SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 751/2014-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Poľnohospodárskeho   družstva   AgrotrendTrnové,   Žilina-Trnové,   právne   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Miroslavom   Hanecom,Hruštiny 602, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 25 C 381/2007 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo Poľnohospodárskeho družstva Agrotrend Trnové na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 25 C 381/2007 p o r u š e n é   b o l i.

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 381/2007 p r i k a z u j eďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Poľnohospodárskemu   družstvu   Agrotrend   Trnové p r i z n á v a   finančnézadosťučinenie   v   sume   6   000   €   (slovom   šesťtisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Žilinap o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Poľnohospodárskemu   družstvu   Agrotrend   Trnové p r i z n á v a   náhradu   trovprávneho   zastúpenia   v   sume   518,76   €   (slovom   päťstoosemnásť   eur   a   sedemdesiatšesťcentov), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcuMgr. Miroslava Haneca, Hruštiny 602, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. II. ÚS 751/2014-17 zo 6. novembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Poľnohospodárskeho   družstvaAgrotrend Trnové, Žilina-Trnové (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušeniajeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 381/2007 (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že návrhom podaným na okresnom súde 28. mája 1999 sapôvodní navrhovatelia, zastúpení „povereným konateľom“, domáhali určeniavlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   vo   vlastníctve   sťažovateľa   nachádzajúcim   sav katastrálnom území zapísaným na liste vlastníctva na Okresnom úradeŽilina,   katastrálnom   odbore.   Namietané   konanie   bolo   pôvodne   vedenépod sp. zn. Nc 451/99.

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplynul takýto priebeh namietaného konania: „17. 08. 2000 -   Okresný   súd   Žilina   vydal   uznesenie,   ktorým   vyzval   Ing.   Paura na odstránenie vád podania

14. 08. 2001 - Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení konania Nc 451/99-41

15. 08. 2001 - bola podaná na Okresný súd Žilina žaloba o určenie vlastníckeho práva s dátumom vyhotovenia 14. 08. 2001 ako splnenie výzvy súdu zo dňa 17. 08. 2000, ktorou bola zmenená a doplnená pôvodne podaná žaloba

20. 08. 2001 - navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania

07. 11. 2001 - Krajský súd v Žiline uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina o zastavení konania

14. 02. 2002 - navrhovateľ 169/ podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline 6Co/2719/01 zo dňa 07. 11. 2001

11. 09. 2002 - Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   vydal   rozsudok,   ktorým   sporné nehnuteľnosti vylúčil z konkurznej podstaty sťažovateľa ako úpadcu (č. l. 208)

27. 11. 2003 - Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok 3Cdo 7/03, ktorým uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 11. 2001 zn. 6Co/2719/01 v napadnutej časti týkajúcej sa navrhovateľa 169/ zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie

15.   04.   2004 - Krajský   súd   v   Žiline   vyzval   advokátku   Mgr.   Zuzanu   Karkóovú na doloženie splnomocnení na zastupovanie uvedených žalobcov

05. 05. 2004 - advokátka Mgr. Zuzana Karkóová splnila výzvu súdu, zmenila návrh na začatie konania; súdu bolo podanie doručené dňa 06. 05. 2004

31. 10. 2005 - Krajský súd v Žiline uznesením 6Co/66/2004-210 zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. Nc/451/99-41 z 14. 08. 2001 v časti týkajúcej sa navrhovateľa 169/ a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súd na ďalšie konanie

02. 10. 2006 - Okresný   súd   Žilina   žiadal   REGOB   v   Banskej   Bystrici   o   zistenie trvalého a prechodného pobytu

07.   11.   2006 - REGOB   v   Banskej   Bystrici   vybavil   žiadosť   a   jej   vybavenie   bolo doručené Okresnému súdu Žilina

08.   12.   2006 - Okresný   súd   Žilina   posielal   žiadosti   o   zistenie   trvalého   bydliska a dátumu úmrtia na matriky

23. 03. 2007 - Správca   konkurznej   podstaty   oznámil   Okresnému   súdu   Žilina,   že z dôvodu blížiaceho sa ukončenia konkurzného konania je potrebné rozhodnúť vo veci

11. 09. 2007 - Okresný súd Žilina predvolal žalobcov a správcu konkurznej podstaty na informatívny výsluch na deň 03. 10. 2007

11. 09. 2007 - Okresný súd, Žilina poslal na REGOB v Banskej Bystrici žiadosť o bydlisko a dátum narodenia a úmrtia 12 odporcov a zároveň tieto údaje žiadal oznámiť aj od advokátky Mgr. Zuzany Karkóovej

03. 10. 2007 - zápisnica Okresného súdu Žilina

21. 11. 2007 - Advokátka Mgr. Zuzana Karkóová splnila výzvu súdu zo dňa 11. 09. 2007

14. 03. 2008 - Okresný   súd   Žilina   poslal   žiadosti   na   matriky,   políciu,   REGOB a žiadal doručiť úmrtné listy, oznámiť dátumy úmrtia a miesto úmrtia uvedených osôb

22. 04. 2009   - Okresný súd Žilina poslal žiadosti na políciu za účelom šetrenia pobytov

23. 05. 2009 - Okresnému súdu Žilina bolo doručené oznámenie z OOPZ Žilina východ o pobyte vyžiadanej osoby

06. 12. 2011 - Okresný súd Žilina poslal žiadosti na evidenciu obyvateľstva, Mestský úrad Žilina, Mestský úrad Púchov, REGOB

19. 12. 2011 - Okresnému súdu Žilina boli doručené listy z Mestského úradu Púchov, z evidencie obyvateľstva

16.   12.   2011   -   mesto   Žilina   doručilo   Okresnému   súdu   Žilina   osobné   údaje   z evidencie obyvateľstva

19. 05. 2014 - podali sme predsedovi Okresného súdu Žilina sťažnosť na prieťahy v konaní. Hoci zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch v § 62 určuje lehotu na vybavenie sťažnosti 30 dní... až dňa 04. 07. 2014 t. j. po uplynutí viac ako 30 dní od podania sťažnosti, nám bol doručený prípis predsedu Okresného súdu Žilina, ktorým nám oznámil, že predlžuje lehotu na   vybavenie   našej   sťažnosti   z   dôvodu   čerpania   dovolenky   zákonnou   sudkyňou i podpredsedníčkou súdu, ktorá vybavuje sťažnosti zúčastnených strán. Predĺžená lehota uvedená nebola.

...   Moja   sťažnosť   bola   vybavená   až   prípisom   zo   dňa   15.   08.   2014   a   podaná na poštovú prepravu dňa 18. 08. 2014.“

Podľa   sťažovateľa „Prístup   súdu   v   tejto   veci   je   zrejmý   aj   z   lehoty   a   spôsobu vybavenia sťažnosti. Hoci bola vybavená v maximálnej zákonnej lehote troch mesiacov, súd konštatuje výlučne dva problémy. Jeden s doručovaním účastníkom, ktorý môže vyriešiť využitím procesných ustanovení a druhým je zvýšená zaťaženosť súdu, ktorá však nie je zákonom   akceptovateľným   dôvodom   na   nečinnosť.   Podľa   vyjadrenia   podpredsedníčky okresného súdu mal byť do konca augusta 2014 vykonaný ďalší procesný úkon. Napriek tomu je okresný súd aj naďalej nečinný. K dnešnému dňu vypracovania sťažnosti t. j. 3. 9. 2014 mi nebola zo súdu doručená žiadna písomnosť týkajúca sa toho zásadného procesného úkonu, ktorý ma zabezpečiť plynulosť konania.

Súdny spor trvá od roku 1999. Po vrátení veci z Krajského súdu v Žiline uznesením zo dňa 31. 10. 2005 okresný súd vo veci plynule nekoná a od roku 2011 nekoná vôbec, čím vznikajú prieťahy.

Súd   v   primeranom   čase   riadne   nerozhodol   a   jeho   neefektívna   činnosť   nevedie k odstráneniu právnej neistoty medzi účastníkmi. Má pritom zákonné prostriedky na postup vedúci k rozhodnutiu v merite veci. Dlhotrvajúci súdny spor nás obmedzuje v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä ich nie je možné predať. Každý záujemca o kúpu po zistení,   že   budovy   sú   predmetom   súdneho   konania,   stratí   záujem.   Súdny   spor   je poznačený   aj   na   liste   vlastníctva k.   ú..   Budovy   chátrajú   a   ich   trhová hodnota   neustále   klesá.   Nikto   nie   je   ochotný   investovať   žiadne   finančné   prostriedky do nehnuteľností, ktoré sú predmetom vlastníckej žaloby a ani takéto nehnuteľnosti odkúpiť. Speňažením   majetku   by   sme   mohli   vyrovnať   aj   exekučné   konania,   ktoré   sú   proti   nám vedené.   Čím   dlhšie   trvajú,   tým   viac   narastajú   trovy   exekúcie.   V   danom   spore   sme v postavení žalovaného a našim prístupom nespôsobujeme prekážky v konaní.“.

Sťažovateľ   žiada   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume20 000 € „Z dôvodu neistoty postoja súdu pre zabezpečenie zákonnosti a pre nemožnosť dosiahnuť meritórne rozhodnutie vo veci v primeranej lehote.“.

3. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušeniejeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejtoveci konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume20 000 € a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedníčkou   JUDr.   Gabrielou   Panákovou,listom sp. zn. Spr 480/2014 z 26. januára 2015 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskomk uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2015.

4.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla:„Čo sa týka vecnej stránky, v prílohe Vám zasielame vyjadrenie zákonného sudcu, s ktorými sa bez ďalšieho stotožňujeme, pričom poukazujem na zložitosť veci a predmet sporu   –   určenie   spoluvlastníckych   podielov   a   na   počet   účastníkov   konania   –   226 navrhovateľov a 139 odporcov.

Zároveň poukazujem v prípade konštatovania prieťahov v konaní aj napriek premetu konania a počtu účastníkov konania, na nedostatočné personálne obsadenie tunajšieho súdu   vzhľadom   na   ročný   nápad   vecí   (cca   57.000   vecí   pri   výkone   +/-   32   sudcov),   čo skonštatovala   aj   ombudsmanka.   Je   nepochybné,   že   táto   situácia   nemôže   byť   na   úkor účastníkov konania, ale samozrejme ani na úkor samotných sudcov tunajšieho súdu, ktorí na úkor svojho zdravia a voľného času sa snažia konať tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní,   resp.   ich   minimalizovať,   pričom   na   túto   situáciu   tunajšieho   súdu   opakovane poukazujeme   na príslušných   orgánoch,   (sudcovia   tunajšieho   súdu   konajú   aj   počas víkendov, pojednávajú viac ako 2x týždenne...)

Z uvedeného je zrejmé, že nie vždy je možné konať bez prieťahov za takého stavu, čo žiadame   zohľadniť   a   v   danom   prípade   žiadame   zohľadniť   a   zložitosť   veci   a   počet účastníkov konania.

Zároveň   Vám   oznamujeme,   že   súhlasíme   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Zákonná sudkyňa konajúca vo veci sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedla, že„Dôvodom, pre ktorý doposiaľ nie je vec skončená je počet účastníkov a predmet konania. V podaní doručené 15. 8. 2001 návrh podali 226 navrhovatelia proti 139 odporcom a predmetom je určenie spoluvlastníckych podielov všetkých navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa procesného návrhu, doručený 6. 5. 2004, navrhovatelia vzali v časti voči   odporcom   návrh   späť,   týchto   žiadali   zaradiť   na   stranu   navrhovateľov   a   časť navrhovateľov na stranu odporcov. Na strane navrhovateľov zostalo 264 osôb a na strane odporcov 142 osôb. Vo veci sa vykonávajú úkony za účelom ustálenia okruhu účastníkov, zisťovania adries, zomretých (aj pred začatím konania), dedičov, atď.

Zároveň poukazujem na dlhodobú neprimeranú zaťaženosť v senáte, vysoký nápad nových   vecí,   počet   reštančných   vecí,   odchod   dvoch   sudcov   v   roku   2009   a   príchod   1. sudkyne na občianskoprávny úsek až v roku 2014.

Podľa zverejnených štatistických údajov do môjho senátu bolo spolu pridelených v roku 2011 294 vecí (290 C vecí), rozhodnutých 297 vecí, v roku 2012 pridelených 454 vecí (399 C vecí), rozhodnutých 249 vecí, v roku 2013 pridelených 413 vecí (348 C vecí) a rozhodnutých 505 vecí. V roku 2014 bolo pridelených 405 C vecí a rozhodnutých 417 C vecí. Oproti roku 2011 sa zvýšil nápad C vecí z 294 na 405 v roku 2014, čo je o viac ako 1/3 bez zmeny personálneho obsadenia senátu.

Poukazujem aj na to, odporca podal sťažnosť na prieťahy až v roku 2014, dovtedy bol so stavom konania uzrozumený.“.

4.2 Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   vyjadreniampodpredsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne predovšetkým uviedol:

«...   už   ustálená   judikatúra   Ústavného   súdu   SR   odpovedá   jednoznačne   na   ich argumenty, ktoré vo vyjadreniach uvádzajú,... napr. už Nález II. ÚS 48/96 uvádza: „Počet účastníkov konania nie je dôkazom zložitosti veci. Problémy v zabezpečení prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní tiež nemožno kvalifikovať ako dôvod na hodnotenie veci ako zložitej“,

... Nález III. ÚS 62/06 uvádza: „Ústavný súd SR pri preskúmavaní dĺžky konania na Najvyššom súde SR zohľadnil, že predmetom konania bola zložitá právna otázka, avšak lehota   presahujúca   obdobie   3   rokov   je   ústavne   neakceptovateľná   doba   na   riešenie akejkoľvek zložitej právnej otázky“,

... Nález I. ÚS 89/99 uvádza: „Za konanie so zbytočnými prieťahmi možno označiť taký postup súdu, ktorý neprispieva k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania“.»

Zároveň uviedol, že «sú mu verejne známe upozornenia sudcov na ich preťaženosť v práci, čo do určitej miery môže subjektívne chápať, ale uvádzanie počtu vybavovaných vecí príslušným súdom a počtom sudcov sa jeho ústavné právo nezabezpečí. Poukazovanie zákonnej sudkyne vo svojom vyjadrení..., že „odporca podal sťažnosť na prieťahy až v roku 2014,   dovtedy   bol   so   stavom   konania   uzrozumený“,   považuje   sťažovateľ   za   nevhodné v kontexte celkových súvislostí. Sťažovateľ mal celý čas za to, že súd vo veci riadne koná, až oboznámením sa s obsahom spisu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zistil, že tomu tak nie je. Sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd SR s touto sťažnosťou ako na poslednú zákonnú inštitúciu, ktorá môže vo veci zabezpečiť nápravu. Súčasný stav konania v tejto veci je neudržateľný. Sťažovateľ preto verí, že Ústavný súd SR vyhovie sťažnosti a vykoná opatrenia,   ktorými   prispeje   k   tomu,   aby   prvostupňový   súd   ďalej   konal   a   bezodkladne rozhodol v merite veci.

... sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti...».

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdnehospisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľa ústavný súd zistil tento priebeh a stav namietanéhokonania:

Dňa   28.   mája   1999 „Majetkoví   podielníci   PD   Agrotrend   Trnové“ podalina okresnom súde návrh proti sťažovateľovi.

Dňa 17. augusta 2000 okresný súd uznesením vyzval navrhovateľov na odstránenienedostatkov podania v lehote 10 dní pod hrozbou zastavenia konania.

Dňa 11. apríla 2001 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala o predĺženie lehotyna odstránenie nedostatkov podania.

Dňa   16.   mája   2001   okresný   súd   predĺžil   lehotu   na   doplnenie   a   opravu   návrhudo 31. júla 2001.

Dňa 14. augusta 2001 okresný súd uznesením zastavil konanie. Dňa 15. augusta 2001 navrhovatelia v 1. až 226. rade doručili žalobu o určenievlastníckeho   práva   proti   sťažovateľovi   zastúpenému   správcom   konkurznej   podstatyMgr. Miroslavom Hanecom (ďalej len „správca“) a odporcom v 2. až 139. rade (spolu ďalejlen „odporcovia“).

Dňa 20. augusta 2001 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o zastaveníkonania.

Dňa   16.   októbra   2001   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Žiline   (ďalej   len„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľov.

Dňa   7.   novembra   2001   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   6   Co   2719/01   potvrdilodvolaním   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   o   zastavení   konania   (rozhodnutienadobudlo právoplatnosť 31. januára 2002).

Dňa 9. januára 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 20. februára 2002 navrhovateľ v 169. rade podal dovolanie proti potvrdzujúcemuuzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 Co 2719/01 zo 7. novembra 2001.

Dňa 21. augusta 2002 okresný súd zaslal dovolanie odporcom na vyjadrenie. Dňa 3. októbra 2002 správca doručil vyjadrenie k dovolaniu. Dňa   20.   januára   2003   okresný   súd   predložil   spis   Najvyššiemu   súdu   Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa   27.   novembra   2003   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Cdo   7/03   uzneseniekrajského súdu sp. zn. 6 Co 2719/01 zo 7. novembra 2001 „v napadnutej časti týkajúcej sa navrhovateľa 169/ “ zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšiekonanie.

Dňa 19. februára 2004 okresný súd predložil spis krajskému súdu na ďalšie konanie. Dňa 31. októbra 2005 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 66/2004 zrušil uznesenieokresného súdu zo 14. augusta 2001 „v časti týkajúcej sa navrhovateľa 169/ “ a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 12. júla 2006 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 2. októbra 2006 okresný súd zisťoval prostredníctvom registra obyvateľov trvalý,resp. prechodný pobyt odporcov a dátum úmrtia nebohých odporcov.

Dňa 7. novembra 2006 register obyvateľov doručil potvrdenia o pobyte odporcov. Dňa 8. decembra 2006 okresný súd prostredníctvom matrík v Púchove, DolnomKubíne,   Martine   a   Žiline   lustroval   pobyt,   prípadne   dátum   a   miesto   úmrtia   odporcov.Prostredníctvom   notárskeho   úradu   a   dedičskej   kancelárie   okresného   súdu   zisťoval   stavdedičských konaní.

Dňa   28.   marca   2007   správca   oznámil,   že   vzhľadom   na   blížiace   sa   ukončeniekonkurzného konania vedeného proti sťažovateľovi je potrebné rozhodnúť v merite veci. Dňa   11.   septembra   2007   bol   spis   prevedený   do   oddelenia   „C“   a   ďalej   vedenýpod sp. zn.   25   C   381/2007.   Okresný   súd   zároveň   predvolal   navrhovateľa   a   správcuna informatívny   výsluch   na   3.   október   2007.   Vyzval   register   obyvateľov   a   právnuzástupkyňu navrhovateľa na oznámenie adresy pobytu 12 odporcov, ktorým nie je možnédoručiť zásielku súdu.

Dňa 3. októbra 2007 sa uskutočnil informatívny výsluch, na ktorom účastníci uviedli,že mimosúdna dohoda nie je možná.

Dňa 22. novembra 2007 právna zástupkyňa navrhovateľa splnila výzvu okresnéhosúdu z 11. septembra 2007.

Dňa 14. marca 2008 okresný súd prostredníctvom príslušných matrík zisťoval miestoa dátum úmrtia zosnulých odporcov. Zároveň prostredníctvom registra obyvateľov a políciezisťoval pobyt ďalších odporcov.

Dňa   2.   apríla   2008   okresný   súd   požiadal   Obecný   úrad   Bzince   pod   Javorinouo doručenie úmrtného listu zosnulého odporcu.

Dňa 9. decembra 2008 okresný súd pripojil spis okresného súdu sp. zn. 2 D 1321/05. Dňa 23. marca 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Nové Mesto nad Váhomo doručenie právoplatného dedičského rozhodnutia vo veci sp. zn. 13 D 985/2002. Dňa   22.   apríla 2009   okresný súd zisťoval prostredníctvom polície a   samosprávypobyt právnej nástupkyne odporcu (výsledok lustrácií bol negatívny).

Dňa   6.   decembra   2011   okresný   súd   prostredníctvom   registra   obyvateľova samosprávy   zisťoval   pobyt   8   odporcov   (výsledok   lustrácií   negatívny,   1   odporkyňazomrela).

Dňa 3. septembra 2014 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, abyv lehote 30 dní oznámila, či trvá na podanom návrhu, resp. na oznámenie podstatnýchzmien týkajúcich sa účastníkov konania tak, aby súd mohol pokračovať v konaní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 381/2007 dochádza k porušovaniu základnéhopráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účelmožno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada ajna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa(napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupovalaj v danom prípade.

1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetomnamietaného   konania   je   rozhodovanie   o   určení   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam.Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričomk tejto   problematike   existuje   v   zásade   ustálená   judikatúra   všeobecných   súdov,   a   pretoposudzovanú vec ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Napokon, okresnýsúd   aj   napriek   takmer   16   rokov   trvajúcemu   konaniu   dosiaľ   nepristúpil   k   meritórnemuprerokovaniu   sporu,   vec   zatiaľ   právne   neposudzoval,   vo   veci   nebolo   nariadené   jedinépojednávanie, pričom okresný súd vo veci nevydal jediné meritórne rozhodnutie. Ústavnýsúd preto nemohol súhlasiť s obranou okresného súdu, že dôvodom doterajšej dĺžky konaniaje zložitosť veci daná predmetom konania.

Na   druhej   strane   však   možno   konštatovať,   že   posudzované   konanie   vykazujeskutkovú zložitosť, ktorá je daná nielen počtom účastníkov konania, ale súvisí aj s potrebouustálenia okruhu účastníkov v súvislosti s úmrtím viacerých z nich, v dôsledku čoho muselokresný súd prihliadať na priebeh dedičských konaní, nadviazať komunikáciu s dedičmi,zisťovať adresy ich pobytu a pod.

V   súvislosti   s   uvedeným   konštatovaním   však   ústavný   súd   považuje   za   potrebnéuviesť na správnu mieru tvrdenie okresného súdu o počte účastníkov namietaného konania. Ikeď počet účastníkov na strane navrhovateľa bol pôvodne 226, uznesením okresného súduzo 14. augusta 2001 v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu zo 7. novembra2001 bolo konanie právoplatne zastavené. Na základe dovolania podaného navrhovateľomv 169. rade došlo síce k zrušeniu uznesenia krajského súdu zo 7. novembra 2001 a následneaj   uznesenia   okresného   súdu   zo   14.   augusta   2001,   avšak   len   v   časti   týkajúcej   sanavrhovateľa   v   169.   rade.   Vo   vzťahu   k   ostatným   navrhovateľom   zostalo   uznesenieokresného súdu o zastavení konania nedotknuté. Preto po právoplatnom zastavení konania(teda po 31. januári 2002) je účastníkom konania na strane navrhovateľa len navrhovateľv 169.   rade.   Na   strane   odporcov   (pôvodne   139)   došlo   k   zmene   počtu   účastníkov   lenv súvislosti   s   právnym   nástupníctvom,   v   dôsledku   úmrtia   niektorých   odporcov.   Pretotvrdenie zákonnej sudkyne, že „Na strane navrhovateľov zostalo 264 osôb a na strane odporcov 142 osôb“, nezodpovedá aktuálnemu stavu namietaného konania.

Aj   napriek   konštatovanej   skutkovej   zložitosti   veci,   ktorá   má   nemalý   podielna doterajšej dĺžke namietaného konania, táto sama osebe nemôže byť akceptovaná akodôvod ospravedlňujúci neobyčajne zdĺhavý priebeh posudzovaného konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v namietanomkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jehoťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   predmetnom   konaník zbytočným prieťahom.

Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti namietal, že sťažovateľ pristúpil k využitiusťažnosti podanej predsedovi okresného súdu až v roku 2014 a dovtedy bol so stavomkonania uzrozumený. V súvislosti s touto námietkou   ústavný   súd   konštatuje,   že podľasvojho ustáleného názoru sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62 zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktorésúvisia so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,I. ÚS   164/2010),   pričom   vo   svojej   konštantnej   judikatúre   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,IV. ÚS 153/03,   I.   ÚS   33/05)   tiež   zdôrazňuje,   že   účelom   práva   účastníka   konaniapred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitostitomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného právana   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov. V danom   prípade však skutočnosť, žesťažovateľ skôr nevyužil sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresnéhosúdu,   podľa názoru   ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé   konanie   okresnéhosúdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní,pričom   vychádzal   najmä   z   obsahu   predloženého   spisu   okresného   súdu.   Poukazujúcna chronologický   prehľad   doterajšieho   priebehu   namietaného   konania,   ústavný   súdkonštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   opakovane   nečinný   v   obdobiach:od 28. mája   1999   do   17.   augusta   2000   (14   a   pol   mesiaca),   od   20.   februára   2002do 21. augusta 2002 (6 mesiacov), od 8. decembra 2006 do 3. októbra 2007 (10 mesiacov),od 22. apríla 2009 do 6. decembra 2011 (31 mesiacov) a od 6. decembra 2011 do 3.septembra 2014 (33 mesiacov). Celkovo bol teda okresný súd v napadnutom konaní nečinný94,5   mesiaca,   teda   takmer   8   rokov.   Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   bezakýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú zústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Obranu podpredsedníčky okresného súdu a vo veci konajúcej zákonnej sudkyne,ktoré poukázali na „nedostatočné personálne obsadenie tunajšieho súdu..., na dlhodobú neprimeranú   zaťaženosť   v   senáte,   vysoký   nápad   nových   vecí,   počet   reštančných   vecí, odchod   dvoch   sudcov   v   roku   2009...“, nebolo   možné   akceptovať.   V   súlades medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí,v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočnéprieťahy   v   súdnom   konaní   (III.   ÚS   17/02).   Námietka   nedostatočného   personálnehoobsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendynepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačnéproblémy,   ktoré   však   nemôžu   ísť   na   ťarchu   účastníka,   ktorý   od   súdu   právom   očakávaochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Napokon   ústavný   súd   konštatuje,   že   už   samotná   dĺžka   trvania   konania,   ktorápredstavuje   takmer   16   rokov,   sama   osebe   signalizuje   porušenie   základného   právasťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednaniezáležitosti   v   primeranej   lehote   (aj   keď   vec   bola   opakovane   aj   na   krajskom   súde,resp. na Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky   z   dôvodu   rozhodovania   o   opravnomprostriedku,   čo   nemožno   pripočítať   na   ťarchu   okresného   súdu).   Predmetná   vec   sa   ajpo takmer   16   rokoch   stále   nachádza   na   súde   prvého   stupňa   bez   jediného   meritórnehorozhodnutia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľana   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to jeuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochranysťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdupodľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   konaťv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20   000   €„Z dôvodu neistoty postoja súdu pre zabezpečenie zákonnosti a pre nemožnosť dosiahnuť meritórne rozhodnutie vo veci v primeranej lehote.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na neprimeranú dĺžku namietaného konania bezmeritórneho rozhodnutia, ale aj s prihliadnutím na skutkovú zložitosť veci považuje zaprimerané v sume 6 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom Mgr. MiroslavomHanecom a ktoré si sťažovateľ uplatnil v sume 518,76 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 (stanoviskok vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2015) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13aods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   zneníneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patríodmena   v   sume   dvakrát   po   134   €,   teda   268   €,   a   dvakrát   režijný   paušál   (§   16   ods. 3vyhlášky) po 8,04 €, teda 16,08 €, a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena vsume 139,83 € a režijný paušál 8,39 €, preto odmena advokáta predstavuje sumu 432,30 €.Uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľazákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovyprávneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v sťažovateľom požadovanejsume 518,76 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľabodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015