znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 75/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   P.,   zastúpenej   advokátom JUDr. Petrom   Škultétym,   Advokátska   kancelária,   Heydukova   3,   Bratislava,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/2004 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 90/2013 (predtým vedenom pod sp. zn. 10 Co 204/2011) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2013   doručená   sťažnosť   V.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/2004 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 90/2013 (predtým vedenom pod sp. zn. 10 Co 204/2011).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „(...) Dňa 27. 08. 2004 som podala na Okresný súd Čadca žalobu o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia.

Dňa   22.   02.   2007   som   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v   súdnom   konaní,   pretože Okresný súd Čadca od začatia konania nariadil len dve pojednávania, naposledy na deň 12. 09. 2005   a   od   tej   doby,   hoci   uplynulo   17   mesiacov,   nebolo   vytýčené   ďalšie pojednávanie. (...)

Vo   svojej   odpovedi   zo   dňa   15.   03.   2007   Okresný   súd   Čadca   priložil   zoznam vykonaných procesných úkonov s tým, že odporcovia nepreberajú zásielky a skonštatoval, že sťažnosť bola preto z objektívnych príčin nedôvodná. (...)

Keďže Okresný súd Čadca ani ďalej nekonal, podala som dňa 24. 09. 2007 opätovnú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. V tom čase ubehlo od posledného pojednávania už 24 mesiacov. (...)

Vo svojej odpovedi zo dňa 02. 10. 2007 Okresný súd Čadca len zopakoval svoje dôvody z predchádzajúceho vyjadrenia. (...)

Rozsudkom z dňa 16. 04. 2008 bol môj návrh zamietnutý, proti čomu som sa dňa 02. 06. 2008   odvolala.   Krajský   súd   v   Žiline   dňa   22.   10.   2009   vydal   uznesenie,   ktorým rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Dňa 20. 09. 2010 Okresný súd Čadca rozhodol rozsudkom, že nie sú dané dôvody vydedenia. Proti tomuto rozsudku sa odporcovia odvolali.

Dňa 3. 6. 2011 bol Krajskému súdu v Žiline postúpený spis v predmetnej veci na rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového súdu. Dňa 5. 12. 2011 som podala sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, pretože do tohto času súd v uvedenej veci neurobil žiadny   úkon   s   výnimkou   vydania   opravného   uznesenia   č.   12C972004   z dôvodu   opravy pisárskych chýb súdu. (...)

V   odpovedi   zo   dňa   27.   1.   2012   uvádza   Krajský   súd   v   Žiline   ako   dôvod   časté personálne   zmeny   súdneho   oddelenia   Co   a   v   poslednom   bode   si   sám   stanovil predpokladaný termín prejednania a rozhodnutia veci odvolacím súdom február 2012 a ako hraničný termín prvú polovicu marca 2012. Napriek svojim vyjadreniam Krajský súd v Žiline tento termín nedodržal, čím založil neprimerané prieťahy v konaní. (...)

Dňa 31. 7. 2012 som podala opätovnú sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline, pretože v uvedenej právnej veci súd od postúpenia veci nevykonal žiadny úkon   smerujúci k vydaniu meritórneho rozhodnutia,   napriek   mojej   viacnásobnej žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania. (...)

Vo   svojej   odpovedi   zo   dňa   8.   8.   2012   sa   Krajský   súd   v   Žiline   za   túto   situáciu ospravedlnil   avšak   naďalej   v   predmetnej   veci   nekonal.   Oznámil   len,   že   vec   bola   dňa 01. 08. 2012 daná na expedovanie na prvostupňový súd. (...)

Dňa   03.   12.   2012   som   podala   opätovnú   sťažnosť   na   Okresný   súd   Čadca,   ktorý nevyznačil právoplatnosť rozsudku 12C/97/2004 zo dňa 20. 09. 2010 napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline. (...)

Vo svojej odpovedi zo dňa 06. 12. 2012 Okresný súd Čadca poukázal na skutočnosť, že   Krajský   súd   v   Žiline   zatiaľ   stále   nerozhodol   o   odvolaní   odporcov   proti   rozsudku a v dôsledku toho nemôže vyznačiť právoplatnosť. (...)

Krajský   súd   v   Žiline   rozsudkom   zo   dňa   27.   06.   2013   rozhodol,   že   rozsudok Okresného súdu Čadca potvrdzuje. (...)

Vyššie uvedené prieťahy v konaní Okresného súdu Čadca, spis. zn.: 12C 97/2004 a Krajského súdu v Žiline, spis. zn.: 10Co 90/2013 (a predtým spis. zn. 10Co 204/2011) možno kvalifikovať ako zbytočné, ktoré zakladajú porušenie základného ústavného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

(...) Ústavný súd SR pri posudzovaní rýchlosti súdneho konania z hľadiska čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu   skúma   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov na základe nasledovných kritérií: zložitosť veci, správania účastníkov konania a postup   súdu   (napr.   rozhodnutia   spis.   zn.   II.   ÚS   79/97,1.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02).

a) zložitosť veci:

Vec nebola natoľko zložitá, aby odôvodňovala celkovú dĺžku konania v trvaní deväť rokov a dva mesiace. Naopak, ide o vec, v ktorej konanie by na prvom aj druhom stupni spolu nemalo presiahnuť jeden rok.

b) správanie sťažovateľa: Sťažovateľ   sa   počas   celého   konania   a   to   ako   prvostupňového,   tak   aj druhostupňového správal takým spôsobom, aby mohla byť vec prejednaná a rozhodnutá v čo   najkratšom   čase.   Sťažovateľ   nezapríčinil   prieťahy   v   konaní,   naopak,   snažil   sa rozhodovanie   súdov   urýchliť   aj   tým,   že   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu opakovane žiadal súdy o odstránenie prieťahov v konaní.

c) postup súdu v konaní: Ako vyplýva z(...) tejto sťažnosti, Okresný súd Čadca, ako aj Krajský súd v Žiline boli dlhodobo nečinní bez objektívneho dôvodu, pretože vyriešenie problémov s doručovaním písomností odporcom a ani personálne zmeny súdneho oddelenia nemôžu byť na ťarchu účastníkom   konania.   Okresný   súd   Čadca   meritórne   rozhodol   až   po   štyroch   rokov   od podania návrhu po opakovaných písomných sťažnostiach. Krajský súd v Žiline o odvolaní rozhodol po roku a pol. V následnom ďalšom konaní Okresný súd Čadca rozhodol po jednom roku. Krajský súd v Žiline meritórne rozhodol o odvolaní až po troch rokoch odo dňa, kedy mu bol spis postúpený a po opakovaných písomných sťažnostiach. (...)

Odôvodnenie výšky primeraného zadosťučinenia. Z   vyššie   uvedených   dôvodov   si   uplatňujem   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 7.700 € z nasledovných dôvodov:

Od začatia konania do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia uplynulo viac ako deväť   rokov,   čo   je   vo   veci,   ktorá   nie   je   natoľko   právne   zložitá,   aby   ju   nebolo   možné rozhodnúť   v   neporovnateľne   kratšej   dobe   (na   prvom   a   druhom   stupni   maximálne   do jedného roka), neprimerane dlho a je preto zjavným porušením práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V dôsledku takto dlho trvajúceho stavu právnej neistoty v dedičskej záležitosti sa vzťahy v rodine, už tak dosť zlé, ešte zhoršili. Dĺžka konania mala negatívny dopad aj na predmet dedičstva a na vzťahy k tretím osobám, pretože deväť rokov nebolo právne isté, kto je vlastníkom dedenej nehnuteľnosti.

Na porušení práva sťažovateľa v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa podieľali obidva súdy - Okresný súd Čadca aj Krajský súd v Žiline. Vychádzajúc z dĺžky konania   v   prvostupňovom   a   odvolacom   konaní,   mieru   zavinenia   vzniknutej   situácie   je možné vyhodnotiť v pomere 6:4 a v tomto pomere by mali obidva právne subjekty znášať aj náklady na plnenie navrhovaného finančného zadosťučinenia, t. j. Okresný súd Čadca za neprimerané ním spôsobené prieťahy v prvostupňovom konaní vo výške 4.620 € a Krajský súd v Žiline za neprimerané ním spôsobené prieťahy v odvolacom konaní vo výške 3.080 €, resp. mali by byť zaviazané k povinnosti mi ich vyplatiť. (...)

Petit. Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov prijal toto uznesenie

Ústavný súd Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa, V. P.(...)

(...) Po preskúmaní sťažnosti navrhujeme prijať toto rozhodnutie vo veci samej:

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod spis. zn. 12C 97/2004 o určenie, že nie sú dané dôvody na vydedenie porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Krajský   súd   v Žiline   v konaní   vedenom   pod   spis.   zn.   10Co   90/2013   (a   predtým 10Co 204/2011) o určenie, že nie sú dané dôvody na vydedenie porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Sťažovateľovi   priznáva   proti   Okresnému   súdu   Čadca   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 4.620 €, ktoré je Okresný súd Čadca povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi   priznáva   proti   Krajskému   súdu   v   Žiline   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 3.080 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia právneho zástupcu sťažovateľa vo výške 580,36 €, na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Petra Škultétyho(...), do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu. (...)“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/2004 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 90/2013 (predtým vedenom pod sp. zn. 10 Co 204/2011).

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom,   keď   sa   sťažovateľka   „dozvedela“   o zbytočných   prieťahoch,   teda   o „inom zásahu“ okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/2004, ktorého tiež označila za účastníka tohto konania. Keďže v uvedenom napadnutom konaní, ako to uviedla sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti, okresný súd rozhodol rozsudkom 20. septembra 2010, sťažovateľka   sa   o namietaných   zbytočných   prieťahoch   mohla   dozvedieť   najneskôr   už v uvedený   deň.   Pretože   predmetná   sťažnosť   bola   podaná   na   ústavnom   súde   v čase (23. októbra   2013),   keď   už   dávno   uplynula   lehota   ustanovená   v §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť vo vzťahu ku konaniu okresného súdu sp. zn. 12 C 97/2004 ako návrh podaný oneskorene.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania sťažovateľky vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 10 Co 90/2013 bolo na krajskom súde skončené 27. júna 2013. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním z 21. októbra 2013, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo a   konanie o jej   sťažnosti   pred   ústavným   súdom   nebolo   spôsobilé   naplniť účel ochrany,   ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu   k   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   6/03). Samozrejme, uvedené sa a fortiori vzťahuje na napadnuté konanie krajského súdu sp. zn. 10 Co 204/2011, ktoré bolo už dávno pred uvedeným konaním ukončené.

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľka   sa   v predmetnej   veci domáhala   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označených   konaniach   pred   krajským   súdom   namietané   porušenie   práva   už   netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014