...

... Podľa názoru Sťažovateľa je Uznesenie arbitrárne a ústavne neudržateľné, keďže nie je náležite odôvodnené a nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces.... In fine si dovoľujeme poukázať aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 112/2012-30 zo dňa 06. 06. 2012 v obdobnej veci...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 15 C/274/2008-968 zo dňa 25. 07. 2012 porušené bolo.

2.   Uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   II   sp.   zn.   15 C/274/2008-968   zo   dňa 25. 07. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

3.   Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   nahradiť   Sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia   Sťažovateľa   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 15 C 274/2008-968 z 25. júla 2012.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a   ods.   1   poslednej   vety   OSP   ak   navrhovateľ   preddavok   v   určenej   lehote   nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé, že   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   k   neprípustnému   zásahu   do   označeného základného   práva   dôjsť   nemohlo.   Samotné   vydanie   napadnutého   uznesenia,   ale   ani nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu   k   súdu   pre   sťažovateľku.   K   dôsledkom,   na   ktoré   sťažovateľka   v   sťažnosti poukazuje,   by totiž   mohlo dôjsť   až prípadným vydaním   uznesenia   o   zastavení   konania v zmysle už citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (obdobne pozri napr. II. ÚS 129/2012, II. ÚS 135/2012).

Na   rozdiel   od   uznesenia   o   povinnosti   zložiť preddavok   v zmysle § 141a   ods.   1 poslednej   vety   OSP proti   uzneseniu   o   zastavení   konania je prípustné   odvolanie a   proti prípadnému   nepriaznivému   potvrdzujúcemu   rozhodnutiu   odvolacieho súdu   prichádza   do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP. Tak v   rámci   odvolacieho   konania,   ako   aj   v   rámci   dovolacieho   konania   proti   prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať všetky   tie   zásadné   námietky,   ktoré   sú   obsahom   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou namieta. Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. 12 C 83/2012 k dispozícii   účinné právne prostriedky   na ochranu svojho základného   práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   pri   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   považoval   ústavný   súd   za   potrebné vyjadriť sa aj k nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012. V obdobnej právnej veci nálezom sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa ústavy   a   dohovoru,   ku   ktorým   malo   dôjsť   uznesením   Okresného   súdu   Poprad   č.   k. 13 C 270/08-938 z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciu   činnosť   ústavného   súdu   išlo   o   ojedinelý   (menšinový)   názor   jedného zo senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu (I. ÚS), ktorý v obdobnej veci uznesením sp. zn. I. ÚS 440/2012 z 3. októbra 2012 (teda po vydaní   uznesenia   sp.   zn.   I.   ÚS   112/2012)   sťažnosť   už   meritórne   neposudzoval,   ale   ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože   sťažnosť   bola odmietnutá,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013