znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 749/2016-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3 T 208/2007 z 26. mája 2011 a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To 104/2015 z 21. januára 2016 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), datovaná 7. septembra 2016, ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 208/2007 z 26. mája 2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 To 104/2015 z 21. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ namieta, že po povolení obnovy konania mu okresný súd napadnutým rozsudkom uložil trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, ktorý považuje za zjavne neprimeraný. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, v ktorom potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na dátum doručenia sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 To 104/2015 z 21. januára 2016 bolo sťažovateľovi doručené 21. marca 2016 a jeho obhajkyni ⬛⬛⬛⬛ 14. marca 2016, t. j. napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s napadnutým rozsudkom okresného súdu nadobudli právoplatnosť najneskôr 21. marca 2016, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 12. septembra 2016.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (lehota uplynula 21. mája 2016). Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2016