SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 757/2015-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenýchadvokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, ktorou namietajúporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomKrajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 398/2013, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ao d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátomJUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, ktorou namietajú porušeniesvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 398/2013 (ďalej len „napadnutékonanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení žalobcovsú účastníkmi konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom (ďalej len „okresnýsúd“) pod sp. zn. 12 C 193/2012, ktorého predmetom je určenie dedičskej nespôsobilostižalovaného. Okresný súd uznesením sp. zn. 12 C 193/2013 z 15. augusta 2013 konaniezastavil. Proti uzneseniu o zastavení konania podali žalobcovia odvolanie a vec bolapredložená krajskému súdu 3. októbra 2013.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem skutkového stavu uvádzajú:„Dňa 13. 3. 2014 podali sťažovatelia písomne sťažnosť predsedovi krajského súdu, kde poukazovali na to, že vo veci dochádza k zbytočným prieťahom, pričom zdôraznili, že takmer k 6-mesačným prieťahom došlo i napriek tomu, že nejde o odvolanie voči meritórnemu rozhodnutiu, čo nie je pre občianskoprávny úsek krajského súdu obvyklé. Sťažnosť bola doručená krajskému súdu dňa 17. 3. 2014. Na podanú sťažnosť reagoval podpredseda krajského súdu listom pod Spr. 697/2014 až zo dňa 30. 4. 2014 s tým, že ju označil za nedôvodnú...
Sťažovatelia sa žiadosťou o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa § 67 ods. 1 písm. b) zák. č. 757/2004 Z. z. na Ministerstve spravodlivosti SR domáhali prešetrenia postupu a spôsobu, akým bola ich sťažnosť vybavená. Svoju žiadosť odôvodnili tým, že krajský súd nevybavil ich sťažnosť riadne a pri jej vybavovaní nedospel k správnym záverom a najmä ani neprijal dostatočné opatrenia na odstránenie namietaných nedostatkov.
Na podanú žiadosť reagovalo Ministerstvo spravodlivosti SR listom pod č. 38042/2014-151 zo dňa 24. 6. 2014 stým, že žiadosť sťažovateľov vyhodnotilo ako nedôvodnú...
Dňa 9. 7. 2014 podali sťažovatelia ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. I. ÚS 714/2014. O ústavnej sťažnosti rozhodol ústavný súd uznesením zo dňa 12. 11. 2014 tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú, keď konštatoval, že celková doba, v ktorej odvolací súd nerozhodol, od 3. 10. 2013 do 9. 7. 2014, t. j. 9 mesiacov, nie je ešte tak dlhá doba, ktorou by došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“
Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že„od predloženia riadneho opravného prostriedku na rozhodnutie odvolací súd už t. č. bezmála 17 mesiacov vo veci nekonal...“,a žiadajú, aby„im bolo priznané za porušenie ich práv garantovaných ústavou a dohovorom aj primerané finančné zadosťučinenie, v sume každému po 800 €“.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 398/2013 (vec Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12 C 193/2012) porušil základné právo sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný vyplatiť každému zo sťažovateľov sumu po 800 € ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 626,48 € na účet ich právneho zástupcu, advokáta JUDr. Samuela Baránika, Podjavorinskej 7, 81103 Bratislava, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovatelia namietajú, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.12 Co 398/2013 došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto právnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní predorgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, abytento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takútomožnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pripredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označenéhozákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšiekonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne saprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istotydochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto nanaplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,III. ÚS 224/05).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) saochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavnýmsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného právaoznačenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Akv čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanémuporušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosťzásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, žejednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnúpreventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základnýchpráv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, žekrajský súd uznesením sp. zn. 12 Co 398/2013 z 19. marca 2015 odvolaním napadnutéuznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V čase predbežnéhoprerokovania sťažnosti už teda krajský súd o opravnom prostriedku sťažovateľov rozhodola vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V súvislosti s týmto zistením ústavný súd poukázal na svoju judikatúru, z ktorejvyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postupdotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré bybolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.I. ÚS 63/00).
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosťspravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,III. ÚS 59/05).
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospelk záveru, že postup krajského súdu v namietanom odvolacom konaní nebol poznamenanýprieťahmi takej intenzity, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahyv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom uznáva argumentáciu sťažovateľov, že postupkrajského súdu mohol byť efektívnejší, avšak poukazuje i na skutočnosť, že v časerozhodovania ústavného súdu o sťažnosti už krajský súd o odvolaní sťažovateľov rozhodol.Zvažujúc všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd dospel k záveru, žesťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtouznesenia.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2015