znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 755/2014-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   novembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej   a   sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Z.   Ž.,   zastúpenej A. Ch.,   advokátska   kancelária,   s.   r.   o.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a advokáta A. Ch., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho rozsudkom z 19. júna 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. Ž. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. septembra 2013   doručená   sťažnosť   Z.   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v citáciách   aj „sťažovateľ“), zastúpenej A. Ch., advokátska kancelária, s. r. o., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta A. Ch, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho rozsudkom z 19. júna 2013.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   procesnom   postavení žalobkyne v 3. rade [spolu s ďalšími štyrmi žalobcami (spolu   ďalej len „žalobcovia“)] v konaní   pred   Krajským   súdom   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   domáhala preskúmania   zákonnosti   postupu   a   rozhodnutia   pôvodne   Krajského   stavebného   úradu v Bratislave [s účinnosťou od 1. januára 2013 prešla pôsobnosť Krajského stavebného úradu v   Bratislave   na   Obvodný   úrad   Bratislava   (ďalej   len   „žalovaný“)]   č. A/2009/2471/SAM zo 16. novembra 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené kolaudačné rozhodnutie mestskej časti Bratislava-Ružinov č. SU/2008/19028; 2009/6140-13/HAN-11 z 25. mája 2009, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“ stavebníkom bytu č. 5 (R. M.), bytu č. 7 (D. K. a Z. K.), bytu č. 8 (M. L. a B. L.), bytu č. 9 (M. S. a J. S.). Išlo o zmenu dokončenej stavby bytového domu, ktorá spočívala v nadstavbe dvoma obytnými podlažiami a na východnej časti domu troma obytnými podlažiami.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 S 77/2010 z 18. októbra 2011 žalobu žalobcov zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka spolu s ostatnými žalobcami odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Sžp 18/2012 z 19. júna 2013 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   popisuje   skutkový   stav,   ktorý   predchádzal   podaniu sťažnosti ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:

«... Dňa 10. 08. 2006 bolo vydané rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Ružinov o vydaní dodatočného stavebného povolenia na stavbu Nadstavba bytového domu T., č. j.: SÚ/2006/7642-14/HAN-45.

...   Dňa   25.   05.   2009   vydala   Mestská   časť   Bratislava-Ružinov   ako   príslušný prvostupňový stavebný úrad... kolaudačné rozhodnutie č. j. SÚ/2008/19028, 2009/6140- 13/HAN-11..., ktorým povolila užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“ v Bratislave, súp. č., pozemok parc. č., kat. úz.

...   Proti   kolaudačnému   rozhodnutiu   podali   žalobcovia   v   zákonnej   lehote   dňa 06. 07. 2009 odvolanie.

...   Dňa   16.   11.   2009   Krajský   stavebný   úrad   v   Bratislave   svojím   rozhodnutím č. A/2009/2471/SAM...   rozhodol   ako   odvolací   orgán   o   odvolaní   žalobcov   proti kolaudačnému   rozhodnutiu   prvostupňového   orgánu   tak,   že odvolanie   žalobcov   zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

... Žalobcovia niekoľkokrát uplatnili v priebehu stavebného a kolaudačného konania námietky, ktorými namietali zákonnosť postupu príslušných stavebných orgánov a žiadali konanie prerušiť, príp. zastaviť.

...   Odmietnutie   pripomienok   spoluvlastníkov   už   počas   stavebného   konania   malo za následok uplatňovanie si nárokov týchto vlastníkov bytov v ďalších žalobách, nakoľko zásahy do ich vlastníckych práv sú veľmi vážne.

...   Dňa   29.   01.   2009   vzniesli   žalobcovia   občianskoprávnu   námietku,   ktorou upozornili na stavebné úpravy týkajúce sa vybudovania balkónov a terás, stavebné úpravy za   účelom   zmenšenia   podlahovej   plochy   bytu   č.   5   v   prospech   bytu   č.   7   a   zabratie spoločných častí bytového domu (pivnice), a to nad rámec uzatvorenej Zmluvy o nadstavbe bytu (nárast asi o 40 m2). Skutočná plocha bytov užívaná stavebníkmi je teda väčšia, ako je uvedená v zmluve, ktorá nadobudla účinnosť zápisom do katastra nehnuteľností. Užívaná plocha bytov je teda väčšia ako je uvedená na LV č.

... Na zmenu výmery medzi bytom č. 5 a 7 neexistuje žiaden zmluvný základ. Zmluvy medzi   vlastníkmi   bytov   musia   byť   písomné   a   overené   notárom.   Zmluva   sa   vyžaduje pre stavebné povolenie. Stavebný úrad má totižto povinnosť skúmať, či mal stavebník iné právo k pozemku, a to v súlade s § 58 ods. 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon.... Podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon je právnym titulom pre zápis práv k bytom aj zmluva o nadstavbe. Z nej bol povinný vychádzať aj žalovaný. Postupoval preto nezákonne, keď potvrdil kolaudačné rozhodnutie na užívanie bytov s inou podlahovou plochou ako bola zmluvne dohodnutá. Zmena v podlahovej ploche bytu   má   za   následok   aj   zmenu   spoluvlastníckych   podielov   na   spoločných   častiach a zariadeniach, ako aj zmenu projektovej dokumentácie. Zmena týchto spoluvlastníckych podielov,   ani   projektovej   dokumentácie,   nebola   žalobcami   odsúhlasená   a   ani   následne nebola zapísaná na LV č. Potvrdením kolaudačného rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovaným preto pretrvávajú zásahy do vlastníckych oprávnení žalobcov.

... Spomínaná dispozičná zmena s bytom č. 7 musí byť zmluvne upravená so všetkými spoluvlastníkmi, nakoľko došlo k zásahu do spoločného zariadenia domu - zvislej nosnej konštrukcie - obvodového múru, resp. hlavnej nosnej priečky...

... Spomínaná skutočnosť však nie je zmluvne vôbec upravená....   Zároveň   žalobcovia   uvádzajú,   že   nemali   možnosť   vyjadriť   sa   k   znaleckému posudku..., z ktorého vychádzal stavebný úrad pri posudzovaní podlahových plôch bytov...... Vzhľadom na uplatnenú občianskoprávnu námietku a nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o nej, prvostupňový orgán vyzval žalobcov, aby v lehote 7 dní predložili dôkaz, že na súde bola podaná žaloba na rozhodnutie v spornej veci.

...   Žalobcovia   predmetnú   žalobu   podali   (žaloba   doručená   Okresnému   súdu Bratislava   II   dňa   02.   02.   2009   k   č.   k.   45C/136/2008).   Ide   tu   nepochybne   o   námietky vyplývajúce z vlastníckych práv žalobcov, a to v súlade s § 137 stavebného zákona....   Dňa   04.   02.   2009   žalobcovia   predložili   prvostupňovému   orgánu   Návrh na zastavenie   kolaudačného   konania.   Jeho   prílohou   bolo   potvrdenie   Okresného   súdu Bratislava II o podaní žaloby o uloženie povinností v zmysle Zmluvy (o nadstavbe bytu) sp. zn. 45 C 136/2008 dňa 06. 06. 2008... a doplnenie žaloby podané dňa 02. 02. 2009...... Dňa 14. 04. 2009 bol stavebníkovi M. L. predložený návrh mimosúdnej dohody, avšak ostali bez odozvy.

...   Žalobcovia   si   riadne   uplatňovali   námietky   aj   vo   vzťahu   k   projektovej dokumentácii, a to už v stavebnom konaní.

... V súlade so Zmluvou o nadstavbe bytu sú stavebníci povinní predložiť vlastníkom k odsúhlaseniu projektovú dokumentáciu nadstavby. Do dnešného dňa nebola projektová dokumentácia   v   plnom   rozsahu   ani   čiastočne   žalobcom   predložená   na   odsúhlasenie. Predložená   nebola   žalobcom   ani   pri   zmene   podlahovej   plochy   bytov   a   vykonaných stavebných   úpravách,   kedy   došlo   i   k   zmene   spoluvlastníckych   podielov   na   spoločných častiach a zariadeniach.

... Dňa 28. 08. 2009 žiadala sťažovateľka Z. Ž. o poskytnutie informácie z časti projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom pre Nadstavbu bytového domu T., a to v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií...

... Žiadosť o poskytnutie informácie prvostupňový orgán v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. odmietol vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. 09. 2009 a na základe podaného odvolania zo   dňa   08.   10.   2009   potvrdil   aj   odvolací   orgán   rozhodnutím   ORG   2009/19024-2/VAL zo dňa 22. 10. 2009.

... Dňa 05. 10. 2009 žiadala sťažovateľka Z. Ž. o poskytnutie kópie časti verejnej listiny - projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom pre Nadstavbu bytového domu   T.,   a   to   ako   účastníčka   konania   v   zmysle   §   23   zákona   č.   71/1967   Zb.   správny poriadok...

...   Na   žiadosť   žalobcov   ako   účastníkov   správneho   konania   o   poskytnutie   kópie verejnej listiny zo spisu prvostupňový orgán vôbec nereagoval.

...   O   vysvetlenie   správnosti   postupu   príslušných   stavebných   orgánov   ohľadne sprístupnenia poskytnutia kópií časti projektovej dokumentácie žalobcovia dňa 05. 11. 2009 požiadali aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.

... Dňa 17. 12. 2009 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojej odpovedi uviedlo, že podľa § 23 správneho poriadku vyplýva, že je povinnosťou stavebného úradu poskytnúť kópiu spisu účastníkom konania a ich zástupcom a zúčastneným osobám, a to aj kópie tých častí projektovej dokumentácie,   ktoré sú podkladom pre rozhodnutie a ktoré   sa   svojím   obsahom   a   podrobnosťou   môžu   dotýkať   práv   a   právom   chránených záujmov účastníkov konania (napr. sprievodnú alebo technickú správu, výkresy, z ktorých je zrejmé umiestnenie stavby, rozmiestnenie okien, výška stavby a pod.)...

... Žalobcovia nemajú zabezpečený akýkoľvek prístup na strechu bytového domu, ktorá je jeho spoločnou časťou...

...   Vlastníci   bytu   č.   8   čestne   prehlásili,   že   v   prípade   potreby   umožnia   prístup na strechu oprávneným osobám.

... Postavením pivníc stavebníci zabrali spoločné priestory bytového domu...... Ku dňu kolaudácie stavby mali byť stavebníkmi predložené defektoskopické skúšky na   preverenie   únosnosti   nosných   stropných   konštrukcií   po   skončení   nadstavby.   Tieto predložené neboli.

... Krajský stavebný úrad v Bratislave napriek tomu potvrdil kolaudačné rozhodnutie bez   toho,   aby   bola   naplnená   podmienka   stavebného   povolenia   podľa   §   81b   písm.   e) stavebného zákona. Zároveň Krajský stavebný úrad v Bratislave nerešpektoval iné práva vlastníkov uvedené v čl. XI bod 11.1, písm. a) zmluvy o nadstavbe, podľa ktorého stavebníci sú povinní počas realizácie nadstavby bez zbytočného odkladu oznámiť vlastníkom všetky zmeny týkajúce sa právoplatne vydaného stavebného povolenia a porušenie tejto povinnosti je vážnym porušením zmluvy, ktoré môže viesť k právoplatnej výpovedi zmluvy vlastníkmi podľa čl. XIV, bod 14.3 zmluvy.

... Namiesto vykonania defektoskopických skúšok bola únosnosť nosných stropných konštrukcií preverená vypracovaním statického posudku M. Š., ku ktorého obsahu sa však sťažovatelia   nemohli   vyjadriť   a   ani   nemohli   klásť   otázky,   nakoľko   bol   tento   znalecký posudok predložený až po kolaudačnom miestnom zisťovaní...»

Ďalšia časť sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, v rámci ktorej sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením ňou označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru v rámci konania pred stavebným úradom a súdmi jednotlivých stupňov poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

«... Porušovateľ rozhodnutím, ktorým potvrdil postup stavebného úradu contra legem a   to   v   konštatovaní   nesplnenia   podmienky   pre   prerušenie   konania,   schválením neposkytnutia fotokópií časti dokumentácie a neposkytnutím zo spisu, nezabezpečením práv účastníka konania vyjadrovať sa ku všetkým dôkazom porušil ústavné práva sťažovateľa na riadny a spravodlivý proces a právo sťažovateľa na majetok chránené v článku 20 ods. 1 Ústavy SR.

... Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec aj v tom, že si nesprávne vyložil dikciu zákonného ustanovenia §§ 137 Stavebného zákona...

... Stavebný úrad vo svojom kolaudačnom rozhodnutí skonštatoval to, že účastníci konania   vzniesli   námietku   týkajúcu   sa   vlastníckych   práv   k   spoluvlastníckym   podielom na dome   (vzhľadom   k   iným   výmerám   bytov,   ktoré   mali   byť   zapísané   oproti   zmluve, pripomíname, že žaloba bola podaná a doručená stavebnému úradu, a to tak, že sa žiada v petite, aby výmery bytov stavebníkov (od ktorých priamo závisia spoluvlastnícke podiely namietané vlastníkmi v stavebnom konaní mali výmeru spomínanú v zmluve o nadstavbe). Tvrdenie porušovateľa o tom, že žaloba podaná nebola je preto neodôvodnené a tým sa stáva rozhodnutie arbitrárnym.

... Obe rozhodnutia ignorujú, že boli podané v lehote dve žaloby, z ktorých jedna sa dotýka   nielen   naplnenia   povinností   podľa   zmluvy,   napríklad   (odovzdania   projektovej dokumentácie)   ale   aj   odstránenia   pivníc,   s   ktorými   odkázal   sťažovateľa   stavebný   úrad na súd. Toto odkázanie na súd pripúšťa v prípade podania žaloby, ktorú sťažovatelia riadne a včas   podali   jediný   zákonný   postup   a   to   prerušenie   konania.   Stavebný   úrad   tak   však nekonal, ale problematiku nezákonného vytvorenia priestorov vyriešil inak a to vylúčením priestorov   z   kolaudácie,   tento   postup   však   zákon   nepozná.   Porušovateľ   tak   vo   svojom rozhodnutí bez odôvodnenia potvrdil nezákonný postup.

...   Námietky   sťažovateľa   ktoré   boli   jasne   vyslovené   aj   v   návrhu   na   prerušenie kolaudačného   konania   súd   takisto   ignoroval   a   nezaoberal   sa   nimi,   ide   o   jasné   zásahy do vlastníckeho práva, kde bol rovnako odkázaný účastník na podanie žaloby a žalobu aj riadne podal. Tieto skutočnosti sa však porušovateľ ignoroval rovnako ako stavebný úrad. Ide o nemožnosť prístupu na strechu, použitie vetracích šácht...

... Porušenie princípu rovnosti zbraní obsiahnuté aj v článku 47 ods. 4 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR došlo aj nesprístupnením   spisu,   ktoré   sťažovateľ   namietal,   konkrétne   k   jeho   časti   výkresov a projektovej dokumentácie. Nie je možné vykonávať reálne svoje práva, ak má sťažovateľ v tak   zložitej   veci   dovolené   iba   nahliadnuť   do   spisu   a   aj   počas   správneho   konania   a súdneho konania mu je znemožnené robiť si kópie častí projektovej dokumentácie, ktoré môžu zasiahnuť do jeho práv na pokojné užívanie majetku... Sťažovateľ nie je odborne spôsobilou   osobou   a   ba   dokonca   aj   odborne   spôsobilá   osoba   nedokáže   na   mieste   iba nahliadnutím do spisu bez posúdenia a porovnania pôvodnej dokumentácie, prehliadky na mieste posúdiť zásahy do vlastníckeho práva...

... Stavebný úrad aj porušovateľ mal k dispozícii zmluvu o nadstavbe, kde je jasne definovaná stavebníkovi povinnosť odovzdať dokumentáciu, ktorá tiež súvisí s vlastníckymi právami sťažovateľa k bytovému domu a jeho spoločným častiam.

... Porušovateľ tvrdí, že sa neprihliadal na dôkazy predložené sťažovateľom týkajúce sa znaleckého posudku znalca A. s odvolaním sa na § 250i Občianskeho súdneho poriadku, ten však znie inak, ako ho cituje porušovateľ: „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Nie je preto správne, ak porušovateľ tvrdí, že v správnom súdnictve sa dokazovanie nevykonáva. Súdu je umožnené vykonať tento dôkaz. Je pravdou, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súdu boli už v čase konania predložené dôkazy založené v   spise   z   ktorých   vyplýva,   že   bol   odstránený   obvodový   múr.   Vedľajší   účastníci   túto skutočnosť popierali. Súd mal však k dispozícii projektovú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé odstránenie časti komínových telies, častí obvodových múrov v byte č. 5. Takže súd mal dosť dôkazov na to, aby vyhodnotil, že k takejto zmene neexistuje základný predpoklad, ktorý aj bez napádania účastníkom konania spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

... Znalecký posudok znalca A. tiež jasne hovorí, že všeobecne platný právny predpis bol porušený v prístupe na strechu spôsobom uvedeným stavebníkom (§ 86 stavebného zákona, § 14 vyhlášky 374 Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach) tu však platí zásada   curia   novit   iura,   preto   nie   je potrebné   takýto   dôkaz vykonávať.   Riešenie,   ktoré ponúka   porušovateľ   ohľadom   odovzdania   kľúčov   domovníkovi   nie   je   právnym   riešením vzniknutej situácie, pretože stavebník nie je ochotný k žiadnemu riešeniu a preto je iluzórne a neprihliada na ústavné právo sťažovateľa na pokojné užívanie majetku.

...   Stavebníci   ako   vedľajší   účastníci   predložili   minimálne   tri   zmenené   projektové výkresy, podľa ktorých bola chronologicky realizovaná nadstavba, pričom posledná z nich bola realizovaná ako zmena spojená s kolaudačným konaním (vyňatie pivníc z kolaudácie, dispozičné zmeny medzi bytom č. 5 a 7 a pod.) čím sa snažili preukázať, že nadstavbu realizovali na tej istej ploche. Ak došlo k toľkým zmenám a počas samého konania (v spise je množstvo námietok žalobcov už počas stavebného konania) je úplne jasné, že žiadne tieto projektové dokumentácie neboli sťažovateľovi doručené a sťažovateľ sa k nim nemohol vyjadriť.   Minimálne   je   jasné,   že   žiadne   zmeny   a   už   vôbec   nie   zmenená   projektová dokumentácia   ohľadom   zmien   (odstránenie   obvodového   múra,   časti   komínových   telies medzi bytom č. 5 a 7) nemôže predstavovať nepatrné zmeny, tak aby vôbec bolo prípustné spojenie stavebné konanie spolu s kolaudačným konaním.»

Podľa tvrdenia sťažovateľky „porušovateľ neposkytol sťažovateľovi právnu ochranu pred zasahovaním do jeho práv na majetok a akceptoval ako ústavný postup stavebného úradu:

(i) sťažovateľ napriek zmluvne zabezpečenému odovzdaniu dokumentácie nemohol ani   v   rámci   konania   dostať   ku   fotokópii   projektovej   dokumentácie   ním   vlastnenej nehnuteľnosti v rámci celého stavebného a kolaudačného konania,

(ii) sťažovateľ nemohol pri obhliadke dostať pri kolaudovaných bytoch do týchto bytov, lebo mu je zo strany vlastníka bytu zabránený vstup a stavebný úrad to nezabezpečil nápravu.

(iii)   sťažovateľovi   je   postupom   zabránené   prístup   na   strechu   vlastného   bytového domu a podľa porušovateľa sa má sťažovateľ snažiť o dohodu, prípadne o odovzdanie kľúčov od bytu“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky...,   článku   47   ods.   3   ústavy,   článku   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   jeho základné právo na majetok a jeho pokojné užívanie podľa článku 20 ods. 1 ústavy, článku 20 ods. 3, článku 20 ods. 4 a článku 20 ods. 5 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... postupom a rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   2   Sžp/18/2012,   zo   dňa 19. 06. 2013 doručeným dňa 19. 07. 2013, porušené bolo.

... Rozsudok Najvyššieho súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č. 2 Sžp/18/2012, zo dňa 19. 06. 2013 doručený dňa 19. 07. 2013. sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500 eur (slovom päťsto eur), ktoré mu je Najvyšší súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Najvyšší   súd   v   Bratislave   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi...   trovy   právneho zastúpenia v sume 331,15 eur (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov) na účet jeho právneho   zástupcu   A.   Ch.   advokátska   kancelária,   s.   r.   o.   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka,   a   to   buď pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nemá   zásadne   oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými   zásahmi   do   jeho   práv,   ktoré   sú   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné   (I.   ÚS   17/01).   Z   rozdelenia   súdnej   moci   v ústave   medzi   ústavný   súd a všeobecné   súdy   totiž   vyplýva,   že   ústavný   súd   nie   je   opravnou   inštanciou   vo   veciach patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov.   Úlohou ústavného súdu   nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie a aplikácie   s   ústavou,   prípadne   medzinárodnou   zmluvou   podľa   čl.   7   ods.   5   ústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne. O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo   možné   uvažovať   len   v   prípade,   ak   by   sa   natoľko   odchýlil   od   znenia   príslušných ustanovení,   že by zásadne   poprel   ich   účel   a význam (m.   m.   I. ÚS 13/00,   I.   ÚS   17/01, III. ÚS 180/02, I. ÚS 12/05).

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   taktiež   uvádza,   že   obsahom   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.   II. ÚS 88/01,   III.   ÚS   362/04),   ako   aj   zabezpečiť   konkrétne   procesné   garancie v súdnom konaní. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili   výkladom   všeobecne   záväzných   predpisov,   ktorý   predkladá   účastník   konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Uvedené právne názory sú základným východiskom aj pre predbežné prerokovanie sťažnosti sťažovateľky.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho rozsudkom z 19. júna 2013

Sťažovateľka   predovšetkým   tvrdí,   že   napadnutým   postupom   najvyššieho   súdu v označenom konaní a jeho rozsudkom z 19. júna 2013 došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka sa nestotožňuje so závermi najvyššieho súdu uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku sp. zn. 2 Sžp 18/2012 z 19. júna 2013, najmä s tým, že odvolací súd

- konštatoval nesplnenie podmienky pre prerušenie kolaudačného konania,

- v   danej   veci   nesprávne   právne   posúdil   aplikáciu   §   137   zákona   č.   50/1976   Zb. o územnom   plánovaní   a   stavebnom   poriadku   (stavebný   zákon)   v   znení   neskorších predpisov,

- nezabezpečil práva účastníka konania vyjadrovať sa ku všetkým dôkazom,

- nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil napadnuté rozhodnutie.

Z obsahu sťažnosti a listín k nej pripojených ústavný súd zistil, že najvyšší súd ako súd odvolací v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu č. A/2009/2471/SAM   zo   16.   novembra   2009   rozhodol   o   odvolaní   sťažovateľky   proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 S 77/2010 z 18. októbra 2011 tak, že tento rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Na   účely   posúdenia   opodstatnenosti   sťažnosti   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   preskúmal   k   sťažnosti   pripojený   rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 2 Sžp 18/2012   z 19.   júna   2013   a zistil,   že   najvyšší   súd   v   odôvodnení   najprv   poukázal na obsah rozsudku krajského súdu, pričom v tejto súvislosti najmä uviedol:

«Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 3 S 77/2010-171 zo dňa 18. októbra 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu žalobcov v prvom až piatom rade o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho   predchodcu   žalovaného   bývalého   Krajského   stavebného   úradu   v   Bratislave... č. A/2009/2471/SAM   zo   dňa   16.   novembra   2009,   ktorým   bolo   zamietnuté   odvolanie žalobcov   a   potvrdené   kolaudačné   rozhodnutie   Mestskej   časti   Bratislava   -   Ružinov č. SU/2008/19028; 2009/6140-13/HAN-11 zo dňa 25. mája 2009, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“ stavebníkom bytu č. 5 - R. M., bytu č. 7 - D. K. a Z. K., bytu č. 8 - M. L. a B. L., bytu č. 9 - M. S. a J. S. Išlo o zmenu dokončenej stavby   bytového   domu,   ktorá   spočívala   v   nadstavbe   dvoma   obytnými   podlažiami a na východnej častí domu tromi obytnými podlažiami.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav veci a tejto aj po právnej stránke správne posúdili; postupom   a   rozhodnutím   správnych   orgánov   boli   dostatočným   spôsobom   zabezpečené procesné   práva   a   povinnosti   účastníkov   konania.   K   žalobcami   namietanému   porušeniu § 137 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov... krajský súd uviedol, že stavebný úrad postupoval v súlade   s   týmto   ustanovením,   keď   si   urobil   úsudok   o   námietke   a   rozhodol   vo   veci. Žalobcovia síce podali na Okresný súd Bratislava II dňa 23. februára 2009 žalobu, ale išlo o žalobu o nedodržaní zmluvných podmienok určených v zmluve o nadstavbe. Žalobcovia mali   podať   žalobu   s   petitom   o   určenie   neplatnosti   zmluvy   o   nadstavbe   alebo   žalobu o vyriešenie vlastníckych práv k spoločným častiam a zariadeniam domu. Ani doplnenie žaloby   žalobcov,   v   ktorom   žiadajú   odstránenie   pivníc,   prekážok   brániacich   prístupu na strechu   a   akýchkoľvek   predmetov   z   vetracích   šácht,   nie   je   žalobou   v   zmysle   §   137 stavebného zákona.

Krajský   súd   k   ďalšej   námietke   žalobcov   uviedol,   že   im   bola   ako   účastníkom stavebného   konania   k   dispozícii   stavebná   dokumentácia.   Vyplýva   to   aj   z   námietky k projektovej dokumentácii ohľadom umiestnenia okien a balkónov. Keby im nebola známa projektová   dokumentácia,   nemohli   by   vzniesť   túto   námietku.   Stavebný   úrad   nepovolil žalobkyni Z. Ž. vyhotoviť si fotokópie realizačného projektu a ôsmych technických výkresov, nakoľko   projektová   dokumentácia   autorským   dielom   chráneným   autorským   zákonom a autor   projektovej   dokumentácie   nedal   súhlas   na   vyhotovenie   jej   rozmnoženiny a sprístupnenie, preto stavebný úrad postupoval § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií a žiadosť odmietol. Krajský súd vyhodnotil ďalšiu námietku týkajúcu sa trvalého prístupu ostatných spoluvlastníkov na strechu domu za oneskorenú a právne irelevantnú, pretože   žalobcovia   mali   túto   námietku   uplatniť   v   stavebnom   konaní.   Pre potreby kolaudačného konania vydali vlastníci bytu č. 8 písomné prehlásenie, v prípade potreby umožnia   prístup   na   strechu   oprávneným   osobám.   Vplyv   zrealizovanej   nadstavby na únosnosť existujúcich nosných konštrukcií stavebný úrad preveril v kolaudačnom konaní preskúmaním statického posudku, ktorý vypracoval M. Š., a skonštatoval, že tento v plnej miere   vyhovuje.   Spojenie kolaudačného konania s konaním   o zmene stavby   je v súlade s § 81 ods. 4 stavebného zákonu.

Krajský   súd   ďalej   uviedol,   že   problematiku   nezákonného   vytvorenie   pivničných priestorov   stavebný   úrad   vyriešil   tak,   že   uložil   stavebníkom   povinnosť   uviesť   pivničné priestory do pôvodného stavu. Po majetkovo-právnom vysporiadaní pivníc, môžu byť tieto predmetom samostatného povoľovania podľa stavebného zákona. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný vysporiadal aj so zmenou stavby, t. j. so zmenou podlahovej plochy bytu č. 7 na úkor podlahovej plochy bytu č. 5 posunutím priečky medzi uvedenými bytmi. Ide o nepodstatné odchýlenie sa od projektovej dokumentácie a keďže k zmene veľkosti bytov č. 5 a č. 7 nedochádzalo na úkor spoločných zariadení domu, nebola na to potrebná ani osobitná zmluva s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa § 22 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Krajský súd v Bratislave opravným uznesením č. k. 3S 77/2010-234 z dňa 2. mája 2012 doplnil v úvodnej časti rozsudku ďalších účastníkov v desiatom až trinástom rade.»

Sťažovateľka spolu s ostatnými žalobcami v odvolaní proti predmetnému rozsudku krajského   súdu   namietala   zákonnosť   postupu   stavebných   orgánov   v   stavebnom a kolaudačnom konaní, ako aj projektovú dokumentáciu, žiadala konanie prerušiť alebo zastaviť. Nesúhlasila s „argumentáciou krajského súdu ohľadom ustanovenia § 137 ods. 3 stavebného zákona. Žalobcovia na základe výzvy stavebného úradu podľa § 137 ods. 2 stavebného   zákona   podali   na   Okresný   súd   Bratislava   II   žalobu   o   odstránenie   pivníc, sprístupnenie   strechy,   spriechodnenie   predmetov   z   vetracích   šácht;   ide   nepochybne o námietky vyplývajúce z vlastníckych práv žalobcov (strecha, spoločné priestory a vetracie šachty sú v spoluvlastníctve žalobcov). Podľa žalobcov nie je možné tvrdiť, že ustanovenie § 137 sa obmedzuje len na žaloby s petitom o určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe alebo žalobu o vyriešení vlastníckych práv k spoločným častiam a zariadeniam domu. Žalobcovia podali celkom dve žaloby - prvá sa týka náhrady škody spôsobenej zatekaním do bytov po odstránení strechy stavebníkom M. L. a druhá sa týka odstránenia pivníc stavebníkom M. L. Navyše, stavebník M. L. až doposiaľ neposkytol žalobcom odplatu za to, že mu dovolil postaviť byty v bytovom dome. Až podanie žaloby ho prinútilo, aby čiastočne splnil svoje povinností, okrem tých finančne náročnejších (rekonštrukcia plynovodu, dodávka dverí), ktoré nesplnil do podania odvolania. Prijatie kolaudačného rozhodnutia, ktoré umožňuje ponechanie   rúr   alebo   iných   predmetov   vo vetracích   šachtách   obmedzuje   ostatných vlastníkov bytov v odvetrávaní ich bytov, skolaudovanie stavby tak, že neumožňuje prístup na   spoločnú   strechu.   Účelové   vylúčenie   pivníc   z   kolaudačného   rozhodnutia   zo   strany správnych orgánov spôsobilo aj to, že pivnice stále stoja, sú povolené v stavebnom konaní ale nie sú skolaudované. Ich odstránenie nevie žalovaný dosiahnuť.“.

Po podrobnom oboznámení sa s administratívnym spisom, ako aj so súdnym spisom sa   najvyšší   súd   zaoberal   skutkovým   základom   prerokovávanej   veci,   jeho   právnym posúdením a skúmaním, pričom v tejto súvislosti okrem iného uviedol:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj administratívne   spisy žalovaného   č.   A/2009/2471/SAM   a   č.   A/2010/1437/SAM,   zistil,   že medzi vlastníkmi bytov A. O., E. G., Z. Ž., E. Š., F. Č., B. L. na jednej strane a stavebníkmi M. L. a B. L. na druhej strane bola 11. februára 2004 uzatvorená Zmluva o nadstavbe bytu podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Predmetom zmluvy bola nadstavba bytov č. 7 (54 m2), č. 8 (119 m2) a č. 9 (119 m2) na treťom a štvrtom poschodí bytového domu na T. Stavebníci sa zaviazali na vlastné náklady vykonať stavebné práce špecifikované v čl. 4.2 zmluvy ako vecné plnenie za poskytnuté podkrovné priestory a spoluvlastnícke podiely, a to najneskôr do ukončenia nadstavby. Novonadstavané byty nenadobudnú podiel na pozemku. V zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve o nadstavbe bytu z 8. apríla 2004 došlo k zmene počtu poschodí na ktorých mali byť byty postavené - tretie, štvrté a piate poschodie, k zmene nadobudnutia vlastníckeho práva   k bytom,   k   prípadnej   zmene   spoluvlastníckych   podielov   na   spoločných   častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku zastaveného domom.

Stavebný   úrad   stavebným   povolením   č.   SÚ/2006/7642-14/HAN-45   zo   dňa 10. augusta 2006 dodatočne povolil stavbu „Nadstavba bytového domu T.“ stavebníkom M. L. a manželke B. L. a určil podmienky.

V priebehu kolaudačného konania predložili dotknuté orgány záväzné stanoviská:

- Inšpektorát práce Bratislava: ○ č. IBA-6086-12-2.2/ZS-C22 zo dňa 6. novembra 2008, ktorým nesúhlasil s vydaním kolaudačného   rozhodnutia,   pretože   stavba   nespĺňala   požiadavky   §   13   ods.   3   zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a boli zistené závažné nedostatky, ktoré ohrozovali bezpečnosť a zdravie osôb, prípadne neboli predložené doklady, ktorými sa mal preukázať bezpečný stav stavby, ○ ďalším stanoviskom č. IBA-323-12-2.2/ZS-C22-09 z 29. januára 2009 už súhlasil s kolaudačným rozhodnutím;

- Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave: ○   č.   ORHZ-3829/2008   z   20.   novembra   2008,   ktorým   nesúhlasilo   s   vydaním kolaudačného rozhodnutia, pretože nepredložil riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby podľa   §   9 ods.   3 písm.   a/ zákona č.   314/2001 Z.   z.   o   ochrane pred   požiarmi   v znení neskorších predpisov a § 40c vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov,

○   č.   ORHZ-150/2009   z   30.   januára   2009,   ktorým   tiež   nesúhlasilo   s   vydaním kolaudačného rozhodnutia,

○   č.   ORHZ-642/2009   z   25.   februára   2009   už   nemalo   pripomienky   k   vydaniu kolaudačného povolenia, pretože stavebník oznámil, že nedostatky odstránil,

- Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava súhlasili s vydaním kolaudačného rozhodnutia,

- Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vydalo súhlas na prevádzku malého zdroja znečistenia - štyri plynové kotle Protherm a dva krby (č. MAGS OŽP 33628/2009- 19231/Ma z 12. februára 2009)...

V zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad   najmä   skúma,   či   sa   stavba   uskutočnila   podľa   dokumentácie   overenej   stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   sa   plne   stotožňuje   s   odôvodnením   rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 7712010-171 zo dňa 18. októbra 2011, preto naň v podrobnostiach odkazuje podľa ustanovenia § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský   súd   v   Bratislave   sa   podrobne   vysporiadal   so   všetkými   pre   vec   podstatnými námietkami žalobcov.»

K námietke prístupu na strechu obytného domu najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dodal, že „žalobcovia mohli námietky týkajúce sa prístupu na strechu vznášať už v stavebnom konaní, kde by o nich mohlo byť rozhodnuté. Prístup na strechu cez byt č. 8 môže byť riešený napríklad odovzdaním kľúčov z uvedeného bytu domovníkovi alebo iným spôsobom, ktorý si účastníci dohodnú...

Stavebníci M.   L.   a B.   L.,   spoluvlastníci bytu č. 8 nachádzajúceho sa na štvrtom a piatom   nadzemnom   podlaží   bytového   domu   na   ulici   T.,   dňa   1.   januára   2009 v kolaudačnom konaní písomne prehlásili, že zabezpečia prístup na strechu bytového domu na   T.   kompetentným   a   oprávneným   osobám   na   vykonanie   opráv   a   potrebných   kontrol komínových telies.“.

K   námietke   sťažovateľky   týkajúcej   sa   nesplnenia   podmienky   pre   prerušenie kolaudačného   konania   (v   súvislosti   s   jej   občianskoprávnou   námietkou   týkajúcou   sa spoluvlastníckych podielov) najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:„Žalobcovia v občianskom súdnom konaní podali dve žaloby:

-   žaloba   zo   6.   júna   2008   vedená   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 45 C 136/2008. Uvedenou žalobou sa žalobcovia v prvom až piatom rade proti žalovaným: M. L., B. L., D. K., Z. L., M. S., J. S., domáhali. uloženia povinnosti žalovaným vykonať výmenu   dverí   hlavného   vchodu,   rekonštrukciu   plynového   potrubia   v   spoločných priestoroch,   predloženia   projektovej   dokumentácie   žalobcom,   uvedenia   poškodeného chodníka   do pôvodného   stavu,   odstránenia   neoprávnenej   stavby   pivníc,   odstránenia akýchkoľvek   predmetov   z   vetracích   šácht,   ktoré   bránia   funkčnosti   vetracích   šácht, odstránenia prekážok brániacich prístupu na strechu zo spoločných časti bytového domu, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,

-   žaloba   z   3.   júla   2009   vedená   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 7 C 136/2009. Žalobcovia sa touto žalobou domáhali odstránenia zásahov do vlastníckeho práva: odstránenia neoprávnenej stavby - časti bytov č. 7, č. 8 a č. 9, tak, aby mali pôvodnú výmeru 54 m2, 119 m2 a 119 m2 (alternatívne zaplatenie súm R. S. sumu 1013 €, Z. V. sumu 1013 €, Z. Ž. sumu 2009,53 €, R. L. sumu 2857,76 € a Z. S. sumu 2022,90 €), a terasy, ktorú využívajú výlučne vlastníci bytu č. 9 a umožniť užívanie týchto spoločných priestorov všetkými vlastníkmi bytov v bytovom dome; určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi M. L. a B. L. ako predávajúcimi a M. S. a J. S. ako kupujúcimi, a kúpnej zmluvy uzatvorenej   medzi   M.   L.   a B.   L.   ako   predávajúcimi   a D.   K.   a Z.   L.   ako   kupujúcimi; a náhrady bezdôvodného obohatenia...

Zo zápisnice z kolaudačného konania pred stavebným úradom 29.   januára 2009 vyplývajú   námietky   dvoch   žalobkýň   týkajúce   sa   spoluvlastníckych   podielov   účastníkov kolaudačného   konania   k   streche,   avšak   v   občianskom   súdnom   konaní   žaloba   s   týmto petitom podaná nebola.“

V napadnutom rozsudku najvyšší súd taktiež uviedol, že „v správnom súdnictve sa dokazovanie nevykonáva, pre súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nezohľadnil znalecký posudok znalca P. A. č. 35/2012 z 10. apríla 2012, vypracovaný pre účely konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 9 C 136/2009 a predložený žalobcami v tomto preskúmavacom konaní.“.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že najvyšší   súd   ako   odvolací   súd   konzistentným,   vnútorne   vyváženým   a   zrozumiteľným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu nemožno mať z ústavného hľadiska výhrady proti tomu, ako najvyšší súd interpretoval posudzovanie predbežných otázok v stavebnom konaní   v kontextoch   na   vec   aplikovaného   §   137   stavebného   zákona.   Ústavný   súd   sa stotožňuje   so   záverom   najvyššieho   súdu,   že   v   zmysle   §   81   ods.   1   stavebného   zákona v kolaudačnom   konaní   stavebný   úrad   najmä   skúma,   či   sa   stavba   uskutočnila   podľa dokumentácie   overenej   stavebným   úradom   v stavebnom   konaní   a   či   sa   dodržali zastavovacie   podmienky   určené   územným   plánom   zóny   alebo   podmienky   určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, ako aj to, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života   a   zdravia   osôb,   životného   prostredia,   bezpečnosti   práce   a   technických   zariadení. Tým,   že   nebolo   prerušené   kolaudačné   konanie   v   dôsledku   podania   občianskoprávnych námietok   sťažovateľky   (týkajúcich   sa   nesúladu   veľkostí   spoluvlastníckych   podielov uvádzaných na LV č. inak ako v zmluve o nadstavbe z 11. februára 2004 v znení jej dodatku z 8. apríla 2004), nedošlo k takej vade konania, ktorá mohla mať v konečnom dôsledku vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V zmysle § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa   tohto   zákona   sa   pokúsia   vždy   aj   o   dosiahnutie   dohody   účastníkov   pri   tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú   rozsah   právomoci   stavebného   úradu   alebo   spolupôsobiacich   orgánov   štátnej správy.

V zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť   dôkaz,   že   na   súde,   prípadne   inom   príslušnom   orgáne   bol   podaný   návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)].

Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný, inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Správny   poriadok   síce   pojem   predbežná   otázka   používa,   ale   nedefinuje.   Podľa názorov vyslovovaných v právnej teórii pod predbežnou (tzv. prejudiciálnou) otázkou treba rozumieť   takú   otázku,   zodpovedanie   ktorej   podmieňuje   rozhodnutie   vo   veci,   ktorá   je predmetom   správneho   konania.   Súčasne   je   to   taká   otázka,   ktorej   rozhodnutie   nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý   vo veci   rozhoduje.   Odpoveď na ňu môže byť predmetom iného samostatného konania (správneho i súdneho).

V   správnom   konaní   platí   zásada,   že   správny   orgán,   ktorý   vydáva   rozhodnutie vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon nezakazuje – vyžaduje si to totiž požiadavka pružnosti správneho konania.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov platí zásada, že správny orgán, ktorý koná vo veci, je nielen oprávnený, ale i povinný zaoberať sa predbežnými otázkami, ak sa v konaní vyskytnú (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžp 23/2013 z 30. apríla 2014).

S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu (Boh. A 3270/24) nesmie správny orgán napríklad odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná otázka nebola dosiaľ rozhodnutá príslušným orgánom. Buď si odpovie na túto otázku sám (urobí si aj úsudok), alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a vyčká s vlastným rozhodnutím, dokiaľ o predbežnej otázke nerozhodne.

Z dikcie § 40 ods. 1 Správneho poriadku (text za bodkočiarkou) vyplýva, že správny orgán má zásadne voľnosť v rámci úvahy o tom, ktorú z týchto dvoch možností postupu zvolí (táto voľnosť by mohla byť obmedzená len osobitným zákonom). Zároveň však platí, že správny orgán nesmie nikdy zostať vo vzťahu k predbežnej otázke pasívnym.

Preto by bol v rozpore s účelom a zmyslom § 40 ods. 1 Správneho poriadku taký postup, pri ktorom by sa správny orgán obmedzil len na konštatovanie, že v správnom konaní nebolo vlastnícke   právo   preukázané súdnym   rozhodnutím, a z   tohto   dôvodu   by prerušil konanie až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Odkázať účastníka konania na súd podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona je prípustné len   pri   tých   námietkach   účastníkov,   ktoré   vychádzajú   z   vlastníckych   alebo   iných   práv k stavbám alebo pozemkom.

Vychádzajúc z obsahu už citovaných ustanovení právnych predpisov, ústavný súd zastáva   názor,   že   vo   vzťahu   ku   kľúčovému   právnemu   problému   nastolenému   žalobou sťažovateľky   (nesprávna   interpretácia   a aplikácia   §   137   stavebného   zákona   stavebným úradom,   ktorý   napriek   predloženému   dôkazu   o tom,   že   bola   príslušnému   súdu   podaná v spornej   veci   žaloba,   si   urobil   úsudok   o občianskoprávnych   námietkach   sám   a   vydal napadnuté rozhodnutie, pozn.) najvyšší súd zaujal zrozumiteľný a ústavne akceptovateľný postoj, keď výslovne uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že „súd mal za preukázané, že stavebný úrad postupoval v súlade s týmto ustanovením, keď si urobil úsudok o námietke a rozhodol vo veci. Žalobcovia síce podali na Okresný súd Bratislava II dňa   23.   februára   2009   žalobu,   ale   išlo   o   žalobu   o   nedodržaní   zmluvných   podmienok určených   v   zmluve   o   nadstavbe.   Žalobcovia   mali   podať   žalobu   s   petitom   o   určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe alebo žalobu o vyriešenie vlastníckych práv k spoločným častiam a zariadeniam domu. Ani doplnenie žaloby žalobcov, v ktorom žiadajú odstránenie pivníc, prekážok brániacich prístupu na strechu a akýchkoľvek predmetov z vetracích šácht, nie je žalobou v zmysle § 137 stavebného zákona.“.

Ústavný   súd   k citovanému   iba   vysvetľujúco   poukazuje   aj   na   právny   záver najvyššieho súdu, podľa ktorého „zo zápisnice z kolaudačného konania pred stavebným úradom 29. januára 2009 vyplývajú námietky dvoch žalobkýň týkajúce sa spoluvlastníckych podielov účastníkov kolaudačného konania k streche, avšak v občianskom súdnom konaní žaloba s týmto petitom podaná nebola“.

Ústavný súd zároveň aj vo vzťahu k ďalším právnym záverom najvyššieho súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku (k prístupu na strechu, k nezohľadneniu znaleckého posudku znalca A.) konštatuje, že ich nemožno považovať za arbitrárne a ani za zjavne neodôvodnené.

Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie princípu rovnosti zbraní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu nesprístupnenia spisu, konkrétne k jeho časti výkresov a projektovej dokumentácie, ústavný súd z príloh pripojených k sťažnosti sťažovateľky zistil, že o jej námietke prvostupňový stavebný orgán vydal rozhodnutie č. j. ORG/2009/17270-5/VAL z 29.   septembra   2009,   ktoré   na   základe   jej   odvolania   bolo   potvrdené   týmto   správnym orgánom   rozhodnutím   č. j. ORG   2009/19024-2/VAL   z   22.   októbra   2009,   pričom sťažovateľka bola poučená o možnosti preskúmania tohto konečného rozhodnutia súdom. Z obsahu sťažnosti však nevyplýva a sťažovateľka ani netvrdí, že by tento zákonný postup v danej veci využila.

Skutočnosť, že sťažovateľka zastáva iný právny názor, ako prijal v jej veci najvyšší súd,   nemôže   sama   osebe   viesť   k   záveru   o   zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti napadnutého rozsudku a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným. Posúdenie namietanej zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu bolo v právomoci najvyššieho súdu. Jeho závery podľa názoru ústavného súdu nevykazujú známky svojvôle a sú aj ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené, a preto medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy ani právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,   ktorá by po prípadnom   prijatí sťažnosti   v tejto časti na ďalšie konanie naznačovala reálne možnosť dospieť k záveru o ich porušení.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému   porušeniu   práva podľa čl. 6 ods.   3 dohovoru postupom najvyššieho   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   Sžp   18/2012   a   jeho   rozsudkom z 19. júna 2013

Sťažovateľka   v   petite   sťažnosti   namieta   vo   vzťahu   k   postupu   najvyššieho   súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudku z 19. júna 2013 aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru, avšak bez konkrétnych námietok a zdôvodnenia, v čom má uvedené porušenie spočívať. Keďže táto časť sťažnosti nie je odôvodnená, nemožno s tvrdením sťažovateľky o porušení   jej   práva   podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   polemizovať   a   ani   mu   oponovať konkrétnymi argumentmi.

Ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti, resp. jej časti má významné procesné dôsledky. Je totiž základnou povinnosťou sťažovateľov,   aby   čo   najpresnejšie   opísali   skutkový   stav,   z   ktorého   vyvodzujú   svoj procesný   nárok   na   ochranu   poskytovanú   ústavným súdom.   Okrem   opísania   skutkových okolností   musí   odôvodnenie   sťažnosti   obsahovať   najmä   právne   argumenty   a právne posúdenie   predloženého   sporu   (IV.   ÚS   124/08).   Nevyhnutnou   podmienkou   konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľov spočívajúce v uvedení skutočností   svedčiacich   o   porušení   ich   základných   práv   alebo   slobôd   rozhodnutím, opatrením,   procesným   postupom,   príp.   inou   aktivitou   alebo   nečinnosťou   konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   takéto   námietky   neobsahuje. Subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k jeho namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Sťažnosť sťažovateľky neobsahuje v tejto časti kvalifikované odôvodnenie, a preto nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti uvádza,   že   sťažovateľka   je   v konaní   pred   ústavným   súdom   zastúpená   kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na ďalšie konanie, ak sú   na to   splnené zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05).Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4, a 5 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho rozsudkom z 19. júna 2013

V súvislosti s namietaným porušením základného práva vyplývajúceho z čl. 20 ods. 1 ústavy   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru   (napr.   II.   ÚS   78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení týchto práv by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07).

Pretože ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a ani k porušeniu jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprichádzalo   do   úvahy   ani   vyslovenie   porušenia   základných   práv   sťažovateľky vyplývajúcich jej z čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5 ústavy.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2014