znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 752/2014-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   februára   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudcaspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária,Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011,a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konanívedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 p o r u š e n é   b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1   000   €(slovom   tisíc   eur),   ktoré   mu j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet jeho právnehozástupcu   JUDr.   Jána   Vajdu,   Advokátska   kancelária,   Hviezdoslavovo   námestie   201,Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. II. ÚS 752/2014-13   zo   6.   novembra   2014   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalejaj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:„Odo dňa 22.5.2008 do dnešného dňa prebieha na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19   CbZm   3/2011   konanie   o   návrhu   žalobcu: ⬛⬛⬛⬛,...   proti   žalovanému:... o zaplatenie sumy 1.594,17 EUR s prísl.

I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 6 rokov a 4 mesiace do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. Vo veci nebolo do dnešného dňa vydané žiadne meritórne rozhodnutie...

Mojím doporučeným listom zo dňa 14.12.2011 som..., predsedovi Okresného súdu Žilina podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov. Na túto moju sťažnosť mi do dnešného dňa nebola doručená žiadna odpoveď odporcu... Mojím doporučeným listom zo dňa 4.11.2012 som... predsedovi Okresného súdu Žilina podal opätovnú sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov,   v   znení   neskorších   zmien a doplnkov. Ani na túto moju opätovnú sťažnosť mi do dnešného dňa nebola doručená žiadna odpoveď odporcu...

Podaním týchto mojich 2 sťažností som splnil zákonnú podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 zákona SNR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších zmien...

...   Právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje   nezbavuje   súd zodpovednosti za prieťahy v konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 nejde o právne zložitú vec, ide o tzv. zmenkovú vec t.j. vec ku ktorej existuje   rozsiahla   súdna   judikatúra.   I   napriek   tomu   konanie   v   tejto   veci   trvá   6   rokov a 4 mesiace a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

...   Správanie   účastníka   konania   /sťažovateľa/   počas   konania.   Z   obsahu   spisu Okresného súdu Žilina č. k. 19 CbZm 3/2011 je zrejmé, že ja, sťažovateľ som nezavinil predlžovanie tohto konania. Predlžovanie tohto konania zavinil žalobca... a jeho advokát ⬛⬛⬛⬛ tým, že podal na súd nesprávne vypracovanú žalobu, túto žalobu neustále   menil   a   opravoval,   čo   mu   Okresný   súd   Žilina   toleroval.   Tým   dochádzalo k neustálemu predlžovaniu tohto konania...

Podľa § 100 ods. 1 OSP, len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o tom, aby sa spor vyriešil zmierne, a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania   môže   súd   účastníkom   uviesť,   ako   sa   na   základe   doteraz   tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Podľa § 114 ods. 1 OSP, ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol   o   zastavení   konania   podľa   tohto   zákona   alebo   osobitného   predpisu, pojednávanie   pripraví   tak,   aby   bolo   možné   rozhodnúť   o   veci   spravidla   na   jedinom pojednávaní.

Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19 CbZm 3/2011 je zrejmé, že Okresný súd   Žilina   tieto   zákonné   ustanovenia   v   tomto   konaní   nerešpektoval.   V   konaní   sú neodôvodnené   prieťahy,   čím   sa   toto   konanie   neúmerne   predlžuje.   Už   iba   samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 6 rokov a 4 mesiace a do dnešného dňa nebolo vo veci   vydané   meritórne   rozhodnutie   je   dôkazom   porušenie   môjho   ústavného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom. Postupom Okresného súdu Žilina je porušované moje ústavné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

V tejto veci som podaním zo dňa 19.3.2012 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, o ktorej prebehlo konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky v Košiciach pod sp. zn. I. ÚS 169/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn. I. ÚS 169/2012-9 zo dňa 18.4.2012 bola táto moja sťažnosť odmietnutá.... Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina   sp. zn.   19 CbZm   3/2011 je   zrejmé,   že po   podaní tejto mojej   ústavnej sťažnosti a po vydaní   uznesenia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   v   Košiciach   sp.   zn. I. ÚS 169/2012-9 zo dňa 18.4.2012 sa vo veci nič nezmenilo. V tomto konaní sú naďalej prieťahy.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 porušené bolo.

Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume 7.000 EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa   priznávajú   trovy   tohto   konania   v   sume 284,08 EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č. ú... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn. 1 SprS 485/2014zo 4. decembra 2014 vyjadril predseda okresného súdu. Uviedol najmä:

„... mám za to, že hoci konanie trvá pomerne dlhú dobu, nie je možné túto dĺžku konania považovať za zjavne neprimeranú, pretože dĺžka konania je objektívnym odrazom procesnej náročnosti konania a nie prieťahov súdu v konaní. Prieťahy v konaní neboli zistené ani predsedom súdu, ani iným oprávneným orgánom a nakoniec jednotlivé prieťahy nešpecifikuje ani sám sťažovateľ.

Z vyhotoveného prehľadu úkonov vo veci samej vo vyjadrení zákonnej sudkyne je zrejmé, že vo veci súd koná plynulo s prihliadnutím na možnosti dané procesnými predpismi a reálnymi podmienkami výkonu súdnictva. Nadmerným zaťažením sudcov a súdneho či administratívneho   personálu   neospravedlňujeme   dĺžku   konania,   avšak   poukazujeme na skutočnosť,   že   súd   musí   vykonávať   rozhodovaciu   činnosť   za   podmienok   všeobecne vytvorených   pre   chod   súdnej   moci,   teda   dĺžku   súdneho   konania   nemožno   stotožňovať s dĺžkou konaní v iných štátoch EÚ, kde rozhodoval ESĽP. Pre posúdenie primeranosti dĺžky konania je potrebné stanoviť určitý medián rozhodovania súdov SR, pretože súdna moc môže pôsobiť len v podmienkach stanovených zákonodarnou mocou, ktorú prezentujú zástupcovia občanov SR zvolený vo voľbách do zákonodarného zboru, teda sprostredkovane ju určujú aj samotní účastníci konania.

Orgán   súdnej   správy   Okresného   súdu   Žilina   vedie   konanie   v   zozname, tzv. reštančných vecí, kde je pravidelne vykonávaný dohľad s cieľom predchádzať kontrolou vzniku   prieťahov   v   konaní.   Od   prijatia   veci   do   dnešného   dňa   nebolo   zistené   obdobie, v ktorom by bol súd nečinný. Zo samotného obsahu spisu ako aj prehľadu úkonov je zrejmé, že   nejestvuje   dlhšie   obdobie   nečinnosti.   Súd   aj   počas   obdobia,   keď   spis   sa   nachádzal u znalca   na   splnenie   znaleckej   úlohy,   sledoval   lehoty,   urgoval   vyhotovenie   posudku a splnenie úlohy znalca v stanovenom čase a na to využíval všetky dostupné nástroje, hoci svojou   činnosťou   samotnú   činnosť   znalca   nemohol   ovplyvniť.   Pokiaľ   sa   týka   nárokov do predloženia spisu znalcovi, ako aj po tom, čo znalec vrátil spis spolu s vyhotoveným posudkom,   súd   musel   vykonať   značné   množstvo   procesných   úkonov   v   súvislosti s námietkami a procesnými návrhmi strán, najmä však samotného odporcu. Súd pritom aj keď   vo   všeobecnosti   akceptoval   ust.   §   209   ods.   2   O.   s.   p.   s   poukazom   na   rýchlosť a plynulosť   konania,   musel   rozhodovať   o   viacerých   návrhoch   a   vysporiadať   sa   s   nimi, pretože bez rozhodnutia by nebolo možné ďalšie pokračovanie vo veci, napríklad námietky zaujatosti, rozhodnutie o priznaní či nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov odporcovi, pretože od rozhodnutia sa odvíjajú ďalšie práva a povinnosti, ktoré môžu mať dopad   na   správnosť   postupu   súdu   a   správnosť   rozhodnutia   (určenie   zákonného   sudcu, povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu a predkladanie uznesení justičnej pokladnici, platenie znalečného a pod.).

Zároveň súd pri rozhodovaní o nárokoch uplatnených v súdnom konaní, pri skladbe a množstve vecí, ktoré napadnú na súd, nemôže rozhodovať bezodkladne. Na rozhodnutie o určitých návrhoch alebo vykonanie určitých úkonov bola zákonodarcom súdu stanovená lehota, ktorá predstavuje maximum času pre rozhodnutie v najnaliehavejších otázkach, ktorá sa pohybuje od 30 do 60 dní. Teda nemožno po sudcovi, súdnych úradníkoch či administratívnom personáli požadovať, aby na všetky reakcie a rozhodnutia na podania a návrhy účastníkov reagovali a vykonali ich ešte v kratšej dobe.

Preto opätovne zdôrazňujem,   že   celkovú dobu   konania považujem   za   primeranú celkovej náročnosti konania. Určité dlhšie obdobia pre rozhodnutie alebo vykonanie úkonu vo veci samej smerujúceho k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci boli spôsobené tým,   že   súd   musel   preverovať   správnosť   doručenia   zásielok   poštovým   úradom,   teda   či zásielky boli vydané adresátovi   alebo nie (pri rozsiahlej judikatúre NS SR vo veciach doručovania, ktorá skoro znemožňuje aplikovať zákonné domnienky pri doručovaní podľa O. s. p.), o odročení pojednávaní, rozhodovaní o vydaní opravného uznesenia, námietke zaujatosti, oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, teda nejedná sa o nadbytočné úkony či nesústredenú činnosť súdu.

V určitom rozsahu na dĺžku konania zodpovedá aj sám odporca, ktorý napríklad zmaril pojednávanie vytýčené na deň 3.8.2012, vynútil si predĺženie doby konania o čas rozhodovania   o   návrhoch   na   vydanie   opravných   uznesení   (samotného   označenia uznesenia),   rozhodovanie   o   námietkach,   rozhodovanie   o   skúmaní   prevzatia   zásielky,   o oslobodení od platenia súdnych poplatkov a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky   svojim   Nálezom   rozhodol   tak,   že   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   či.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm/3/2012 porušené nebolo, prípadne nálezom sťažnosti nevyhovel.

Pokiaľ by sa Ústavný súd Slovenskej republiky nestotožnil s vyjadrením alebo by zistil,   porušenia   základných   práv   sťažovateľa   postupom   súdu,   navrhujem,   aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia bral zreteľ na celkovú činnosť súdu, podiel samotného sťažovateľa na celkovej dĺžke konania a procesnú zložitosť konania.“

Sťažovateľ   sa   k   prípisu   predsedu   okresného   súdu   vyjadril   podaním   doručenýmústavnému súdu 9. januára 2015, v ktorom uviedol:

„Konanie   v   tejto   veci   prebieha   na   Okresnom   súde   Žilina   odo   dňa   22.5.2008 do dnešného dňa t. j. viac ako 6 rokov a 7 mesiacov. Za toto obdobie boli vo veci nariadené iba 4 pojednávania... Nie je preto pravdivé tvrdenie odporcu..., že nie je možné dĺžku konania v tejto veci považovať za zjavne neprimeranú. Ak konanie v zmenkovej veci trvá takúto dlhú dobu a vo veci sa uskutočnia iba 2 pojednávania, ide o zjavne neprimerane dlhé konanie a stráca sa význam a účel zmenky a zmenkového konania...

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 27. 7. 2012 t. j. 4 roky a 2 mesiace po začatí tohto konania. Dovtedy sa v konaní riešili iba procesné veci, čo je málo efektívny postup v konaní. Ak je dĺžka tohto konania primeraná náročnosti konania, mal odporca uviesť v čom konkrétne je táto zmenková vec náročnejšia a zložitejšia ako sú iné zmenkové veci   riešené   slovenskými   súdmi.   Väčšina   zmenkových   vecí   na   slovenských   súdoch   sa právoplatne skončí vydaním zmenkového platobného rozkazu a v prípade podania námietok sa vec skončí na jednom pojednávaní.

V tomto konaní nejde o právne zložitú vec, pretože podstatou konania je posúdenie pravosti   môjho   podpisu   na   tzv.   vlastnej   zmenke   č.   1/2007   zo   dňa   29.11.2007   súdom za pomoci znalca z odboru písmo znalectvo, odvetvie ručné písmo. Odporca za 6 rokov a 7 mesiacov   nebol   schopný   túto   skutočnosť   hodnoverne   zistiť...   Až   uznesením   odporcu zo dňa 10.10.2012 t. j. po 4 rokoch a 5 mesiacoch odo dňa začatia tohto konania bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie.

V   zmenkových   veciach   existuje   rozsiahla   súdna   judikatúra,   ktorá   rieši   problém pravosti podpisu na zmenke.“

Sťažovateľ popísal obdobia nečinnosti okresného súdu a ďalej uviedol:„Odporca   zodpovedá   i   za   prieťahy   ktoré   vznikli   nečinnosťou   vyšších   súdnych úradníkov odporcu a ostatného administratívneho personálu odporcu v tejto veci. Správnou organizáciou práce a dostatočným personálnym obsadením Okresného súdu Žilina sudcami a   vyššími   súdnymi   úradníkmi   mohli   byť   prieťahy   vo   veci   odstránené.   V   konaní   nejde o právne a ani skutkovo zložitú vec. Argumenty uvedené vo vyjadrení odporcu zo dňa 4.12.2014 neodôvodňujú súdne konanie v dĺžke 6 rokov a 7 mesiacov v zmenkovej veci. Na   pojednávaní   konanom   dňa   27.7.2012   som   sa   ja,   sťažovateľ   a   môj   advokát JUDr. Ján Vajda zúčastnili.

Na pojednávanie nariadené na termín 7.11.2014 o 8.30 hod. som sa ja, sťažovateľ a môj advokát JUDr. Ján Vajda nedostavili z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pretože sme mali vedomosť o ospravedlnení znalca ⬛⬛⬛⬛ a o tom, že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Súhlasili sme s tým, aby súd na tomto pojednávaní konal v našej   prítomnosti.   Toto   pojednávanie   bolo   odročené   bez   prejednania   veci.   Našou neúčasťou na tomto pojednávaní nevznikli žiadne prieťahy.

Na pojednávaní konanom dňa 19.12.2014 sa zúčastnil môj advokát JUDr. Ján Vajda a   advokát ⬛⬛⬛⬛.   Žalobca   a   ani   ja,   sťažovateľ   sme   sa   na   tomto pojednávaní nezúčastnili... Z obsahu spisu odporcu č. k. 19 CbZm 3/2011 je zrejmé, že procesné návrhy som v tomto konaní podával iba ja, sťažovateľ a iba ja som vyvíjal aktivitu v tomto konaní. Žalobca je v konaní nečinný, hoci má dôkazné bremeno a jeho nečinnosť nahradzuje odporca /Okresný súd Žilina/, čo je neprípustné, pretože odporca tým poskytuje žalobcovi   poučenie   o   hmotnom   a   aj   o   procesnom   práve,   hoci   žalobca   je   zastúpený advokátom ⬛⬛⬛⬛.

Podávaním   procesných   návrhov   som   využíval   práva,   ktoré   mám   ako   účastník konania. Toto moje konanie nie je možné pokladať za predlžovanie tohto súdneho konania. Žalobca   riadne   nereagoval   na   výzvy   súdu   na   začiatku   tohto   konania,   včas   a   riadne nezaplatil súdny poplatok z podanej žaloby a ani zálohu na trovy znaleckého dokazovania... Ak by odporca dôsledne rešpektoval § 209 OSP všetky moje námietky s výnimkou námietky zaujatosti by mohli byť vyriešené odvolacím súdom po prvostupňovom rozhodnutí vo veci.

Odporca sa dopustil v konaní opakovaných procesných pochybení, pre ktoré museli byť vydané opravné uznesenia zo dňa 1.2.2011, dňa 21.7.2011 a uznesenie o zamietnutí zo dňa 8.12.2011. To svedčí o nekvalitnej práci vyšších súdnych úradníkov odporcu.“

Dňa   19.   januára   2015   právny   zástupca   doručil „Ďalšie   stanovisko   sťažovateľa“.Oznámil, že „Okresný súd Žilina dňa 19.12.2014... rozhodol rozsudkom vo veci samej. Vzhľadom na túto skutočnosť beriem späť moju ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej som sa domáhal   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   Košiciach   prikázal   Okresnému   súdu Žilina, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.“.

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, ženetrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto oznámeniaústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   odústneho   pojednávania,   keďže   dospel   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania   nemožnoočakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 ústavný súd zistiltakýto priebeh namietaného konania:

Dňa   22.   mája   2008   navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛   podalna okresnom súde žalobu proti sťažovateľovi na vydanie zmenkového platobného rozkazuo zaplatenie sumy 48 026 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 Rob 187/2008.Dňa 26. mája 2008 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatkuza návrh vo výške 2 880 Sk v lehote 10 dní.

Dňa 9. júna 2008 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok.Dňa 28. júla 2008 Okresný súd Námestovo oznámil účastníkom, že z dôvodu svojejvecnej nepríslušnosti postupuje vec Okresnému súdu Žilina.

Dňa 10. septembra 2008 bol spis doručený okresnému súdu, kde bol zaevidovanýpod sp. zn. 10 Zm 37/2008.

Dňa   2.   októbra   2008   bol   spísaný   úradný   záznam: „pod   č.   l.   7   bol   začíslovaný originál zmenky, ktorá bola vybratá a uložená do trezoru.“

Dňa   29.   októbra   2008   bola   zaslaná   výzva   právnemu   zástupcovi   navrhovateľana opravu petitu v časti postihových práv v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 bodu 2zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 v znení neskorších predpisov.

Dňa 6. novembra 2008 navrhovateľ doručil opravený petit návrhu.Dňa 1. decembra 2008 okresný súd zopakoval výzvu z 29. októbra 2008.Dňa 9. januára 2009 právny zástupca navrhovateľa oznámil, že petit už opravil.Dňa 25. mája 2009 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu navrhovateľana opravu petitu návrhu.

Dňa 26. mája 2009 bola doručená faxom (poštou následne 3. júna 2009) odpoveďprávneho zástupcu navrhovateľa a opravený petit.

Dňa 20. júla 2009 okresný súd rozhodol zmenkovým platobným rozkazom sp. zn.10 Zm 37/2008. Zaviazal sťažovateľa zaplatiť zmenkový peniaz a trovy konania.

Dňa 11. augusta 2009 sťažovateľ, v zastúpení advokáta JUDr. Vajdu, podal námietky.Okrem iného tvrdil, že rozhodnutie nebolo doručené do jeho vlastných rúk, ale prevzala homanželka, ktorá mu ho odovzdala až 3. augusta 2009.

Dňa 12. januára 2010 sťažovateľ požiadal o zaslanie zmenkového platobného rozkazudo vlastných rúk a tiež písomností, ktoré označil.

Dňa 4. marca 2010 okresný súd požiadal Poštu Zubrohlava o oznámenie, kto prevzalzásielku adresovanú odporcovi označenú ako 10 Zm 37/2008. Zároveň mali uviesť menopoštového doručovateľa.

Dňa   16.   marca   2010   pošta   oznámila,   že   informáciu   nemôže   poskytnúť,   pretoženebolo uvedené podacie číslo zásielky.

Dňa 1. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 10 Zm 37/2008-51 rozhodolo oprave   hlavičky   zmenkového   platobného   rozkazu   č.   k.   10   Zm   37/2009-38.   Správnemá byť: 10 Zm 37/2008-38, a opravil aj úvodnú časť zmenkového platobného rozkazu, čo satýka   nesprávneho   označenia   odporcu   (rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť27. apríla 2011).

Dňa 3. marca 2011 bol spísaný úradný záznam: „vzhľadom na námietku odporcu, že neprevzal osobne zásielku so zmenkovým platobným rozkazom a šetrením sa nepodarila zistiť,   či   zásielku   prevzal   on   alebo   jeho   matka,   okresný   súd   bude   opätovne   doručovať zmenkový platobný rozkaz sťažovateľovi.“

Dňa 28. marca 2011 sťažovateľ opätovne žiadal doručiť zmenkový platobný rozkazdo vlastných rúk.

Dňa   14.   apríla   2011   právny   zástupca   odporcu   –   sťažovateľa   doručil   námietkya odvolanie   odporcu   proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu   Okresného   súdu   Žilinač. k. 10 Zm 37/2008-38 z 20. júla 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.10 Zm 37/2008 z 1. februára 2011.

Dňa 3. mája 2011 okresný súd potvrdil, že spis bol prevedený do oddelenia zmenky,šeky. Okrem Zm je vedený pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011.

Dňa   21.   júla   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   19   CbZm   3/2011-64   opraviloznačenie žalobcu uvedené v záhlaví uznesenia okresného súdu č. k. 10 Zm 37/2008-51z 1. februára 2011.

Dňa   5.   augusta   2011   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   19   CbZm3/2011   uložilsťažovateľovi   povinnosť   zaplatiť   sumu   95,50   €   z   titulu   súdneho   poplatku   (uznesenienadobudlo právoplatnosť 31. augusta 2011).

Dňa   5.   augusta   2011   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   vyjadriť   sa k   námietkamsťažovateľa.

Dňa   7.   septembra   2011 sťažovateľ   podal návrh   na vydanie opravného   uzneseniak uzneseniu sp. zn. 19 CbZm 3/2011 z 21. júla 2011.

Dňa 7. decembra 2011 sťažovateľ doručil návrhy na ďalší postup v konaní sp. zn.19 CbZm 3/2011.

Dňa 8. decembra 2011 okresný súd uznesením zamietol návrh na vydanie opravnéhouznesenia.

Dňa   9.   decembra   2011   bol   spísaný   úradný   záznam   o   doručení   všetkýchpožadovaných listín sťažovateľovi.

Dňa 2. januára 2012 bol spísaný úradný záznam: „do kancelárie Cb bolo doručené faxové podanie právneho zástupcu sťažovateľa označené ako odvolanie žalovaného proti uzneseniu sp. zn. 19 CbZm 3/2011-79 z 8. decembra 2011.“

Dňa 2. januára 2012 v spise na č. l. 88 je odvolanie sťažovateľa doručené poštou.Dňa 20. januára 2012 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že žalobca sa nevyjadrilk jeho námietkam.

Dňa 30. januára 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vykonaniedokazovania.

Dňa 31. januára 2013 okresný súd vyzval žalobcu, aby na pojednávaní nariadenomna 20. marec 2012 boli prítomní aj obaja štatutárni zástupcovia.

Dňa   21.   februára   2012   právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   o   odročeniepojednávania nariadeného na 20. marec 2012 z dôvodu, že v tom čase sa bude sťažovateľnachádzať v Nemecku. Právny zástupca sa musí zúčastniť pojednávaní v Poprade.

Dňa 12. marca 2012 okresný súd mailom oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa,že žiadosti o odročenie pojednávania nemieni vyhovieť.

Dňa   12.   marca   2012   JUDr.   Vajda   opätovne   požiadal   o   odročenie   pojednávanianariadeného na 20. marec 2012 s tým, že nedostal žiadnu odpoveď na jeho predchádzajúcužiadosť.

Dňa 19. marca 2012 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania.Dňa 20. marca 2012 sťažovateľ podal námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.Dňa 20. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobca aj predvolaní svedkovia –štatutárni zástupcovia – boli prítomní. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca neboli prítomní.Bolo odročené na neurčito vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 28. marca 2012 zákonná sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ sa vyjadrila k námietkezaujatosti tak, že sa necíti byť zaujatá.

Dňa 29. marca 2012 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajskýsúd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 Ncb 2/2012.

Dňa   4.   apríla   2012   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   14   Ncb   2/2012   rozhodol,   žezákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodnutia veci.

Dňa   25.   mája   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k   19   CbZm   3/2011-143,   ktorénadobudlo právoplatnosť 9. júna 2012, potvrdil výrok platobného rozkazu.

Dňa 23. júla 2012 žalobca mailom oznámil, že vzhľadom na to, že bude na pracovnejceste v zahraničí, súhlasí, aby sa konalo bez jeho prítomnosti 27. júla 2012.

Dňa 27. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobca ani jeho právny zástupcaneboli   prítomní.   Sťažovateľ   aj   jeho   právny   zástupca   boli   prítomní.   Prítomní   boli   ajsvedkovia.   Bolo   odročené   na   neurčito,   pretože   vo   veci   malo   byť   nariadené   znaleckédokazovanie.

Dňa   3.   augusta   2012   okresný   súd   vyzval   žalobcu,   aby   pre   potreby   znaleckéhodokazovania v lehote 10 dní doručil originál dohody splátkového kalendára.

Dňa 9. augusta 2012 žalobca zaslal originál splátkového kalendára.Dňa   11.   septembra   2012   sťažovateľ   žiadal   o   oznámenie   mena   znalca   z   odborupísmoznalectva,   aby   sa   mohol   vyjadriť   k   jeho   osobe.   Vyjadril   nesúhlas   so   znalkyňou ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 12. októbra 2012 okresný súd zaslal sťažovateľovi uznesenie, ktorým mu ukladápovinnosť zaplatiť 66 € súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 10. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 19 CbZm 3/2011-185 nariadilznalecké   dokazovanie   znalcom   z   odboru   písmoznalectva ⬛⬛⬛⬛.Lehota na vypracovanie bola stanovená 60 dní.

Dňa 10. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 19 CbZm 3/2011-187 uložilúčastníkom zaplatiť po 380 € z titulu preddavku na trovy znaleckého dokazovania.Dňa 18. decembra 2012 (21. decembra 2012 poštou) bolo doručené faxové podanie –odvolanie sťažovateľa proti výroku o jeho povinnosti zaplatiť 380 € podľa uznesenia č. k. 19CbZm 3/2011-187.

Dňa 4. januára 2013 žalobca uhradil 380 €.

Dňa   5.   februára   2013   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   dokladovanie   svojichosobných, majetkových a zárobkových pomerov v súvislosti s jeho žiadosťou o oslobodenieod súdnych poplatkov.

Dňa 29. apríla 2013 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenieod súdnych poplatkov.

Dňa 10. júna 2013 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu z 29. apríla 2013.Dňa 25. septembra 2013 bol spis doručený znalcovi.Dňa 30. decembra 2013 okresný súd urgoval znalca na vypracovanie posudku.Dňa   9.   júna   2014   bol   doručený   znalecký   posudok   a   vyčíslenie   trov   za   jehovypracovanie 543,46 €.

Dňa 13. júna 2014 bol spísaný úradný záznam: bolo zistené, že JUDr. Vajda máod 1. júla 2013 pozastavený výkon funkcie. Obnovený bol 30. septembra 2013.

Dňa 13. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. 19 CbZm 3/2011-259 rozhodolo odmene znalca.

Dňa 1. júla 2014 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom s tým, aby sa k nemuvyjadrili.

Dňa   26.   septembra   2014   bolo   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa   k   znaleckémuposudku.

Dňa 1. októbra 2014 boli námietky sťažovateľa zaslané znalcovi a žalobcovi.Dňa 7. novembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný.Dňa 19. decembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bol prítomnýjeho právny zástupca. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhovtak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrouEurópskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Predmetom   namietaného   konania   bolo   rozhodovanie   o   návrhu   na   vydaniezmenkového   platobného   rozkazu   na   sumu   48 026   Sk.   V   spore   vystupuje   sťažovateľako žalovaný.   Ústavný   súd   už   obdobnú   vec   posudzoval,   pričom   ustálil,   že   konanieo vydanie   zmenkového   platobného   rozkazu   nemožno   považovať   za   právne   zložité(m. m. II. ÚS 158/2014). V danej veci ústavný súd nezistil ani skutkovú zložitosť veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zo spisuokresného súdu sp. zn. 19 CbZm 3/2011 zistil, že sťažovateľ sa na prieťahoch v konaní ajsám   podieľal.   Zo   štyroch   nariadených   pojednávaní   sa   osobne   zúčastnil   len   jedného.Na pojednávaní nariadenom na 20. marec 2012 sa on (ani jeho právny zástupca) nezúčastnilnapriek tomu, že mu konajúci súd oznámil, že nemieni vyhovieť jeho žiadosti o odročeniepojednávania. Nezúčastnil sa ani pojednávania nariadeného na 7. november 2014. V časeod 1. júla 2013 do 30. septembra 2013 mal právny zástupca sťažovateľa pozastavený výkonadvokátskej činnosti, túto skutočnosť sťažovateľ konajúcemu súdu neoznámil. Vo vzťahuk podielu sťažovateľa na prieťahoch v konaní ústavný súd nemôže nezobrať do úvahy ajtvrdenie okresného súdu, podľa ktorého si sťažovateľ „vynútil predĺženie doby konania o čas   rozhodovania   o   návrhoch   na   vydanie   opravných   uznesení   (samotného   označenia uznesenia),   rozhodovanie   o   námietkach,   rozhodovanie   o   skúmaní   prevzatia   zásielky, o oslobodení od platenia súdnych poplatkov a pod.“.

3. Pri hodnotení postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súdv namietanom konaní prvýkrát meritórne rozhodol 20. júla 2009 tak, že sťažovateľa zaviazalzaplatiť zmenku a trovy konania. Po námietke nesprávneho doručenia trvalo okresnémusúdu   sedem   mesiacov   (od   11.   augusta   2009   do   4.   marca   2010   ),   kým   pristúpilk doručovaniu.   Ďalších desať mesiacov   mu   trvalo,   kým   reagoval   na chyby vo vydanomrozhodnutí   a   rozhodol   opravným   uznesením   (od   4.   marca   2010   do 1. februára   2011).Dňa 10.   októbra   2012   okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie,   spisovýmateriál znalcovi však doručil až 25. septembra 2013, t. j. o 11 mesiacov. Znalcovi potombez použitia   poriadkových   opatrení   toleroval   vypracovávanie   znaleckého   posudku8 mesiacov namiesto uznesením z 10. októbra 2012 stanovených 60 dní. Z celkovej dĺžkykonania viac ako 6 rokov bol okresný súd nečinný v období troch rokov.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   rozhodol,   že   úplnou   procesnou   nečinnosťouokresného súdu v uvedenom období došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, abyvo veci konal.

Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavnýsúd   konanie   o   nej   zastaví   okrem   prípadu,   ak   ústavný   súd   rozhodne,   že   späťvzatie   sanepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniualebo   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom   porušujú   základné   práva   aleboslobody sťažovateľa. Sťažovateľ podaním z 15. januára 2015 svoju sťažnosť v časti, v ktorejsa domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočnýchprieťahov, zobral späť.

Keďže ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnostispäťvzatia   sťažnosti   v časti   výroku,   ktorý   označil   sťažovateľ,   sťažovateľovmu   návrhuvyhovel.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia. Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu ibakonštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa za dostatočné na to, abysa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru, že treba rozhodnúť aj o jehožiadosti priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžesvojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,odôvodňujúc   pretrvávajúcim   stavom   právnej   neistoty.   Pri   určení   sumy   primeranéhofinančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad   spravodlivosti,   z   ktorýchvychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučineniepodľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania, ako ajsťažovateľov podiel na prieťahoch v konaní a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučineniev sume 1 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ajo úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnymzastupovaním advokátom JUDr.   Jánom   Vajdom.   Úhradu priznal   za   dva   úkony   právnejslužby   vykonané   v   roku   2014   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a   spísanie   sťažnosti)2 x 134 €, k tomu režijný paušál 2 x 8,04 € a jeden úkon vykonaný v roku 2015 (vyjadreniezo 7. januára 2015) 1 x 139,83 € a k tomu režijný paušál 8,39 € podľa § 1 ods. 3, § 11ods. 2,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a   c)   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb spolu v sume 432,30 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 24. februára 2015