znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 75/05-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu   v   Trnave   sp.   zn.   4 Tpo   75/04   z 21. októbra   2004   a rozhodnutiami   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV Pz 273/04-45 z 19. novembra 2004 a č. k. IV Pz 273/04-49 z 29. decembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť J. J. v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   5   ods.   3   a 4   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4 Tpo 75/04 z 21. októbra 2004 o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

2. Sťažnosť J. J. v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   5   ods.   3   a 4   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutiami   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   č.   k.   IV   Pz   273/04-45   z 19.   novembra   2004   a   č.   k.   IV Pz 273/04-49   z 29. decembra 2004 o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. januára 2005 doručené podanie J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), t. č. vo väzbe, ktoré bolo označené ako „Sťažnosť   v zmysle   čl. 127   ods.   1   Hlava   siedma   Ústavy   Slovenskej   republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním namieta porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tpo 75/04 z 21. októbra 2004 a rozhodnutiami   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) č. k. IV Pz 273/04-45 z 19. novembra 2004 a č. k. IV Pz 273/04-49 z 29. decembra 2004.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«Vyšetrovateľ OUJP PZ v Skalici uznesením OUJP 117/2003 z 6. 8. 2003 vzniesol proti J. J obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa ust. § 248 ods. 1, 4 TZ a podľa § 163 ods. 1 súčasne pre trestný čin podvodu podľa ust. § 250 ods. 1, 4 TZ a obvinenému bola súčasne obmedzená osobná sloboda, zadržaním.

Následne dňa 7. augusta 2003 podal okresný prokurátor návrh na vzatie obvineného do vyšetrovacej väzby, do ktorej bol rozhodnutím Okresného súdu v Skalici sp. zn. Tp 37/03 zo 7. 8. 2003 z dôvodu podľa § 67 ods. 1, písm. c) aj vzatý...

Rozhodnutiami z 5. 2. 2004 sp. zn. Tp 37/03-41, z 25. 5. 2004 sp. zn. Tp 99/04, z 26. 8. 2004 sp. zn. Tp 159/04, z 25. 11. 2004 sp. zn. Tp 221/04, okresný súd rozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby sťažovateľa postupne až do 6. 4. 2005.

Svoje   rozhodnutia   odôvodnil   len   lapidárnym   konštatovaním,   že   dôvody   väzby u obvineného trvajú aj naďalej. Rovnako odôvodnil aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti J. J. o prepustenie z väzby na slobodu sp. zn. Tp 195/04 z 15. 11. 2004. Dňa 21. októbra 2004 rozhodoval Krajský súd v Trnave pod sp. zn. 4 Tpo 75/04 o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu OS v Trnave sp. zn. 159/04 z 26. 8. 2004 o predĺžení lehoty trvania väzby do 6. 12. 2004...

Dňa 2. 9. 2004 a 22. 10. 2004 podal sťažovateľ v zmysle ustanovenia § 266 ods. 1 Tr. poriadku   dôvodný   podnet   na   Generálnu   prokuratúru   SR   ako   podnet   o mimoriadnom opravnom prostriedku...

Dňa 19. 11. 2004 sp. zn. IV Pz 273/04-45 prokurátorka predmetný podnet odložila ako   nedôvodný,   pričom   si   v odôvodnení   svoje   stanovisko   plne   osvojuje   a stotožňuje s rozhodnutím KS v Trnave sp. zn. 4 Tpo 75/04 z 21. 10. 2004.

Následne   z dôvodu   nespokojnosti   s vybavením   podnetu   podal   v zmysle   ust.   §   34 ods. 2   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   sťažovateľ   opätovný   podnet...,   že v predchádzajúcom   konaní   GP   SR   prokurátorka   očividne   ignorovala   podstatu   a základ podnetu sťažovateľa a zaoberala sa len okrajovými atribútmi, ktoré obsahovo využila na simuláciu   a konverziu   daného   dôvodu   „odkladu“   podnetu   ako   neopodstatneného.   Dňa 29. 12. 2004 sp. zn. IV Pz 273/04-49 mi nadriadený prokurátor GP SR prípisom oznámil, že si   stanovisko   prokurátorky   GP   SR   v sp.   zn.   IV   Pz   273/04-45   plne   osvojuje   a náležite nepreskúmal opäť spis Tp 99/04 z 25. 5. 2004, kde bolo už súčasťou aj rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 5 Tpo 81/04 zo 7. 12. 2004, čo by náležite dokazovalo opodstatnenosť podnetu podaného sťažovateľom.

Po obdržaní tohto konečného rozhodnutia sa sťažovateľ rozhodol v zmysle čl. 127 Ústavy SR s odkazom na ust. § 49 a § 53 ods. 1 využiť príslušnú právomoc ústavného súdu ako následného orgánu v zmysle princípu subsidiarity...

Dňa 11. januára mal rozhodovať Krajský súd v Trnave o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu OS v Trnave sp. zn. Tp 221/04 z 25. 11. 2004 o predĺžení lehoty trvania väzby do 6. 4. 2005.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 4 Tpo 75/04 z 21. októbra 2004 a následne rozhodnutím Generálnej prokuratúry v Bratislave sp. zn. IV Pz 273/04-45 z 19. novembra 2004,   sp.   zn.   IV   Pz   273/04-49   z 29.   decembra   2004   o využití   podnetu   pre   podanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, pri ktorých bola nedôsledne preskúmaná zákonnosť pretrvávajúcej väzby J. J., porušil jeho práva podľa čl. 17 ods. 5, čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky,   čl.   5   ods.   3,   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd.

Tieto rozhodnutia sa zrušujú v plnom rozsahu, J. J. sa prepúšťa na slobodu a ako primerané finančné zadosťučinenie sa mu vzhľadom na závažnosť a následky s tým spojené priznáva odškodnenie vo výške 300. miliónov korún slovenských...“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   sťažnosti   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

1. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 75/04 z 21. októbra 2004.

Zákonným predpokladom prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   preskúmaním   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   4   Tpo   75/04 z 21. októbra 2004 zistil, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. októbra 2004. Ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 140 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého   „Uznesenie   je   právoplatné   a vykonateľné,   ak   zákon   proti   nemu   nepripúšťa sťažnosť“.   Na   základe   ustálenej praxe   ústavný   súd   považuje lehotu   podľa   §   53   ods.   3 zákona   o ústavnom   súde   za   lehotu   procesnoprávnu.   Posledným   dňom,   keď   sťažovateľ mohol podať sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu, bol 21. december 2004. Sťažovateľ však svoju sťažnosť z 12. januára 2005 odoslal 25. januára 2005 a ústavnému súdu bola doručená 26. januára 2005. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako   podanú   oneskorene   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti namietal porušenie jeho základných práv podľa čl.   17   ods.   2   a 5   ústavy   a   podľa   čl.   5   ods.   3   a   4   dohovoru   rozhodnutiami   generálnej prokuratúry   č.   k.   IV   Pz   273/04-45   z 19.   novembra   2004   a č.   k.   IV   Pz   273/04-49 z 29. decembra 2004.

K tejto časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podal 2. septembra 2004 a 22. októbra 2004   podnet   generálnej   prokuratúre   v zmysle   §   266   Trestného   poriadku.   Jeho   podnet príslušná prokurátorka odložila 19. októbra 2004 (č. k. IV Pz 273/04-45) ako nedôvodný. Následne 29. decembra 2004 rozhodnutím č. k. IV Pz 273/04-49 mu nadriadený prokurátor generálnej prokuratúry oznámil, že nezistil opodstatnenosť jeho podnetu.

Ústavný súd už uviedol, že z čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy vyplýva požiadavka, aby väzba ako   opatrenie   pozbavujúce   osobnej   slobody   bola   vykonaná   spôsobom   poskytujúcim obvinenému   základné   procesné   záruky   proti   svojvoľnému   postupu   orgánov   činných v trestnom konaní. Prokuratúra je orgánom činným v trestnom konaní, ktorý má osobitnú právomoc dozoru.   Vo   väzobnom   konaní má iba postavenie   strany, ktorá   v namietanom prípade   nemá   rozhodovacie   právomoci,   ktorých   sa   sťažovateľ   domáha.   O úkonoch obvineného rozhoduje súd, a preto tu nie je nijaká spojitosť medzi jeho úkonmi a úkonmi prokuratúry, resp. ani medzi namietanými rozhodnutiami prokuratúry a základnými právami alebo slobodami sťažovateľa, ktorých porušenie namieta.

Keďže   medzi   namietanými   rozhodnutiami   generálnej   prokuratúry   a označenými základnými právami sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru nie je žiadna príčinná súvislosť, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný   súd   sa   vzhľadom   na   uvedený   výrok   rozhodnutia   už   nezaoberal   ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2005