znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 76/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. Š. K., K.; A. K., K.; Ing. P. D., K.; G. D., S.; P. D., S., a A. K., K., zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1153/1999 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MVDr. Š. K., A. K., Ing. P. D., G. D., P. D. a A. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2010 doručená sťažnosť MVDr. Š. K., K.; A. K., K.; Ing. P. D., K.; G. D., S.; P. D., S., a A. K., K. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1153/1999.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 6. septembra 1999 podali okresnému súdu žalobu proti obci T. „na určenie nájmu k nehnuteľnosti k. ú. T., kde sú sťažovatelia zapísaní ako podieloví spoluvlastníci   k nehnuteľnosti   PKV...   ako   parc.  ...   podľa   identifikácie parciel parc.... miestna komunikácia o výmere 3157 m2. Dňa 1. augusta 2000 okresný súd vyzval sťažovateľov   na   predloženie   aktuálneho   listu   vlastníctva   k   predmetnej   nehnuteľnosti, prípadne   na   predloženie   identifikácie   parciel.   Na   predmetnú   výzvu   sťažovatelia   zaslali okresnému   súdu   výpis   z evidenčného   listu   spornej   nehnuteľnosti   a   doklad   o   zaplatení súdneho poplatku. Dňa 6. októbra 2000 okresný súd zopakoval výzvu, na ktorú sťažovatelia odpoveďou   zo 14. decembra   2000   oznámili,   že   sporná   parcela   nemá   založený   list vlastníctva.   Dňa   4. júna 2002   sťažovatelia   uhradili   dodatočne   vyrubený súdny   poplatok a 19.   júna   2002   upresnili   petit   návrhu   a   žiadali   rozšíriť   žalobu „o   prikázanie   podielov sťažovateľov   do   vlastníctva   žalovanému   k   spornej   nehnuteľnosti“.   Okresný   súd   výzvou z 25. marca 2003 vyzval sťažovateľov na oznámenie, či netrvajú na časti žaloby týkajúcej sa uhrádzania   finančných   prostriedkov   za   užívanie   spornej   nehnuteľnosti,   či   v   tejto   časti žalobu   berú   späť   a   či   trvajú   na   rozšírenom   a   upresnenom   petite   zo   17.   júna   2002. Sťažovatelia podaním doručeným okresnému súdu 11. júna 2003 oznámili, že trvajú na podanej žalobe a aj na upresnenom petite. Dňa 15. februára 2005 sťažovatelia požiadali okresný súd o oznámenie stavu súdneho sporu, na ktorú okresný súd odpovedal listom zo 4. apríla   2005.   Dňa   7. novembra   2005   sťažovatelia   predložili   okresnému   súdu   list vlastníctva spornej nehnuteľnosti, „keďže v máji r. 2005 bola ukončená ROEP“. Zároveň upresnili   všetkých   zapísaných   podielových   spoluvlastníkov   spornej   nehnuteľnosti a upresnili   petit   návrhu   s aktuálnym   zápisom   ich   výšky   podielov.   Oznámením   z 5. septembra 2005 okresný súd oznámil sťažovateľom, komu bola vec nanovo pridelená, a nariadil   termín   pojednávania   na   7. december   2005.   Právny   zástupca   sťažovateľov 2. decembra   2005   požiadal   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu   kolízie   termínu pojednávania.   Okresný   súd   výzvou   z   2.   mája   2006   vyzval   sťažovateľov   na   upravenie pasívne legitimovaných účastníkov, na ktorú sťažovatelia reagovali podaním zo 16. februára 2007. Pretože niektorí evidovaní spoluvlastníci už nežili, sťažovatelia podaním z 5. októbra 2007 urobili podanie vo veci pasívnej legitimácie. Vo veci pasívnej legitimácie okresný súd urgoval   sťažovateľov   opätovne   1.   júla   2008,   na   ktorú   sťažovatelia   reagovali   podaním z 29. júla 2008. Okresný súd 1. augusta 2008 a 8. októbra 2008 vyzval sťažovateľov na oznámenie,   či   nedošlo   k mimosúdnej   dohode.   Sťažovatelia   oznámili,   že   k mimosúdnej dohode   nedošlo,   a   žiadali   nariadiť   termín   pojednávania.   Okresný   súd   7. januára   2009 nariadil termín pojednávania na 14. január 2009, ktoré bolo odročené. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené   21.   septembra   2009 na 14.   október 2009 a následne bolo pojednávanie nariadené na 20. november 2009.

Sťažovatelia 16. októbra 2009 zobrali žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu, že „ani za 10 rokov sa nedočkali riešenia veci v merite samej a žiadali, aby súd nepriznal trovy   odporcovi   v 1.   rade   vzhľadom   na   jeho   nečinnosť“.   Okresný   súd   uznesením   č. k. 8 C 1153/1999-181 z 25. novembra 2009 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že ich   priznal žalovaným. Proti   predmetnému uzneseniu v časti   o priznaní trov konania žalovanému   v 1.   rade   sťažovatelia   podali   15.   januára   2010   odvolanie „včas   a riadne... a zároveň ešte pred podaným odvolaním dávali sťažnosť k rukám predsedu súdu“.

Podľa   sťažovateľov   označeným   postupom   okresného   súdu   bolo   porušené   ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný súd nálezom   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 1153/1999   bolo   porušené   základné   právo   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   prikáže okresnému súdu v predmetnej veci konať a prizná im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 319 € a úhradu trov právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1153/1999.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy môže vyplývať   aj   z   toho,   že   porušenie   uvedených   práv   sa   namieta   v   takom   konaní pred všeobecným   súdom,   v ktorom   už   označený   všeobecný   súd   meritórne   rozhodol pred podaním   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy   (II.   ÚS   184/06),   a   preto   už k namietanému   porušovaniu   označeného   práva   nečinnosťou   tohto   orgánu   nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   1153/1999-181   z 25.   novembra   2009   konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby sťažovateľmi. Predmetné uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľom doručené 4. januára 2010. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti   sťažovateľov   ústavnému   súdu   (4.   februára   2010),   v ktorej   za   porušovateľa základného   práva   označili   okresný   súd,   k   tvrdenému   porušovaniu   základného   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy už nedochádzalo, preto konanie o sťažnosti pred ústavným súdom   nebolo   spôsobilé   naplniť   účel   ochrany,   ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Na uvedenom zistení ústavného súdu nič nemení ani skutočnosť, že sťažovatelia podali   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č. k. 8   C   1153/1999-181   z 25.   novembra   2009 odvolanie v časti o priznaní trov konania žalovanému v 1. rade, pričom o tomto odvolaní bude ďalej konať a rozhodovať odvolací súd.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   77/02,   II.   ÚS   55/02) ochrana základného práva vrátane základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie   základného   práva   ešte   trvalo.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľov   obsiahnutého v sťažnosti však o takýto prípad v danej veci nejde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa čl. 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010