znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 75/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na   verejné prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   uznesením   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   č. k. 7   C   398/2002-178   zo 4. septembra 2007 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12 Co 280/07-198 zo 7. novembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2008   doručená   sťažnosť   J.   F.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   uznesením   Okresného   súdu   Žiar   nad Hronom   (ďalej   len   „okresný   súd“) č. k. 7 C   398/2002-178   zo 4. septembra   2007   a uznesením   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 12 Co 280/07-198 zo 7. novembra 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 27. marca 2002 spolu so zaplateným súdnym poplatkom 1 000 Sk v kolkových známkach sa na okresnom súde domáhal proti S. Ž. (ďalej len „odporca“) odstránenia nedostatkov a zhoršených podmienok užívania bytu a domu, ako i zľavy nájomného z dôvodu uvedených nedostatkov.

Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   návrh   aj   so   zaplateným   súdnym   poplatkom   bez pripomienok   akceptoval   a začal   vo   veci   konať   (napr.   vyzval   odporcu   na   vyjadrenie   sa k návrhu,   nariaďoval   pojednávania,   vykonal   ohliadku   predmetu   konania   na   mieste). Z uvedených skutočností sťažovateľ usudzuje, že okresný súd návrh na začatie konania považoval za spôsobilý na konanie a poplatková povinnosť za návrh bola z jeho strany splnená.

Uznesením   zo   16.   januára   2007   okresný   súd   (s   odstupom   piatich   rokov)   vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu a následne po jeho odpovedi výzvou z 11. júla 2007 mu vyrubil súdny poplatok za návrh v sume 9 754 Sk (súdny poplatok je 10 754 Sk – 1 000 Sk už zaplatený = 9 754 Sk) s tým, že ak poplatok v určenej dobe nebude zaplatený, okresný súd   konanie   zastaví.   Proti   výzve   podal   sťažovateľ   odvolanie   a namietal,   že   postup okresného súdu považuje za nesprávny a právne neúčinný, pretože podľa neho medzičasom došlo   k uplynutiu   3-ročnej   lehoty   od   konca   kalendárneho   roka,   v ktorom   sa   stal   súdny poplatok splatným (rok 2002), a tak podľa neho došlo k zániku práva na vyrubenie súdneho poplatku či jeho doplatku podľa § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších predpisov.

Sťažovateľ v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatil, a preto okresný súd uznesením zo 4. septembra 2007 konanie zastavil.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd 7. novembra 2007 uznesením č. k. 12 Co 280/07-198 tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým konanie zastavil, potvrdil.

Podľa   sťažovateľa   krajský   súd   ako   súd   odvolací   tým,   že   potvrdil   rozhodnutie okresného súdu, nesprávne hodnotil stav veci a nesprávnosť jeho postupu a rozhodnutia spočíva   v podstatnej   miere   aj v tom,   že   niektoré   zásadné   odvolacie   návrhy   sťažovateľa vôbec neprerokoval.

Sťažovateľ   predložil   ústavnému   súdu   potvrdenie   o   osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch, na základe ktorého požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že uznesením okresného súdu č. k. 7 C 398/2002-178 zo 4. septembra 2007, ktorým bolo konanie zastavené, a uznesením krajského súdu č. k. 12 Co 280/07-198 zo 7. novembra 2007, ktorým bolo uznesenie okresného súdu potvrdené, došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, zruší uznesenia okresného súdu a krajského súdu a vráti vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

1.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľ   predmetnou   sťažnosťou okrem iného napadol uznesenie okresného súdu č. k. 7C 398/2002-178 zo 4. septembra 2007. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnutý postup okresného súdu, keďže proti nemu bol prípustný   riadny   opravný   prostriedok,   ktorý   sťažovateľ   využil,   t. j.   o odvolaní   proti uzneseniu okresného súdu rozhodoval krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k. 12 Co 280/07-198   zo   7.   novembra   2007.   Z tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovateľ   namieta porušenie označených základných práv uznesením krajského súdu č. k. 12 Co 280/07-198 zo 7. novembra 2007, bolo potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   domáhať   sa   zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spôsobe, akým sa okresný súd vysporiadal s vykonanými dôkazmi v rámci ich hodnotenia a následného vyvodenia zodpovedajúcich skutkových a právnych záverov v jeho meritórnom konečnom rozhodnutí, a v tom, že jeho právo bolo porušené v úvodných fázach súdneho konania na krajskom súde.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu   a inú   právnu   ochranu   je   umožniť   každému   reálny   prístup   k súdu,   pričom tomuto základnému   právu   zodpovedá   povinnosť   súdu   o veci   konať   a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Článok 46 ods. 1 ústavy   zahŕňa   „právo   na   súd“,   to   znamená   právo   začať   konanie   na   súde v „občianskoprávnych   veciach“   ako   jeden   z jeho   aspektov.   K nemu   pristupujú   záruky pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na   spravodlivé   súdne   konanie   v zmysle   čl.   46   ods.   1   ústavy   je   zabezpečená   zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje   o sťažnostiach   týkajúcich   sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Pri   uplatňovaní   tejto   právomoci ústavný   súd   nie   je   v zásade   oprávnený   preskúmavať   a posudzovať   právne   názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, ak je vylúčená právomoc   všeobecných   súdov,   alebo   v prípade,   ak   účinky   výkonu   tejto   právomoci všeobecným   súdom   nie   sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03).

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy označeným uznesením krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov.

V právomoci   ústavného   súdu   zostalo   následne   iba   posúdenie,   či   účinky   výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sa proti uzneseniu okresného súdu uznesením č. k. 12 Co 280/07-198 zo 7. novembra 2007 sú zlúčiteľné s označeným článkom ústavy.

Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu ústavný súd dospel k záveru, že   tento   svoje   rozhodnutie   náležite   odôvodnil,   čo   vyplýva   aj   z nasledujúcej   časti odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu danom ustanovením § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) O. s. p.   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   podľa   §   219   O. s. p.   ako   vecne   správne vo výroku, ktorým konanie zastavil a výrok o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v podstate   správne.   Preskúmaním   veci   odvolací   zistil,   že   navrhovateľ   podal   návrh   na okresný   súd   dňa   27. 03. 2002.   Z   návrhu   vyplýva,   že   žiadal   vydať   rozsudok,   ktorým   sa domáhal   od   odporcu   povinnosti   vykonať   v   byte   užívanom   navrhovateľom   výmenu vchodových dverí s ním určenými podmienkami a kvalitou a s tým, že navrhovateľ bude povinný na výzvu odporcu poskytnúť mu súčinnosť a zaplatiť časť celkovej ceny za dodávku a montáž dverí o sumu, ktorú celková cena presahuje čiastku 10.000,- Sk s pripočítaním 1/14 nákladov za prípravu a zameranie prác, a to v pravidelných mesačných splátkach rozložených na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Zároveň žiadal rozhodnúť, že má právo na 30% zľavu z úhrnnej sumy pevných platieb nájomného za byt   z   titulu   závad   a zhoršených   podmienok   užívania   bytu   v   dôsledku   nevyhovujúcich vchodových   dverí   a   zárubne   od   01. 10. 2001   do   dňa   odstránenia   závad.   Žiadal,   aby odporca   bol   povinný   na   vlastné   náklady   v   byte   vykonať   výmenu   okien   s   ním   učenými podmienkami v období od 01. 05. do 30. 09. V petite uviedol, že navrhovateľ má právo na 20% zľavu z úhrnnej sumy pevných platieb nájomného za byt z titulu závad a zhoršených podmienok užívania bytu v dôsledku vadných okien od 01. 10. 2001 do odstránenia závad. Žiadal,   aby   odporca   bol povinný do   60-tich dní   od právoplatnosti   rozsudku vykonať   v suteréne bytového domu také stavebné úpravy, že pôvodné priestory práčovne, sušiarne a kočikárne   uvedie   do   pôvodného   stavu   tak,   aby   tieto,   na   dané.   účely   riadne   slúžili navrhovateľovi a ostatným členom bytov v tomto dome. Zároveň konštatoval, že má právo na   25%   zľavu   z   úhrnnej   šumy   pevných   platieb   nájomného   za   byt   titulom   zhoršených podmienok   užívania   bytu   v dôsledku   obmedzení,   že   nemôže   užívať   priestory   práčovne!, sušiarne zabraté v dôsledku zriadenia obchodnej jednotky od 01. 10. 2001. Zároveň zaplatil súdny poplatok 1.000,- Sk.

Okresný súd dňa 10. 04. 2002 zaslal odporcovi kópiu návrhu s výzvou na vyjadrenie sa k nej. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 23. 08. 2002, z neho sa však ospravedlnil právny zástupca odporcu a súd pojednávanie odročil na neurčito bez začatia pojednávania. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na 16. 04. 2004, z ktorého sa opätovne ospravedlnil zástupca odporcu JUDr. M. G. a súd pojednávanie v tento deň odročil na neurčito, pričom v   zápisnici   o   pojednávaní   konštatuje,   a   to   pred   začatím   pojednávania,   že   navrhovateľ namieta bezdôvodné zmarenie pojednávania zo strany odporcu a žiada preveriť dôvody jeho neúčasti.

Podaním zo dňa 24. 04. 2004 navrhovateľ podal žiadosť na vykonanie dokazovania ohliadkou na mieste samom.

Zo zápisu z ohliadky zo dňa 03. 06. 2005 vyplýva, že sa jej zúčastnil navrhovateľ, zástupca odporcu a sudca. Z ohliadky nie je vykonaný žiadny zápis ani zápisnica o takto vykonanom dôkaze, ale je pripojený len nákres bytu odporcu.

Súd výzvou zo dňa 08. 06. 2005 vyzval navrhovateľa na špecifikáciu petitu žaloby. Zároveň poučil navrhovateľa, že pokiaľ sa domáha peňažného plnenia, aby špecifikoval toto plnenie čo do výšky a obdobia.

Navrhovateľ zaslal súdu podanie zo dňa 14. 07. 2005 stým, že svoj návrh aj petit opravuje a špecifikuje, pričom návrh špecifikoval na troch stranách s tým, že uplatňuje nárok, a to 30% zľavu z nájomného za byt z dôvodu, že na všetky ostatné byty namontoval vchodové protipožiarne dvere, zatiaľ čo ha jeho byt namontoval dyhové medziizbové dvere. Okrem   toho   žiadal   20%-nú   zľavu   z   nájomného   za   byt   z dôvodu   závad   bytu,   a   to nevymenených okien ako aj 25%-nú zľavu za byt z dôvodu nemožnosti užívať priestory práčovne, sušiarne.

Sú   nato   vytýčil   pojednávanie   na   16. 08. 2005,   z   ktorého   sa   zástupca   odporcu ospravedlnil, pretože bol na dovolenke mimo územia SR. Súd navrhovateľa oboznámil so zrušením termínu pojednávania.

Podaním zo dňa 09. 05. 2006 navrhovateľ dal žiadosť o odročenie veci s tým, že v konaní   uplatňuje   len   zľavu   na   nájomnom.   Zároveň   poukázal   na   to,   že   na   podklade výsledkov   konania   5 C   303/2005   uplatní   potom   aj   zľavu   na   nájomnom   a   jej   výšku   so zohľadnením miery diskriminácie. Súd určil termín pojednávania na 15. 05. 2006, ktorého sa   zúčastnil   navrhovateľ,   ale   aj   zástupca   odporcu,   avšak   pred   začatím   pojednávania navrhovateľ žiadal o vylúčenie sudcu z rozhodovania pre zaujatosť. Krajský súd rozhodol o tom,   že   sudca   okresného   súdu   Peter   Lukáš   nie   je   vylúčený   z   pojednávania   dňa 27. 07. 2006.   Navrhovateľ   podaním   zo   dňa   05. 06. 2006   opravil   návrh   a   špecifikáciu žaloby, pričom petit žaloby sa nachádza na troch stranách podania, kde trvá na pôvodnom návrhu.

Súd uznesením zo dňa 16. 01. 2007 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania s tým, že uvedie generéále účastníkov konania, skutkový stav a petit návrhu. Zároveň ho podrobne poučil v súlade s ust. § 79 ods. 1 O. s. p., § 42 oďs.3 O. s. p. a podľa § 43 ods. 1 O. s. p., ako má vady návrhu odstrániť.

Navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 29. 01. 2007 došlého súdu 02. 02. 2007, kedy doplnil   podanie   na   základe   výzvy súdu.   Toto   podanie súd   prvého   stupňa považoval za dostatočné, preto by mohol vo veci riadne konať a vypočítať aj súdny poplatok.

Výzvou zo dňa 11. 07. 2007 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie resp. doplatenie súdneho poplatku 9.754,- Sk s tým, že ak poplatok v určenej dobe nebude zaplatený, súd konanie zastaví. Proti výzve navrhovateľ podal odvolanie a namietal, že zaplatil súdny poplatok v správnej výške, lebo ide o návrh, kde predmet konania nemožno oceniť peniazmi. Namietal aj to, že súd zrejme považoval súdny poplatok za správny, keď vo veci začal konať. Preto od neho nesprávne vyžaduje zaplatiť ďalšiu sumu.

Odvolací   súd   konštatuje,   že   závery   okresného   súdu   uvedené   v   odôvodnení rozhodnutia sú správne, keď navrhovateľ podal návrh, ktorý nespĺňal zákonnom predpísané náležitosti.   Aj   keď   je   pravdou,   že   návrh   určité   náležitosti   spĺňal,   bol   nedostatočne zrozumiteľný a určitý, čo vyplýva aj z obsažného petitu, na základe ktorého súd nemohol dostatočne zistiť vôľu,   resp.   nárok, ktorého sa navrhovateľ domáha.   Z petitu vyplývajú určité nároky, ktorých sa navrhovateľ domáha a ktoré by bolo možné podradiť pod nárok zľavu na nájomnom ako aj na určité plnenie zo strany odporcu, resp. odstránenie vád v byte.   Navrhovateľ   však   neuviedol,   akú   výšku   nájomného   žiada   priznať,   resp.   z   ktorej sumy.   Je   taktiež   pravdou,   že   počas   konania   navrhovateľ   zmenil   podstatným   spôsobom prejavenú vôľu vo veci konať, a to tým, že žiadal odročiť pojednávanie vo veci podaním zo dňa 09. 05. 2006, keď už uplatňuje len zľavu na nájomnom, avšak neurobil žiadny procesný úkon, ktorým by svoj návrh zobral späť. Keďže v odvolaní uvádza, že návrh považoval za riadny, potom mohol aj procesné reagovať a návrh v zmysle § 96 O. s. p. zobrať späť. Nato opätovne   ďalším   podaním   špecifikoval   petit   návrhu   a   tvrdil,   že zotrváva   na   pôvodnom podaní a uplatnenom nároku, taktiež bez správneho procesného postupu s tým, že by žiadal návrh rozšíriť, prípadne zmeniť.

Z petitu vymedzeného obsiahlym spôsobom súd nemohol jednoznačne zistiť nárok, ktorý navrhovateľ uplatňuje bez toho, aby nevznikli pochybnosti o tom, o čom má súd konať. Okresný súd správne konštatoval, že súdny poplatok mohol vyrubiť až vtedy, keď z podania navrhovateľa bolo nespochybniteľné, určite jasné, akých nárokov sa domáha. V zmysle § 10 ods. 1, 2 zák. č. 72/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote 10 dní od doručenia výzvy.   Ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Pre nezaplatenie poplatku súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. Podľa § 79 ods. 1 O. s. p. konanie sa začína na návrh. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že konanie   je   začaté   okamžikom,   kedy   návrh   došiel   súdu.   Tomu   korešponduje   aj   právna úprava obsiahnutá v § 82 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína   bez   návrhu.   K   procesnoprávnym   účinkom   začatia   konania   patrí   okrem   iného povinnosť súdu skúmať, či sú splnené procesné podmienky, t. j. predpoklady, za ktorých môže súd vo veci konať a predovšetkým vydať súdne rozhodnutie.

Podľa   §   103   O. s. p.   kedykoľvek   za   konania   prihliada   súd   na   to,   či   sú   splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

K odstrániteľným nedostatkom patrí aj neúplnosť návrhu na začatie konania. Začatie   konania   vo   veci   samej   však   nemožno   stotožňovať   so   začatím   konania v zmysle   §   82   O. s. p.   So   začatím   konania   sú   spojené   určité   procesnoprávne   ako   aj hmotnoprávne účinky.

Povinnosťou   súdu,   resp.   sudcu   je   odstrániť   vady   podania.   Pokiaľ   zákonnom predpísané náležitosti návrh nemá, súd sa v rámci prípravy stará o ich odstránenie. Nie je vylúčené, aby vady podania boli odstránené až pri konkrétnom konaní vo veci.“

Predmetné rozhodnutie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,   že sťažovateľ sa   s názorom   krajského súdu   nestotožňuje, nepostačuje sama osebe   na   prijatie   záveru   o zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný   súd   sa   z obsahu   napadnutého   uznesenia   presvedčil,   že   odvolací   súd   sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Z ústavnoprávneho hľadiska   preto   niet   žiadneho   dôvodu,   aby   sa   spochybňovali   závery   napadnutého odvolacieho   rozhodnutia,   ktoré   sú   dostatočne   odôvodnené   a majú   oporu   v dokazovaní vykonanom odvolacím súdom. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky   svojvôle   a je   dostatočne   odôvodnené   na   základe   jeho   vlastných   myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc   z uvedeného   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   niet   žiadnej   spojitosti medzi   odôvodnením   rozhodnutia   krajského   súdu   a namietaným   porušením   základného práva   sťažovateľa   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   a práva   na   spravodlivý   proces (m. m. IV. ÚS 112/05).

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom prípade sú zlúčiteľné so sťažovateľom označenými právami, sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetom   sťažnosti   je   aj   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 280/07 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že v danej veci okresný súd rozhodol 4. septembra 2007 uznesením č. k. 7 C 398/2002-178, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie 25. septembra 2007.   O predmetnom   odvolaní   rozhodol   krajský   súd   7.   novembra   2007   uznesením č. k. 12 Co   280/07-198,   t. j.   v lehote   necelých   3   mesiacov,   preto   nemožno   považovať namietaný postup krajského súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného článku ústavy. Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už nepovažoval za potrebné zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2008